znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 502/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25, Bratislava,   vedené pod   sp. zn. Rvp 7829/2015 –   sp.   zn. Rvp   7893/2015, zastúpenej   advokátom   doc. JUDr. Branislavom   Fridrichom,   PhD.,   advokátska   kancelária Fridrich   Paľko,   s. r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 NcC 6/2015 z 2. marca 2015, sp. zn. 5 NcC 80/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 10 NcC 4/2015 z 11. februára 2015, sp. zn. 6 NcC 70/2014 z 27. októbra 2014, sp. zn. 10 NcC 72/2014 z 30. októbra 2014, sp. zn. 10 NcC 4/2015 z 11. februára 2015, sp. zn. 9 NcC 271/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 80/2014 z 28. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 8/2015 z 27. februára 2015, sp. zn. 7 NcC 8/2015 z 3. marca   2015,   sp.   zn.   6   NcC   429/2013   z 30.   apríla   2013,   sp.   zn.   9   NcC   243/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 243/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 243/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 243/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 241/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 241/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 226/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 242/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 241/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 242/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 242/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 254/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 140/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 140/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 375/2013 zo 14. mája 2013, sp. zn. 7 NcC 227/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 242/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 254/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 235/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 243/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 244/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 244/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 228/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 252/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 253/2013 z 5.   marca   2013,   sp.   zn.   5   NcC   424/2013   z 26.   júna   2013,   sp.   zn.   10   NcC   253/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 253/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 234/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 253/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 252/2013 z 5. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 255/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 255/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 255/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 255/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 452/2013 zo 14. mája 2013, sp. zn. 6 NcC 254/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 396/2013 z 31. mája 2013, sp. zn. 7 NcC 231/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 248/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 248/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 247/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 230/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 247/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 246/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 135/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 247/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 247/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 246/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 246/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 7 NcC 229/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 414/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 8 NcC 248/2013 z 28. februára 2013 a sp. zn. 6 NcC 247/2013 z 27. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené pod sp. zn. Rvp 7829/2015 – sp. zn. Rvp 7893/2015 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 502/2015.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a pre nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   ich   prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 30. apríla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

2. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými   rozhodnutiami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a predmetné   veci   vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

7.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených pod sp. zn. Rvp 7829/2015 – sp. zn. Rvp 7893/2015 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského   súdu   a v kontexte svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi   (v   posudzovaných   prípadoch   pred   Okresným   súdom   Čadca   a Okresným   súdom Žilina, pozn.), v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8.   Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným   súdom,   pozn.),   ústavný   súd   dospel k záveru,   že   sťažovateľke   sú   nepochybne známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   v obdobných   prípadoch,   ako   aj   vyslovený   právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13. februára   2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013   z 29.   mája   2013,   sp.   zn.   III.   ÚS   350/2013   z 18.   júla   2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam   uvedených.   Ústavný   súd   v posudzovaných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015