znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 50/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o., Kátovská 49, Holíč, zastúpenejadvokátkou   a   konateľkou   JUDr.   Katarínou   Bystrickou,   Mýtna   42,   Bratislava,   vo vecinamietaného porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súduv Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola6. novembra 2014   doručená   sťažnosť   IMMOBILIARE   JJB,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   základných   práv   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 10 Co 227/2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je „... účastníkom konania (odporca v 3. rade –   vydražiteľ)   v konaní   o neplatnosť   dobrovoľnej   dražby...,   ktorej   je   znemožnené   užívať predmet dražby...“.

3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že postupom krajského súdu dochádzak porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom   orgánu štátu nemohlo   vôbec   dôjsť k   porušeniu toho   základného práva   aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

8. Predmetom konania pred všeobecným súdom je odvolací návrh navrhovateľa protirozsudku   okresného   súdu,   ktorým   bol   návrh   na určenie   neplatnosti   dobrovoľnej   dražbyzamietnutý.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupuvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnostia pripojených listín zistil, že predmetné odvolacie konanie začalo 9. októbra 2013 a zatiaľskončené nebolo.

11.   Sťažovateľka   v   súvislosti   s   prebiehajúcim   súdnym   konaním   podala   listomz 22. septembra 2014 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedina sťažnosť predseda súdu v liste z 24. októbra 2014 oznámil, že sťažnosť nie je dôvodná,pretože veci sa vybavujú postupne v poradí, v akom napadli na súd a na predmetnú vec ešteneprišlo poradie.

12.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   tohto   konania(13 mesiacov)   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol bez významnejších prieťahov, a pretonezakladá   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúcanečinnosť   krajského   súdu   v pre   sťažovateľku   existenčne   významnej   veci   by   eventuálnemohla   spôsobiť   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôžeposúdiť.

13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v predmetnom konanízatiaľ   nedošlo   k   takej   intenzite   zásahu   do práva   sťažovateľky,   ktorá   by   zodpovedalaústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnomprerokovaní   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú.

14. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015