SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 503/2017-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Jančiarom, J. Kozáčeka 13, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Cob 18/2016 z 27. apríla 2017 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 25. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie v záhlaví označených práv uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 18/2016 z 27. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Týmto uznesením krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že zaviazal žalobcu (sťažovateľa, pozn.) nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 5 134,86 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal. Súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby zo strany sťažovateľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaní v 1. a 2. rade podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania odvolanie, ktoré odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, keď tento rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej,,OSP“), pričom mal postupovať podľa § 146 ods. 2 OSP. Sťažovateľ nesúhlasil s pokračovaním súdneho konania, pretože na dlžníka, bol vyhlásený konkurz, a bol teda toho názoru, že v danom prípade je konanie prerušené. Krajský súd sa stotožnil s odvolacou námietkou, že konanie bolo zastavené zavinením sťažovateľa, a preto je povinný podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.
2. Sťažovateľ bol toho názoru, že napadnutým uznesením krajský súd „nesprávne interpretuje platné ust. § 47 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. a to až do takej miery, že pokračuje v prerušenom predkonkurznom súdnom konaní bez návrhu správcu (správca výslovne odvolaciemu súdu do predmetného súdneho konania oznámil, že nedáva súhlas na pokračovanie v súdnom konaní, ktoré sa má týkať rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu o trovách konania), čím došlo k porušeniu uvádzaných základných práv sťažovateľa...“. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie v záhlaví označených práv, zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.
3. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane krajského súdu je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru.
4. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď napadnutému rozhodnutiu krajského súdu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Právny názor krajského súdu vyslovený najmä v bodoch 4 a 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia je zdôvodnený zrozumiteľne a presvedčivo a je možné ho považovať za ústavne udržateľný. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2 rade, pričom sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal s jeho námietkou spočívajúcou v nesúhlase s pokračovaním v konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorého je správcom.
5. Sťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia, keď jej základom bolo iba vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom odvolacím súdom pri posúdení otázky prerušenia súdneho konania podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (bod 2). Neúspech v tomto konaní však nemôže sám osebe znamenať porušenie sťažovateľom označených práv.
6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2017