znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 503/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. J., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. B. G., R., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom pod sp. zn. 25 Cb 107/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. J. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. septembra   2012   doručená   sťažnosť   JUDr.   V.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 107/95.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd rozhodol vo veci 15. októbra 2010, t. j. po uplynutí viac než 15 rokov od podania návrhu;   odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil 24. novembra 2011 a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 13. júla 2012, t. j. takmer po 17 a pol roku. Navrhol preto vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených   základných   práv   postupom   okresného   súdu,   zaviaže   tento   súd   zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € a náhradu trov konania v sume 1 109,40 €, všetko do 2 mesiacov.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnej veci malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 107/1995, ktorý vo veci rozhodol 15. októbra 2010; rozsudok bol sťažovateľovi doručený 22. novembra 2010. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný petitom a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.   Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

7.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   konanie   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 25 Cb 107/1995   bolo   pred   okresným   súdom   skončené   15.   októbra   2010. Sťažnosť sťažovateľa zo 4. septembra 2012 bola ústavnému súdu doručená 12. septembra 2012. Z toho vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv domáhal zjavne až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012