SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 502/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 7829/2015 – sp. zn. Rvp 7893/2015, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 NcC 6/2015 z 2. marca 2015, sp. zn. 5 NcC 80/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 10 NcC 4/2015 z 11. februára 2015, sp. zn. 6 NcC 70/2014 z 27. októbra 2014, sp. zn. 10 NcC 72/2014 z 30. októbra 2014, sp. zn. 10 NcC 4/2015 z 11. februára 2015, sp. zn. 9 NcC 271/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 80/2014 z 28. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 8/2015 z 27. februára 2015, sp. zn. 7 NcC 8/2015 z 3. marca 2015, sp. zn. 6 NcC 429/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 243/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 243/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 243/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 243/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 241/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 241/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 226/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 242/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 241/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 242/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 242/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 254/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 140/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 140/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 375/2013 zo 14. mája 2013, sp. zn. 7 NcC 227/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 242/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 254/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 235/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 243/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 244/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 244/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 228/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 252/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 253/2013 z 5. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 424/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. 10 NcC 253/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 253/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 234/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 253/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 252/2013 z 5. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 255/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 255/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 255/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 255/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 452/2013 zo 14. mája 2013, sp. zn. 6 NcC 254/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 396/2013 z 31. mája 2013, sp. zn. 7 NcC 231/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 248/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 248/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 247/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 230/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 247/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 9 NcC 246/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 135/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 247/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 247/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 246/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 246/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 7 NcC 229/2013 z 27. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 414/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 8 NcC 248/2013 z 28. februára 2013 a sp. zn. 6 NcC 247/2013 z 27. februára 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 7829/2015 – sp. zn. Rvp 7893/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 502/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. apríla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
2. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B
7. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 7829/2015 – sp. zn. Rvp 7893/2015 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi (v posudzovaných prípadoch pred Okresným súdom Čadca a Okresným súdom Žilina, pozn.), v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015