SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 50/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o., Kátovská 49, Holíč, zastúpenejadvokátkou a konateľkou JUDr. Katarínou Bystrickou, Mýtna 42, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súduv Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola6. novembra 2014 doručená sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 10 Co 227/2013.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je „... účastníkom konania (odporca v 3. rade – vydražiteľ) v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby..., ktorej je znemožnené užívať predmet dražby...“.
3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že postupom krajského súdu dochádzak porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
8. Predmetom konania pred všeobecným súdom je odvolací návrh navrhovateľa protirozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražbyzamietnutý.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupuvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnostia pripojených listín zistil, že predmetné odvolacie konanie začalo 9. októbra 2013 a zatiaľskončené nebolo.
11. Sťažovateľka v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním podala listomz 22. septembra 2014 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedina sťažnosť predseda súdu v liste z 24. októbra 2014 oznámil, že sťažnosť nie je dôvodná,pretože veci sa vybavujú postupne v poradí, v akom napadli na súd a na predmetnú vec ešteneprišlo poradie.
12. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania(13 mesiacov) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol bez významnejších prieťahov, a pretonezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúcanečinnosť krajského súdu v pre sťažovateľku existenčne významnej veci by eventuálnemohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôžeposúdiť.
13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v predmetnom konanízatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľky, ktorá by zodpovedalaústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
14. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2015