SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 499/2014-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Knežovou, Letná 40, Košice, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 178/2012, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 178/2012p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 36 C 178/2012 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 €(slovom šesťsto eur), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súdKošice I p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. Daniely Knežovej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)č. k. I. ÚS 499/2014-8 z 10. septembra 2014 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“)postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.36 C 178/2012.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na strane žalobcu je účastníkom označenéhosúdneho konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Komárno, kde 14. apríla 2010 podalžalobu o zaplatenie peňažnej sumy (dlžné nájomné), ktorou sa domáha od žalovanejzaplatenia sumy 1 147,05 € s prísl. Okresný súd Komárno vydal vo veci platobný rozkaz,proti ktorému podala žalovaná ešte v roku 2010 odpor, kde súčasne navrhla zmenupríslušnosti súdu. Okresný súd, ktorý vo veci následne konal, sťažovateľa 9. mája 2012vyzval na zaplatenie súdneho poplatku napriek tomu, že ten bol zaplatený ešte11. mája 2010 na účet Okresného súdu Komárno. Následne okresný súd vo veci vôbecnekonal. Sťažovateľ sa 25. februára 2014 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťouna prieťahy v konaní, ktorú tento v odpovedi z 19. marca 2014 vyhodnotil ako dôvodnúa konštatoval, že okresný súd bol od 24. júla 2012 do 6. marca 2014 vo veci nečinný.
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázalokresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 284,08 €.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil,či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste doručenom ústavnému súdu 6. novembra 2014 oznámil, že netrvá na ústnompojednávaní, a konštatoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa. V zhode so svojím skoršímvyjadrením uviedol, že nečinnosť okresného súdu trvala od júla 2012 do marca 2014.Spis okresného súdu bol ústavnému súdu doručený až 21. januára 2015.
5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom 7. novembra 2014 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniavo veci.
6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a chronológie procesných úkonovv predmetnom konaní dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru,že sťažnosť je dôvodná.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzilústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytváraprávna istota“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúrezdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konaniaa postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiežprihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a významkonania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré saprihliada, ústavný súd konštatuje:
11. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec – konanieo zaplatenie dlžného nájomného z nájmu bytu – je bežnou občianskoprávnou vecou, ktoránevykazuje žiadnu zvýšenú náročnosť ani po skutkovej stránke a ani po právnej stránke.
12. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistilžiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.
13. V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd dlhotrvajúceobdobie absolútnej nečinnosti, ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočnéprieťahy v konaní. Na ťarchu okresného súdu možno takto vymedziť obdobieod 30. apríla 2012 do 3. marca 2014, teda obdobie viac ako 22 mesiacov, keď okresný súdneurobil vo vzťahu k účastníkom konania žiaden úkon, ktorý by smeroval k odstráneniustavu ich právnej neistoty. Od kedy bol okresnému súdu 30. apríla 2012 doručenýpostúpený spis z Okresného súdu Komárno, tento vec 24. júla 2012 preradil z registra,,Ro“do registra ,,C“, následne došlo v období od 16. decembra 2013 do 3. februára 2014k zmenám zákonného sudcu. Prvý efektívny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samejurobil okresný súd až 3. marca 2014, keď uznesením vyzval účastníkov konaniana vyjadrenie sa k rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania a z Okresného súduKomárno si vyžiadal súvisiaci spis v inej veci.
14. V ďalšom konaní, ktoré časovo nasledovalo po podaní sťažnosti sťažovateľapredsedovi okresného súdu, súd vo veci konal v podstate plynulo. Vo veci bolo nariadenépojednávanie na 1. júl 2014, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť žalovanej, ktorá nemalavykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Následne okresný súd po neúspešnomzisťovaní pobytu žalovanej tejto uznesením z 2. októbra 2014 ustanovil opatrovníkaa na pojednávaní 2. decembra 2014 rozsudkom o veci rozhodol tak, že zaviazal žalovanúzaplatiť sťažovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania.
15. Z uvedeného priebehu konania je zrejmé, že od podania návrhu sťažovateľado dňa konania prvého pojednávania na okresnom súde uplynula doba viac než štyrochrokov, pričom podstatný vplyv na dĺžku konania mala najmä spomenutá 22-mesačnánečinnosť okresného súdu (apríl 2012 – marec 2014). Takúto dobu konania možnobez ďalšieho považovať za priamo kolidujúcu s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V ďalšom priebehu konania síce okresný súdpostupoval relatívne plynulo a bez významnejších prieťahových období, prvotné obdobieprieťahového konania však už nemohol napraviť.
16. Celková dĺžka konania v spojení so zisteným konkrétnym obdobím úplnejnečinnosti okresného súdu tak viedla k záveru ústavného súdu o porušení základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu (výrok 1 nálezu). Nadväzujúcim výrokom nálezuústavný súd prikázal okresného súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov.Tento výrok ústavného súdu bol učinený aj napriek tomu, že vo veci bol vyhlásenýrozsudok 2. decembra 2014, ktorý však podľa obsahu pripojeného súdneho spisunenadobudol ku dňu doručenia spisu právoplatnosť, a v zhode so skôr uvedeným platí, že ažprávoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota medzi účastníkmi konania.
IV.
17. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, potreby zavŕšeniaochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaníprimerané finančné zadosťučinenie v sume 600 €. Táto výška podľa ústavného súduprimerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňujeskutočnosť, že okresný súd po podaní ústavnej sťažnosti konal plynulo a na pojednávaní2. decembra 2014 vyhlásil vo veci rozsudok.
Podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) platí, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia.
18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdomv sume 284,08 €, (2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €),ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Daniely Knežovej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutienadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015