znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 50/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. T., T., S. T., T., S. T., T., a M. T., T., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. D 754/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. T., S. T., S. T. a M. T.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2007 doručená sťažnosť E. T., S. T., S. T. a M. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. D 754/2001.

Z obsahu   sťažnosti   a z   priložených   písomností   vyplýva,   že   sťažovatelia   oznámili úmrtie ich manžela a otca Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) 4. mája 2001. Okresný súd začal konať dňa 9. mája 2001 a zároveň v tejto veci poveril na úkony v konaní o dedičstve súdnu komisárku.

Konanie okresného súdu nie je dosiaľ právoplatne skončené.  

Sťažovatelia ďalej uvádzajú:„Okresný súd v Leviciach svojim postupom porušil vyššie citované základné práva sťažovateľov. (...)

Okresný súd v Leviciach najmä v období dňa 8.10.2002 do 13.2.2003 a v období odo dňa 4.10.2005 dosiaľ spôsobil v dedičskej veci zbytočné prieťahy. Súd v dedičskej veci po poručiteľovi dosiaľ nerozhodol. (...)

Súdna   komisárka   v období   najmenej   od   2.10.2001   do   8.10.2002   a v období   od 13.2.2003 do 4.10.2005 nevykonávala úkony, na ktoré bola súdom poverená a tým súd spôsobil zbytočné prieťahy aj v tomto období. (...)

Pokyny   súdu   voči   notárke   neboli   účinné   a dôsledné   a podľa   nášho   názoru   ani dostatočne kvalifikované.“

  Vzhľadom   na   uvedené   majú   sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   bolo   porušené   ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

  Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   754/2001   a   aby   prikázal okresnému   súdu   konať   bez   prieťahov   a   priznal   im   primerané   finančné   zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   uvádza,   že   právo,   aby   sa   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, je podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možné úspešne uplatniť na ústavnom súde len vtedy, ak sťažovatelia využili právne prostriedky, ktoré im na ochranu práv poskytoval do 31. marca 2005 zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov   v   ustanoveniach   § 17 a nasl. a s účinnosťou   od 1.   apríla 2005 poskytuje v ustanoveniach   §   62   a nasl.   zákon   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd nevyžaduje ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie využitie uvedených prostriedkov nápravy, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že túto podmienku sťažovatelia nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05).

  Zo zistení ústavného súdu, ako aj z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch   a   tiež   neuviedli   žiadne   skutočnosti,   z ktorých   by   vyplývalo,   že   podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

  Na základe uvedeného v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany ich základných   práv,   a preto   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o jej odmietnutí pre neprípustnosť. Odhliadnuc od uvedeného ani celková dĺžka konania pokiaľ ide o náročnosť dedičského konania nebola neprimeraná.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľov už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008