znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 502/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 10. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   Š.   pre   namietané   porušenie základného   práva   na   obhajobu   podľa   čl.   40   ods.   3   Listiny   základných   práv   a   slobôd prípisom   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Prezídia   Policajného zboru,   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národnej   protizločineckej   jednotky,   expozitúry Západ z 19. marca 2014 vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola 26. mája 2014 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorú podal a na základe plnej   moci   podpísanej   matkou   sťažovateľa   podpísal   JUDr.   Norbert   Kálmán,   advokát, a ktorou   namietal porušenie základného   práva   na obhajobu podľa   čl.   40   ods.   3   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) prípisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej   jednotky,   expozitúry   Západ   z   19.   marca   2014   vo   veci   vedenej pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 (ďalej len,,prípis vyšetrovateľa“), ktorým mu tento odmietol nazretie do vyšetrovacieho spisu.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa z 11. marca 2014 je v tejto   veci   ako   obvinený   trestne   stíhaný   za   pokračujúci   obzvlášť   závažný   zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a 5 písm. a) Trestného zákona pre 22   skutkov   sčasti   dokonaných,   sčasti   v   štádiu   pokusu   na   skutkových   základoch uvedených v predmetnom uznesení. Zvolený obhajca sťažovateľa, ktorý sa v čase vznesenia obvinenia,   ako   aj   v   čase   podania   sťažnosti   zdržiaval   v zahraničí,   požiadal   konajúceho vyšetrovateľa o nazretie do spisu. Vyšetrovateľ sťažovateľovi prípisom z 19. marca 2014 oznámil, že mu právo na nazretie do spisu odmieta, keďže v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili alebo zmareniu, alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného konania.

3.   Sťažovateľ   sa   následne   viacerými   podaniami   adresovanými   rôznym   zložkám orgánov   činných   v   trestnom   konaní   domáhal   zmeny   postoja   vyšetrovateľa,   avšak   do podania sťažnosti ústavnému súdu mu vyhovené nebolo. Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný   súd   zistil,   že   prokurátorka   Krajskej   prokuratúry   v   Nitre   (ďalej   len  ,,krajská prokuratúra“) upovedomením č. k. Kv 60/13/4400-79 z 2. mája 2014 obhajcovi sťažovateľa oznámila, že v danom štádiu vyšetrovania, najmä s poukazom na kolúzne dôvody väzby u niektorých spoluobvinených a časti vyšetrovacieho spisu podliehajúce príslušnému stupňu utajenia   odmietnutie   nahliadnutia   do   spisu   vyhodnotila   ako   oprávnené   a   v   súlade   so zákonom.

4. Postupom vyšetrovateľa došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 listiny. V petite sťažnosti sa však nedomáha, aby ústavný súd vyslovil, že týmto prípisom vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na obhajobu, domáha sa iba zrušenia prípisu vyšetrovateľa a náhrady trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8.   K sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   bolo pripojené splnomocnenie,   ktorým M. Š. ako matka sťažovateľa splnomocnila JUDr. Norberta Kálmána na ,,podanie ústavnej sťažnosti v mene žalobcu R. Š., syna splnomocniteľky“. Takéto splnomocnenie však podľa názoru   ústavného   súdu   nemožno   považovať   za   riadne   splnomocnenie   na   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, keďže nie je preukázané, že bolo udelené sťažovateľom. Splnomocnenie na zastupovanie každého sťažovateľa pred ústavným súdom musí   byť   totiž   udelené   a podpísané   osobne   sťažovateľom   (m.   m.   IV.   ÚS   139/05), v opačnom prípade nie je preukázaná vôľa sťažovateľa podať sťažnosť na ústavnom súde a uchádzať sa tým o ochranu, ktorú poskytuje ústavný súd v prípade namietaného porušenia základných   práv   a slobôd.   Osobným   udelením   a   podpísaním   splnomocnenia   je   takto preukázané, že dotknutá osoba sa domáha ochrany vlastných práv a slobôd, a súčasne sa eliminuje   prípadné   uchádzanie   sa   o ochranu   práv   a   slobôd   tých   osôb,   ktoré   o   túto v skutočnosti nežiadajú. V konaní pred ústavným súdom neprichádza do úvahy ani udelenie splnomocnenia príbuzným v priamom rade, ako to pripúšťa § 39 ods. 2 Trestného poriadku na obhajobu v trestnom konaní. Jeho aplikácia je vylúčená nielen existenciou špeciálnej úpravy   v §   20 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde,   ale aj tým, že povaha veci   –   ochrana základných práv a slobôd tej osoby, ktorej práva a slobody mali byť porušené v spojení s požiadavkou na osobné uchádzanie sa o poskytnutie tejto ochrany – takéto zastúpenie vylučuje (§ 31a zákona o ústavnom súde).

9.   Okrem   uvedeného   nedostatku   však   sťažnosť   vykazuje   aj   ďalšie   nedostatky v zákonom   predpísaných   náležitostiach.   K   sťažnosti   v   rozpore   s   §   50   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebola pripojená kópia prípisu vyšetrovateľa, ktorým malo dôjsť k zásahu do základného práva sťažovateľa na obhajobu, a petit sťažnosti nie je formulovaný v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, kedy sťažnosť podáva v mene sťažovateľa kvalifikovaný právny zástupca,   advokát.   Povinnosti   advokáta   vyplývajúce   zo   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony   právnej   služby,   ktoré   je   advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Z obsahu sťažnosti však nevyplýva, že by jej petit   smeroval   k   vysloveniu   porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa na obhajobu,   keďže   sa   požaduje   iba   na   to   nadväzujúce   zrušenie   prípisu   vyšetrovateľa a náhrada trov konania.

10. Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu sťažovateľom   splnomocneným   advokátom,   pripojenie   prípisu   vyšetrovateľa   a   správna formulácia petitu sťažnosti nimi nepochybne sú, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania.   Ústavný   súd   z   uvedeného   dôvodu   konštatuje,   že   sťažnosť   nespĺňa   náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani v prípade splnenia zákonom predpísaných   náležitostí   sťažnosti   by   o   ochrane   sťažovateľovho   práva   konať   nemohol, pretože tomu bráni neprípustnosť sťažnosti. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskej prokuratúre žiadosť o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku ešte 20. marca 2014. Táto žiadosť bola vyhodnotená ako   nedôvodná,   o   čom   bol   sťažovateľ   upovedomený   listom   krajskej   prokuratúry z 2. mája 2014.   Súčasne   však   sťažovateľ   podal   22.   apríla   2014   podnet   na   Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, v ktorom žiadal preskúmanie   zákonnosti   postupu   krajskej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   žiadosti o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu. Z obsahu sťažnosti a príloh   k   nej   pripojených   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   počkal   na   vyrozumenie o vybavení jeho podnetu generálnou prokuratúrou, ale 23. mája 2014 podal na poštovú prepravu sťažnosť na ústavnom súde.

13.   Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený   vydať   podriadenému   prokurátorovi   pokyn,   ako   má   postupovať   v   konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

14. Zákon o prokuratúre teda poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať (a podnetom sa aj domáhal) preskúmania zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci, a tým dosiahnuť účinnú ochranu jeho základného práva na obhajobu (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného   prokurátora   vykonať   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona,   v   tomto prípade Trestného poriadku.

15. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánov činných   v   trestnom   konaní   v   prípravnom   konaní,   je   povinný   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využiť   všetky   dostupné   a   účinné   prostriedky   nápravy,   teda   žiadosť o preskúmanie postupu policajta (podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. III. ÚS 365/04).

16. Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol, že podal podnet na generálnu prokuratúru, neuviedol však ako bol tento podnet vybavený (zrejme preto, že v čase podania sťažnosti o tom ešte nemal vedomosť), a netvrdil a ani nepreukázal, že by podal opakovaný podnet. Ak   sa   za   tejto   procesnej   situácie   priamo   obrátil   na   ústavný   súd,   jeho   sťažnosť   by   aj v prípade, že by spĺňala predpísané náležitosti, musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014