znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 50/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľudovíta   Pukyho,   bytom   T.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   základných   práv vyplývajúcich   z čl.   2,   čl.   13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd v konaní vedenom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   Trebišov   pod sp. zn.   ČVS:   ORP-   400/OVK-TV-04   a na   Okresnej prokuratúre Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 288/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľudovíta Pukyho o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 31. decembra 2004, odovzdaným na poštovú prepravu 11. januára 2005, doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. januára 2005   označeným   ako   „Sťažnosť“ Ľudovít   Puky,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpený   advokátom   JUDr.   M.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   namieta   porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 2, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   na   Úrade   justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trebišov   (ďalej   len „vyšetrovateľ“)   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-   400/OVK-TV-04   a na   Okresnej   prokuratúre Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Pv 288/04.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 2, čl. 13 a čl. 14 dohovoru uzneseniami vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 a okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 288/04 z 11. novembra 2004. Ďalej žiada, aby ústavný súd   uvedené   uznesenia   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie   s tým,   že   zároveň   zakáže pokračovať   v porušovaní   uvedených   práv.   Napokon   požaduje   primerané   finančné zadosťučinenie   vo   výške   15   000   000   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške 9 340 Sk pričom neuvádza, od koho to požaduje.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uvedenými   uzneseniami   vyšetrovateľa   a okresnej prokuratúry bolo zastavené trestné stíhanie vo veci úmrtia R. P. (ďalej len „nebohý“), keďže podľa názoru vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry nebolo zistené cudzie zavinenie na smrti nebohého. Sťažovateľ, ktorý je bratom nebohého, je však presvedčený, že smrť nebohého spôsobili príslušníci Policajného zboru, a to jednotky rýchleho nasadenia („kukláči“), ktorí 24. februára 2004 urobili v Trebišove policajný zákrok voči skupine Rómov. Nebohého tohto dňa dopoludnia videl sťažovateľ, ale aj niektorí ďalší svedkovia naposledy živého. Dňa 7. marca 2004 bola objavená jeho mŕtvola vo vode   v blízkosti miesta   policajného zákroku. Trestné stíhanie bolo zastavené bez náležitého vyšetrenia celej veci, a preto ho treba považovať za predčasné. Uznesenia vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry o zastavení trestného   stíhania   sa   opierajú   predovšetkým   o znalecký   posudok   Jesseniovej   lekárskej fakulty v Martine, podľa ktorého telo nebohého sa nachádzalo sa vo vode maximálne šesť dní pred jeho nálezom, teda pred 7. marcom 2004. Táto skutočnosť by vylučovala usmrtenie nebohého   počas   policajného   zákroku   24.   februára   2004.   Tento   znalecký   posudok   je v rozpore s prvším   znaleckým posudkom,   podaným tými znalcami, ktorí vykonali pitvu nebohého.   Z vykonaných   dôkazov,   a to   z výpovede   sťažovateľa   vyplýva,   že   nebohý 24. februára 2004 asi o 10.00 h sa najedol u sťažovateľa fazuľovej polievky s cestovinou a vyprážaného mäsa s kyslou kapustou. V rámci pitvy bolo konštatované, a to rozborom obsahu   žalúdka,   že   nebohý   dve   hodiny   pred   smrťou   jedol   fazuľu,   cestoviny,   zeleninu a mäso.   Tieto   dôkazy   vyvolávajú   závažné   pochybnosti   o záveroch   druhého   znaleckého posudku. Vyšetrovateľ ani okresný prokurátor sa s týmito skutočnosťami nevysporiadali. Ďalej nezistili a nevypočuli všetkých občanov, ktorí mali byť prítomní 24. februára 2004 spolu   s nebohým   pri   zásahu   polície.   Rovnako   nevypočuli   ani   príslušníkov   jednotiek rýchleho   nasadenia   vykonávajúcich   zásah.   Postup   vyšetrovania   treba   považovať   za neúčinný, nedôkladný, nie nestranný a nie starostlivý. Tento postup porušuje čl. 2 dohovoru. Porušený   bol   aj   čl.   13   dohovoru,   lebo   okresná   prokuratúra   sa   nezaoberala   účinne vyšetrovacou   procedúrou   vyšetrovateľa,   iba   potvrdila   jeho   závery   bez   vlastného komplexného preverenia materiálu. Bol porušený aj čl. 14 dohovoru, lebo úmrtie nebohého bolo dôsledkom použitia sily proti občanom inej farby pleti ako mali zasahujúci príslušníci polície. Už samotné označenie udalosti ako „nepokoje v rómskej osade“, resp. „konanie Rómov“ poukazuje na diskriminačný prístup.

Z uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 288/04 z 11. novembra 2004 vyplýva, že sťažnosť   sťažovateľa,   ako   aj R.   R.   (matky   nebohého) proti   uzneseniu   vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 z 22. októbra 2004 o zastavení trestného stíhania bola zamietnutá ako nedôvodná. Z odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry na základe vykonaného vyšetrovania nebolo preukázané, že by prípad úmrtia nebohého bol trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, prípadne iným trestným činom. Zo znaleckého posudku podaného znaleckým ústavom je jasné, že telo nebohého sa nachádzalo vo vode cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu, teda pred 7. marcom 2004.   Pretože   diagnóza   príčiny   úmrtia,   ktorou   je   udusenie   utopením,   je   na   základe vykonanej súdnej pitvy nespochybniteľná, k smrti nebohého došlo taktiež cca 3 – 6 dní pred dňom   nálezu   tela   nebohého,   teda   pred   7.   marcom   2004.   Preto   závery   vyšetrovateľa o pravdepodobnej dobe úmrtia nebohého, ako aj o pravdepodobnom nesúvise jeho smrti s nepokojmi   Rómov   z 24.   februára   2004   majú   oporu   vo   výsledkoch   vykonaného vyšetrovania. Navyše, zo znaleckého posudku vyplýva, že na tele nebohého neboli zistené nijaké   známky   o pôsobení   vonkajšieho   mechanizmu   alebo   iného   násilia,   pričom   podľa mienky znalcov spoluúčasť inej osoby na smrti nebohého nebola preukázaná. Miesto pobytu nebohého v období od 24. februára 2004, keď bol videný poslednýkrát, až do času, keď sa jeho telo malo dostať do vody, sa nepodarilo zistiť.

Podľa zistenia ústavného súdu cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa sp.   zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 z 11.   marca 2005 bolo podľa   §   160   ods.   1   Trestného   poriadku   opätovne   začaté   trestné   stíhanie   za   trestný   čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s tým, že v presne nezistenej dobe od 11.00 h 24. februára 2004 do 12.30 h 7. marca 2004 došlo k doteraz neobjasnených okolností k smrti nebohého, ktorý bol nájdený mŕtvy dňa 7. marca 2004 v čase okolo 12.30 h v odvodňovacom kanáli potoka Trnávka v blízkosti železného mosta a starého   smetiska   v katastri   mesta   Trebišov,   pričom   privolaný   lekár   MUDr.   J.   A. konštatoval ako predbežnú príčinu jeho smrti udusenie utopením. Trestné stíhanie je týmto uznesením začaté pre rovnaký skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie už predtým pod rovnakou spisovou značkou, pričom uzneseniami vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry bolo zastavené.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 2 ods. 1 dohovoru právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života, okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Podľa názoru sťažovateľa trestné stíhanie vo veci úmrtia nebohého bolo zastavené uzneseniami vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry predčasne, lebo neboli vyšetrené a zistené všetky rozhodujúce skutočnosti. Preto zmyslom podanej sťažnosti bolo dosiahnuť, aby sa v trestnom stíhaní pokračovalo a celá vec sa dôsledne vyšetrila.

Ako to vyplýva z uvedeného zistenia ústavného súdu, v danej veci bolo opätovne (už tretíkrát)   začaté   trestné   stíhanie.   To   znamená,   že   bude   pokračovať   ďalšie   vyšetrovanie okolností   úmrtia   nebohého.   Tým   sa   dosiahol   stav,   ktorý   chcel   sťažovateľ   podanou sťažnosťou docieliť.

Za súčasného skutkového a právneho stavu treba preto sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2005