znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 506/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012 prerokoval   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2012-40 zo 7. augusta 2012 označené ako námietka „predpojatosti sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jána   Lubyho“ vo   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková   a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu   sudcovskej   funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. augusta 2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-40 zo 7. augusta 2012 označené ako „námietka   predpojatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti R., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   a 2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 228/2011 z 25. januára 2011 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

2.   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ   v   podstatnom   odôvodňoval   tým,   že   táto   sa   v   súvislosti   s   rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu najvyššieho súdu ako členka senátu bez využitia opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   ústavného   súdu,   ktorý   vydal   rozhodnutie sp. zn. II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach   spochybňuje   jeho   odbornosť a kvalifikovanosť.   Z   toho   vyplýva   dôvodná   obava,   že   JUDr.   Ľudmila   Gajdošíková má vytvorené   vnútorné   presvedčenie   o   nedostatočných   odborných   schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Štefana Harabina.

3.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Štefana   Harabina   –   najmä v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu najvyššieho súdu. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA z 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority   sudcovského stavu,   aby   ho   vo   funkcii   nahradil   niekto iný“.   V   ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi O. P. C. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“ Okrem   odborných   schopností   sudca   JUDr.   L.   Orosz   spochybnil   aj   osobnostné   kvality JUDr. Štefana Harabina. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov, čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“»

4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV.   senátu   ústavného   súdu   možno   mať pochybnosť   aj o   jeho nezaujatosti.   Uviedol,   že „Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

5. Vec bola v súlade s aktuálnym rozvrhom práce ústavného súdu (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom (pozri bod 2) poukázala na to, že ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti   vznesené   JUDr.   Štefanom   Harabinom   voči   jej   osobe,   a   preto   považuje za potrebné opakovane uviesť: „Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach   vyjadrila,   že   takto   formulovaná   námietka   predpojatosti   nemá   opodstatnenosť... Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a   neviem,   z akého   zdroja získal   tieto informácie   a použil   ich   ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe... Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012 ako členka IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti   uplatnenú   predsedom   najvyššieho   súdu   považujem   za   nedôvodnú, a oznamujem,   že   som   spôsobilá   a   pripravená   rozhodovať   v   predmetnej   veci   objektívne a nezaujato.“

11.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej osobe... v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe... podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012 budem k jeho   osobe,   resp.   najvyššiemu   súdu,   ktorý   ako   štatutárny   zástupca   reprezentuje, pristupovať   negatívne.   Vo   všetkých uvedených veciach som   na   ním   uplatnené námietky predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v   podrobnostiach   v   záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade, a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú   námietku   predpojatosti   považujem   za   nedôvodnú   a   som   vo   veci   vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

12. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody   uvedené   v   §   27   ods.   1   zákona o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K   námietkam...   uvádzam,   že   ním   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná previazanosť)   s   ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   a   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

13.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

14.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Cdo   228/2011   z   25.   januára   2011.   Uvedenú   vec   v   rámci dovolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo preskúmanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania)   podaného   účastníkom konania.

15. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   344/2012,   najmä pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť   námietka   predpojatosti   vznesená   predsedom   najvyššieho   súdu   (prípadne   jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu   najvyššieho   súdu;   osoba   predsedu   najvyššieho   súdu   totiž   nie   je   účastníkom pôvodného   konania,   nebol   ani   členom   dovolacieho   senátu,   ktorý   o   veci   rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV.   senátu)   vo   veci   ústavného   prieskumu   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 6 Cdo 228/2011 z 25. januára 2011.

16. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   344/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012