znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 5/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Humenné   č. k.   2   Pv   541/12-22 z 18. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. novembra 2013   doručená   sťažnosť   M.   M.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, ktorou namieta porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry   Humenné   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   č.   k.   2   Pv   541/12-22   z   18. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, arbitrárne   a   náležite   neodôvodnené,   pretože „prokurátor   sa   zjavne   nevysporiadal so všetkými   dôvodmi   podanej   sťažnosti   a   že   dôvody   zamietnutia   jeho   sťažnosti   sa nezakladajú na pravde“.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   považuje   uznesenie „vyšetrovateľky   o   zastavení   trestného   stíhania   v   tejto   veci“ za   svojvoľné,   arbitrárne a predčasné.

Arbitrárnosť   uvedeného   rozhodnutia   o   zastavení   trestného   stíhania   sťažovateľ vyvodzuje zo skutočnosti,   že „vyšetrovateľka   v rozpore   s ust.   § 2   Tr.   por.   v tejto   veci nezadovážila   a   nezabezpečila   tieto   nižšie   uvedené   dôkazy,   ktoré   sú   pre   objektívne, meritórne a spravodlivé rozhodnutie tejto veci v prípravnom konaní podstatné a esenciálne, a ide o tieto konkrétne dôkazy:

1/1   pracovnú   náplň   (práva,   povinnosti   a   pracovno-právnu   a   občiansku zodpovednosť)   A.   C.   a   M.   V.   vyšetrovateľka   nezabezpečila...   pritom   vyšetrovateľka nedodržala   v   tomto   smere   pokyn   dozorujúceho   prokurátora   a   tak   nezákonne   a nespravodlivo a svojvoľne – arbitrárne rozhodla...

1/2   splnomocnenie   konať   právne   úkony   v   mene   a   za   navrhovateľa   dražby   (ich zamestnávateľa) u týchto osôb A. C. a M. V. o taktiež vyšetrovateľka nezabezpečila... 1/3 obsah vrátených zásielok sa nachádzajú síce v spise – ide o písomné podania zo strany navrhovateľa dražby (SLSP, a. s.), adresované doporučene (nie ako doporučené do vlastných rúk) na posledne známu adresu poškodeného M. M., ktoré vrátili Slovenskej sporiteľni ako neprevzaté s odôvodnením, že adresát je neznámy... nakoniec odôvodnenie uvedené v napadnutom uznesení vyšetrovateľky o preberaní, resp. nepreberaní poštových doporučených   zásielok   M.   M.   je   právne   irelevantné   v   tom,   že   nebolo   povinnosťou poškodeného M. M. zdržiavať sa doma a preberať doporučené poštové zásielky, lebo jeho povinnosťou bolo starať sa o živobytie svoje a svojich blízkych a preto odišiel za prácou do zahraničia a tak v tom čase nemohol preberať tieto poštové zásielky.

Naopak povinnosťou SLSP, a. s. bolo nevykonať dobrovoľnú dražbu bez riadneho exekučného titulu a povinnosťou A. C. a M. V. bolo nepodpísať vyhlásenie o tom, že celý úver   je splatný,   keď   oznámenie   o   vyhlásení mimoriadnej   splatnosti predmetného   úveru nebolo   poškodenému   M.   M.   riadne   doručené.   Porušenie   tejto   povinnosti   zo   strany menovaných ako expertov na problematické úvery bolo jednoznačne úmyselne s cieľom aby ich zamestnávateľ neoprávnene a protiprávne získal bezdôvodné obohatenie na škodu M. M... 1/4 obsah vyhlásenia zo dňa 09. 07. 2010 a kto toto vyhlásenie z 09. 07. 2010 za Slovenskú sporiteľňu podpísal – ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu dlhodobého nesplácania – omeškanosť splátok bola 534 dní a či toto vyhlásenie z 09. 07. 2010   bolo   doručované   poškodenému   a   či   ono   tvorí   obsah   vrátených   zásielok,   ako neprevzatých M. M... Tu zvýrazňujeme, že vyšetrovateľka tým, že nezabezpečila predmetné vyhlásenie SLSP, a. s. z 09. 07. 2010 o mimoriadnej splatnosti predmetného úveru tým nedodržala pokyn dozorujúceho prokurátora uvedený v Uznesení Okresného prokurátora v Humennom sp. zn. 2Pv 541/12-17 zo dňa 12. 04. 2013 – čím zmarila úlohu ako verejný činiteľ.

1/5   prehľad   splátok   predmetného   úveru   zo   strany   dlžníka   M.   M.   s   účtovaním zmluvných úrokov z úveru a s účtovaním úrokov z omeškania za omeškanie jednotlivých splátok, ako aj s účtovaním úrokov z omeškania z celej istiny úveru po 09. 07. 2010 až doposiaľ vyšetrovateľka od navrhovateľa dražby – SLSP, a. s. nevyžiadala a nevyhodnotila, ako aj právne neposúdila a nevyhodnotila tento dôkaz.“.

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   argumentoval,   že   navrhovateľ   dražby   vo   vyhlásení navrhovateľa   dražby   zo   17.   decembra   2010   uviedol   dražobnej   spoločnosti   nepravdivý dôvod,   že celá pohľadávka z úveru, ktorý sťažovateľ nesplácal viac ako rok pre stratu zamestnania,   je   splatná.   Tým   došlo   podľa   sťažovateľa   k   naplneniu   skutkovej   podstaty podvodu v zmysle § 221 Trestného zákona, pričom za páchateľku tohto trestného činu sťažovateľ   považuje   A.   C.,   expertku   na   vymáhanie   problémových   úverov   Slovenskej sporiteľne, a. s. Sťažovateľ je toho názoru, že Slovenská sporiteľňa, a. s., nemohla podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť vo vlastníctve sťažovateľa bez existencie riadneho exekučného titulu k celému úveru, ktorý sa pre nedoručenie vyhlásenia Slovenskej sporiteľne, a. s., z 9. júla 2010 nestal splatným.

Uznesenie   vyšetrovateľky   o   zastavení   trestného   stíhania   je   podľa   sťažovateľa zmätočné   aj   z   dôvodu   nezákonnej   voľby   miesta   konania   dražby,   ktorá   sa   uskutočnila v Košiciach,   teda   80   km   od   miesta   draženej   nehnuteľnosti,   a   rovnako   nezohľadňuje skutočnosť, že oznámenie o verejnej dražbe nebolo vyvesené na úradnej tabuli Mestského úradu v Humennom.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   na   podporu   svojich   tvrdení   vyčerpávajúcim   spôsobom poukázal na judikatúru ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa M. M... zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom... na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Uznesením Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2 Pv 541/12-22 zo dňa 18. 09. 2013 porušené bolo.

- najmä   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé   súdne   konanie   a   uplatnenie   princípu rovnosti, na súdnu a inú právnu ochranu, na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na ústavne konformný výklad právnej normy

- vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR 2/ Uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2 Pv 541/12-22 zo dňa 18. 09. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia do prípravného konania Okresnej prokuratúre v Humennom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur (slovom Jedentisíc eur), ktoré je mu Okresná prokuratúra v Humennom vyplatiť vo výške

1.000,-   Eur,   všetko   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   –   k   rukám sťažovateľa.

4/ Okresná   prokuratúra   v   Humennom   je   povinná   nahradiť   trovy   konania sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia – nálezu na účet advokáta JUDr. Bernard Medára...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   vystupoval   v   postavení poškodeného   v   trestnom   konaní   vedenom   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru Humenné,   odborom   kriminálnej   polície,   oddelením   ekonomickej   kriminality   (ďalej   len „okresné   riaditeľstvo“).   Uznesením   vyšetrovateľky   okresného   riaditeľstva   ČVS:   ORP-546/OEK-HE-2012 z 20. augusta 2013 bolo trestné stíhanie začaté pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Sťažovateľ   označené   uznesenie   vyšetrovateľky   okresného   riaditeľstva   v   zmysle Trestného poriadku napadol sťažnosťou, o ktorej rozhodovala okresná prokuratúra, ktorá ju napadnutým rozhodnutím zamietla.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry   ústavný   súd   pripomína   nutnosť   splnenia   podmienky   konania   v   zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Sťažovateľ teda má možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o zastavení trestného   stíhania   prostredníctvom   podnetu   podľa   citovaného   ustanovenia   §   31   ods.   1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojho   základného   práva   (pozri   obdobne   III.   ÚS   214/07).   V   prípade   zistenia nezákonnosti   v   zmysle   námietok   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   rozhodovaniu   okresnej prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania   má   príslušný   prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie   záväzným   pokynom nariadiť „opätovné začatie trestného stíhania“ (pozri stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 4/2004 zo 4. mája 2004), čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ak   by   teda   sťažovateľ   nebol   spokojný   s   vybavením   svojho   prvotného   podnetu zo strany   príslušného   prokurátora,   má   možnosť   uplatniť   svoje   opodstatnené   námietky formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zotrváva   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti   ústavnému súdu   povinný vyčerpať všetky   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).

Ústavný súd preto sťažnosť posúdil v rovine námietky porušenia označených práv napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014