znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 503/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 v konaní o sťažnosti M. N., Č., zastúpenej advokátom JUDr. I. Š., Advokátska kancelária, S., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy   a   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5 Er 2014/2009 z 20. mája 2011 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 23. júna 2011 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy   a   spravodlivý   proces   podľa   čl. 47 Charty základných práv   Európskej   únie (ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 2014/2009 z 20. mája 2011 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   na   podklade   právoplatného a vykonateľného   rozhodcovského   rozsudku   sp.   zn.   SR   11823/09   z   22.   júla   2009 vydaného rozhodcovským súdom S., a. s.,   okresný   súd   poverením č. 5811058678 z 3. februára   2010   poveril   súdneho   exekútora   JUDr.   R.   K.   vykonaním   exekúcie   proti sťažovateľke.   Sťažovateľka   v   priebehu   exekúcie podala na okresnom súde námietku zaujatosti   súdneho   exekútora   s   odôvodnením,   že   súdny   exekútor   bol   v   minulosti zamestnancom   oprávnenej   z   exekúcie,   a   preto   exekučný   proces   nemôže   byť   vedený objektívne, spravodlivo, nestranným a nezávislým exekútorom.

3.   Okresný   súd   napadnutým   uznesením   rozhodol   o   návrhu   sťažovateľky   tak,   že súdny exekútor JUDr. J. K. nie je vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie. Podľa názoru   sťažovateľky   uznesením   okresného   súdu,   najmä   nesprávnou   a   ústavne nekonformnou aplikáciou ustanovenia § 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktoré   upravuje podmienky   vylúčenia   exekútora   z   vykonávania   exekúcie,   boli   porušené   jej   označené základné práva podľa ústavy, dohovoru a charty.

4.   Sťažovateľka   vo   svojej   argumentácii   poukazuje   aj   na   rozdielnu   rozhodovaciu činnosť   všeobecných   súdov,   ktoré   pri   rozhodovaní   o   totožnom   skutkovom   stave   prijali odlišný záver.

5.   V   petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiadala   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil porušenie označených základných práv podľa ústavy, dohovoru a charty uznesením okresného súdu, zrušil uznesenie okresného súdu, vrátil vec na nové konanie, priznal jej náhradu nemajetkovej ujmy v sume 200 € a náhradu trov konania.

6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil, že vo veci bolo 28. septembra 2011 podané mimoriadne dovolanie generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti označenému uzneseniu z 20. mája 2011, o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo; vec sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 M Cdo 16/2011.

7.   Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   praxi   vychádza   zo   zásady,   že   ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených   (kasácia   právoplatných   konečných   rozhodnutí),   v   ktorých   protiústavnosť nemožno   napraviť   iným   spôsobom,   teda   predovšetkým   procesnými   prostriedkami vyplývajúcimi   z   príslušných   procesných   noriem.   Tento   princíp   subsidiarity   je   založený na zásade,   podľa   ktorej   je   ochrana   základných   práv   a   slobôd   úlohou   súdnej   moci vo všeobecnosti,   nielen   úlohou   ústavného   súdu.   Ústavný   súd   nie   je   súčasťou   sústavy všeobecných súdov, a preto do ich činnosti zasahuje len v prípade, keď náprava tvrdenej protiústavnosti   v   rámci   systému   všeobecných   súdov   už   nie   je   možná.   Táto   zásada   je vyjadrená v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

8. Súdne konanie vo veci ďalej pokračuje, a aj keď je napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska formálneho právoplatné, sťažovateľkin prípad ešte meritórne skončený nie je, pretože o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti napadnutému uzneseniu pojednáva dovolací súd. Z toho vyplýva, že o ochrane sťažovateľkiných práv bude ešte rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

9.   Ústavná   sťažnosť   bola   tak   podaná   zjavne   predčasne,   lebo   –   slovami   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   –   neboli   vyčerpané   všetky   procesné prostriedky,   ktoré   zákon   (Občiansky   súdny   poriadok)   sťažovateľke   na ochranu   jej práv poskytoval a ktoré aj sťažovateľka využila.

10.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   odmietol   z dôvodu   jej neprípustnosti;   tento procesný   postup má vždy prednosť pred meritórnym rozhodovaním o sťažnosti, hoci táto už bola prijatá na ďalšie konanie, lebo môže rozhodnúť bez prítomnosti účastníkov na neverejnom pojednávaní.  

11.   Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sudkyňa   Marianna Mochnáčová pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012