znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 5/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 12 ods.   1 a 4, čl. 14, 19 ods. 1, čl. 46 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, 13, 14 a 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 S 127/05   a postupom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod sp. zn. II. ÚS 409/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 1. marca 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, 19 ods. 1, čl. 46 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6,   13,   14   a 17   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10   S 127/05 a postupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 409/06.

Sťažovateľ   pôvodne   podal   10.   januára   2005   Okresnému   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) návrh na začatie konania pre nečinnosť orgánu verejnej správy Spoločného obecného úradu v Ž. vo veci stavebného konania. Vec bola uznesením okresného súdu č. k. 24 S 1/05-56 z 24. mája 2005 postúpená krajskému súdu ako vecne príslušnému. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 10 S 127/2005-87 zo 6. septembra 2006 o zamietnutí návrhu, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 29.   septembra   2006   a   v uvedený   deň   nadobudlo   aj   právoplatnosť.   Spôsob   porušenia označených   základných   práv   krajským   súdom   sťažovateľ   bližšie   nekonkretizoval. Sťažovateľ   uviedol,   že „žiada   ústavný   súd   o nové   konanie   pred   ústavným   súdom,   so zamietnutím   uznesenia   krajského   súdu   v Žiline   10   S/127/2005   zo   dňa   06.   09.   2006 a nariadením riadneho súdneho konania bez ďalších machinácií so súdnym spisom a bez ďalších prieťahov v konaní“.

Predchádzajúca sťažovateľova sťažnosť v predmetnej veci doručená ústavnému súdu 4. októbra 2006 bola uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 409/06-9 z 8. decembra 2006 odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ sa dožadoval nasledovného rozhodnutia ústavného súdu:„A.   Krajský   súd   v Žiline   a Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   porušujú   základné práva MUDr. D. B. podľa čl. 12 ods. 1 a 4; čl. 14; čl. 19 ods. 1; čl. 46; čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 6, 13, 14 a 17 podľa medzinárodného dohovoru.

B.   Krajský   súd   v Žiline   a Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sú   povinní   zaplatiť satisfakciu   každý   sumu   200.000.-   Sk   MUDr.   D.   B.   do   15   dní   od   doručenia   Nálezu Ústavného súdu.

C.   Krajský   súd   v Žiline   je   povinný   konať   vo   veci   10   S/127/2005   bezodkladne a v lehote 3 mesiace je povinný rozhodnúť vo veci, inak je povinný zaplatiť MUDr. D. B. sumu 100.000.- Sk za každý ďalší mesiac omeškania.

D. Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť škodu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, tak ako je škoda vyčíslená v I. E. do 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus nemajetkovú ujmu 1,000.000.- Sk.“

Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, 19 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie práv podľa čl. 13, 14 a 17 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 S 127/05 a postupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 409/06.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III.   ÚS 55/02, III.   ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Pokiaľ sa sťažovateľ v konaní podľa čl. 127 ústavy domáha rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil   porušenie jeho základných práv alebo slobôd zaručených   v ústave rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci,   je   nevyhnutnou   podmienkou   včasného   podania sťažnosti z hľadiska zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, aby   bola   sťažnosť   podaná   v lehote   dvoch   mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti napádaného rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Sťažovateľ   sa   na   ústavný   súd   obrátil   sťažnosťou   z 27.   februára   2007   doručenou ústavnému súdu 1. marca 2007, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), keďže napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 10 S 127/05 bolo ukončené nadobudnutím právoplatnosti jeho uznesenia o zamietnutí sťažovateľovho návrhu 29. septembra 2006. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn 10 S 127/05 podaná oneskorene. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

3. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tiež tvrdenie sťažovateľa, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 409/06 porušil ním označené základné práva.

Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že zo žiadneho ustanovenia ústavy ani zákona o ústavnom súde nevyplýva, že do právomoci ústavného súdu patrí preskúmavanie vlastných   rozhodnutí,   resp.   konaní,   ktoré   im   predchádzali.   Týka   sa   to   aj   konania   pred ústavným   súdom,   v ktorom   sa   namieta   porušenie   označených   základných   práv,   ako   sú uvedené v predmetnej sťažnosti. Práve naopak, podľa ustanovenia čl. 133 ústavy „proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie ústavného súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, nie je možné v zmysle citovanej   ústavnej   a zákonnej   úpravy   preskúmavať.   Neexistuje   teda   žiadny   riadny   ani mimoriadny   opravný   prostriedok,   pomocou   ktorého   by   bolo   možné   rozhodnutie   (a   aj konanie pred ním) ústavného súdu preskúmať. Takúto právomoc nemá ani ústavný súd.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažovateľovu   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa   v uvedenej   veci   (predovšetkým   o jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu ústavným sudom), ako aj skúmanie ďalších zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľovej sťažnosti a prípadný postup na ich odstránenie stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. januára 2008