znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 499/2014-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Danielou   Knežovou,   Letná   40,   Košice,   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 178/2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 178/2012p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenompod sp. zn. 36 C 178/2012 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 €(slovom šesťsto eur), ktorú j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súdKošice   I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   Daniely   Knežovej   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)č. k. I. ÚS 499/2014-8 z 10. septembra 2014 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť (ďalej   len  ,,sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“)postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.36 C 178/2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na strane žalobcu je účastníkom označenéhosúdneho konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Komárno, kde 14. apríla 2010 podalžalobu   o   zaplatenie   peňažnej   sumy   (dlžné   nájomné),   ktorou   sa   domáha   od   žalovanejzaplatenia sumy 1 147,05 € s prísl. Okresný súd Komárno vydal vo veci platobný rozkaz,proti   ktorému   podala   žalovaná   ešte   v   roku   2010   odpor,   kde   súčasne   navrhla   zmenupríslušnosti súdu. Okresný súd, ktorý vo veci následne konal, sťažovateľa 9. mája 2012vyzval   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   napriek   tomu,   že   ten   bol   zaplatený   ešte11. mája 2010 na účet Okresného súdu Komárno. Následne okresný súd vo veci vôbecnekonal. Sťažovateľ sa 25. februára 2014 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťouna prieťahy v konaní, ktorú tento v odpovedi z 19. marca 2014 vyhodnotil ako dôvodnúa konštatoval, že okresný súd bol od 24. júla 2012 do 6. marca 2014 vo veci nečinný.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázalokresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 284,08 €.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil,či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste   doručenom   ústavnému   súdu   6.   novembra   2014   oznámil,   že   netrvá   na   ústnompojednávaní, a konštatoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa. V zhode so svojím skoršímvyjadrením   uviedol,   že   nečinnosť   okresného   súdu   trvala   od   júla   2012   do   marca   2014.Spis okresného súdu bol ústavnému súdu doručený až 21. januára 2015.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom 7. novembra 2014 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniavo veci.

6.   Po   posúdení   sťažnosti,   vyjadrenia   k   nej   a   chronológie   procesných   úkonovv predmetnom   konaní   dospel   ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   k   záveru,že sťažnosť je dôvodná.

III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzilústavný   súd   vo   svojej   skoršej   judikatúre   tak,   že  ,,Účelom   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytváraprávna istota“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúrezdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konaniaa postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiežprihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a významkonania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10.   Po   posúdení   priebehu   konania   z   hľadiska   základných   kritérií,   na   ktoré   saprihliada, ústavný súd konštatuje:

11. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec – konanieo zaplatenie dlžného nájomného z nájmu bytu – je bežnou občianskoprávnou vecou, ktoránevykazuje žiadnu zvýšenú náročnosť ani po skutkovej stránke a ani po právnej stránke.

12. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistilžiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.

13. V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd dlhotrvajúceobdobie absolútnej nečinnosti, ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočnéprieťahy   v   konaní.   Na   ťarchu   okresného   súdu   možno   takto   vymedziť   obdobieod 30. apríla 2012 do 3. marca 2014, teda obdobie viac ako 22 mesiacov, keď okresný súdneurobil vo vzťahu k účastníkom konania žiaden úkon, ktorý by smeroval k odstráneniustavu   ich   právnej   neistoty.   Od   kedy   bol   okresnému   súdu   30.   apríla   2012   doručenýpostúpený spis z Okresného súdu Komárno, tento vec 24. júla 2012 preradil z registra,,Ro“do   registra  ,,C“,   následne   došlo   v období   od   16.   decembra   2013   do   3.   februára   2014k zmenám zákonného sudcu. Prvý efektívny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samejurobil   okresný   súd   až   3.   marca   2014,   keď   uznesením   vyzval   účastníkov   konaniana vyjadrenie   sa   k   rozhodnutiu   veci   bez   nariadenia   pojednávania   a   z   Okresného   súduKomárno si vyžiadal súvisiaci spis v inej veci.

14.   V   ďalšom   konaní,   ktoré   časovo   nasledovalo   po   podaní   sťažnosti   sťažovateľapredsedovi okresného súdu, súd vo veci konal v podstate plynulo. Vo veci bolo nariadenépojednávanie na 1. júl 2014, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť žalovanej, ktorá nemalavykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Následne okresný súd po neúspešnomzisťovaní   pobytu   žalovanej   tejto   uznesením   z   2.   októbra   2014   ustanovil   opatrovníkaa na pojednávaní 2. decembra 2014 rozsudkom o veci rozhodol tak, že zaviazal žalovanúzaplatiť sťažovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania.

15. Z uvedeného priebehu konania je zrejmé, že od podania návrhu sťažovateľado dňa konania prvého pojednávania na okresnom súde uplynula doba viac než štyrochrokov,   pričom   podstatný   vplyv   na   dĺžku   konania   mala   najmä   spomenutá   22-mesačnánečinnosť   okresného   súdu   (apríl   2012   –   marec   2014).   Takúto   dobu   konania   možnobez ďalšieho považovať za priamo kolidujúcu s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V ďalšom priebehu konania síce okresný súdpostupoval relatívne plynulo a bez významnejších prieťahových období, prvotné obdobieprieťahového konania však už nemohol napraviť.

16.   Celková   dĺžka   konania   v   spojení   so   zisteným   konkrétnym   obdobím   úplnejnečinnosti okresného súdu tak viedla k záveru ústavného súdu o porušení základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru   postupom   okresného   súdu   (výrok   1   nálezu).   Nadväzujúcim   výrokom   nálezuústavný súd prikázal okresného súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov.Tento   výrok   ústavného   súdu   bol   učinený   aj   napriek   tomu,   že   vo   veci   bol   vyhlásenýrozsudok   2.   decembra   2014,   ktorý   však   podľa   obsahu   pripojeného   súdneho   spisunenadobudol ku dňu doručenia spisu právoplatnosť, a v zhode so skôr uvedeným platí, že ažprávoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota medzi účastníkmi konania.

IV.

17.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil   a   odôvodnil   aj   svoj   návrh   na   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu   priznal   sťažovateľovi   vychádzajúc   z   princípov   spravodlivosti,   potreby   zavŕšeniaochrany   jeho   práv   a   zo   zodpovednosti   okresného   súdu   za   zbytočné   prieťahy   v   konaníprimerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   600   €.   Táto   výška   podľa   ústavného   súduprimerane   vyjadruje   jeho   ujmu   spôsobenú   právnou   neistotou   a   zároveň   zohľadňujeskutočnosť, že okresný súd po podaní ústavnej sťažnosti konal plynulo a na pojednávaní2. decembra 2014 vyhlásil vo veci rozsudok.

Podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii   ústavného   súdu,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v zneníneskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) platí, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia.

18.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   konania   sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych   služieb   mu   bola   priznaná   náhrada   trov   konania   pred   ústavným   súdomv sume 284,08 €, (2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €),ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Daniely Knežovej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu   ústavného   súdu   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutienadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015