znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 499/2011-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2012 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana   Ľalíka   v   konaní   o   sťažnosti   Ing.   J.   B.,   B.,   a RNDr.   J.   B.,   N.,   zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. B. a RNDr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. RNDr. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   J.   B.   a RNDr.   J.   B.   trovy právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 499/2011-19   zo   14.   decembra   2011   prijal   sťažnosť   Ing.   J.   B.,   B.   (ďalej   aj „sťažovateľ v 1. rade“), a RNDr. J. B., N. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že spolu s PhDr. E. B. a MUDr. N. H. (ďalej len „žalobcovia“)   ako   dedičia   po   poručiteľke   M.   T.,   zomrelej   11.   marca   2001   (ďalej   len „poručiteľka“),   podali   12.   júla   2002   na Okresnom   súde   Bratislava   V   žalobu   o   určenie neplatnosti   závetu   vedenú   pod   sp. zn. 32 C 279/2002,   ktorou   namietali „absolútnu neplatnosť tangovaného závetu   pre   testamentárnu   nespôsobilosť   poručiteľky ako aj   pre porušenie zákona   v súvislosti   so spôsobom vyhotovenia predmetného   testamentu   a   jeho obsahové   nedostatky“. Keďže   žalobcovia   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava V pod sp. zn. 32 C 279/2002 sú blízki príbuzní sudkyne tohto súdu − JUDr. M. H.,   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   z 31. októbra   2002 rozhodol   o   vylúčení   sudcov   Okresného   súdu   Bratislava   V   z   prerokovania   tejto   veci   a prikázal ju na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný   súd   podaním   z   25.   februára   2003   vyzval   žalobcov   na   preukázanie   ich aktívnej   legitimácie   a   naliehavého   právneho   záujmu   v   predmetnej   veci.   Žalobcovia odpovedali na túto výzvu listom zo 17. marca 2003. Odporkyňa sa v tomto konaní k veci vyjadrila podaním z 29. decembra 2004. Prvé pojednávanie v predmetnej veci uskutočnené 1. marca 2006 bolo okresným súdom odročené na neurčito a dokazovanie na ňom vykonané smerovalo   k   preukázaniu   zdravotného   stavu   poručiteľky   v   čase   spísania   „údajného testamentu“. Podľa sťažovateľov bol tento postup okresného súdu neefektívny, pretože už v marci   2006   mal „ex   offo   vnímať,   že   napadnutý   závet“ poručiteľky   je „absolútne neplatný“,   pretože   pri   jeho   spísaní   bol   porušený   §   476   Občianskeho   zákonníka,   podľa ktorého osoba blízka dedičovi nemôže pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako jeho pisateľ. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo po uplynutí viac ako jedného roku − 15. mája 2007. V poradí tretie pojednávanie okresný súd uskutočnil 21. septembra 2007. Okresný súd následne nariadil písmoznalecké dokazovanie pravosti podpisu poručiteľky na listine   z   10.   februára   1999.   Uznesenie   okresného   súdu   o   ustanovení   znalkyne z 8. februára 2008 bolo zrušené uznesením okresného súdu zo 17. apríla 2008. Okresný súd ustanovil   v predmetnom   konaní   uznesením   z   23.   októbra   2007   znalca   V.   R.   Po   smrti žalovanej,   ktorá   bola   jedinou   testamentárnou   dedičkou,   do   konania   vstúpili   z   titulu univerzálnej   sukcesie   na   strane   žalovaných   traja   noví   účastníci   konania   –   dediči po žalovanej, ktorí podaním zo 4. augusta 2010 urgovali okresný súd, aby predmetnú vec prerokoval a rozhodol. Žalobcovia, poznajúc obsah listu zákonnej sudkyne z 12. augusta 2010, „odmietajú insinuáciu, že nespolupracovali so znalcom pri zadovážení porovnávania –   schopných   písomností   s podpisom   p.   M.   T.“, pretože znalec „s takouto   požiadavkou nikoho so žalobcov neoslovil“. Znalecký posudok vyhotovený v predmetnom konaní bol žalobcom doručený začiatkom mája 2011.

Sťažovateľ v 1. rade podaním z 1. júna 2011 požiadal okresný súd o nariadenie súdnoznaleckého dokazovania vo vzťahu k otázke spôsobilosti poručiteľky spísať závet. Podaním z 11. apríla 2007 splnomocnila žalobkyňa MUDr. N. H. svojím zastupovaním v uvedenom konaní sťažovateľa v 1. rade, ktoré dosiaľ nebolo odvolané. Napriek tomu 23. februára 2011 MUDr. N. H. predložila okresnému súdu návrh na späťvzatie žaloby v časti, ktorá sa týka jej osoby, o ktorom okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 14. júna 2011 odročil na 13. september 2011, čo podľa sťažovateľov „svedčí o totálnej nekoncepčnosti vedenia predmetného sporu – vyššie popísané skutočnosti súd pozná minimálne od mája 2007!“.

Vo vzťahu k otázke právnej a faktickej zložitosti veci sťažovatelia uviedli, že v danej veci ide o relatívne jednoduchý spor o „právnu kvalitu závetu“, ktorý je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov obvyklý a procesný postup týchto súdov v obdobných sporoch je dostatočne známy a rutinný. Sťažovatelia svojím správaním žiadnym spôsobom neprispeli k predĺženiu   predmetného   konania.   Okresný   súd   naopak   v   predmetnej   veci   postupuje „nepružne   a   procesne   neefektívne“,   čo   je   dôvod   pretrvávania   stavu   právnej   neistoty u sťažovateľov.

Postupom okresného súdu v predmetnom konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   keď „bez   zjavných   príčin   a   najmä   vzhľadom   na   charakter   prejednávanej   veci, svojou   neefektívnou   procesnou   prácou   a   opakovanou   nečinnosťou   spôsoboval   a   stále spôsobuje sťažovateľom (osobám v pokročilom veku) mimoriadne ťažkosti“.

Sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu podaním zo 16. júna 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorej vybavenie urgovali mailom z 22. novembra 2011. Predseda okresného   súdu   na   túto   sťažnosť   sťažovateľov   dosiaľ   neodpovedal   a v   konaní „neboli prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na „výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľov a najmä dĺžku ich trvania (spor sa vedie sedem rokov) žiadajú sťažovatelia, aby každému z nich bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- € (slovom jedentisíc Eur)“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003 došlo k porušeniu   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikáže   okresnému   súdu v predmetnej   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   každému   z   nich   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania na účet ich právnej zástupkyne.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda okresného súdu podaním č. Spr. 3008/2010 z 18. januára 2012, v ktorom stručne popísal priebeh konania vo veci sp. zn. 8 C 11/2003 a následne uviedol: „Z obsahu jednotlivých úkonov v spise   možno   konštatovať,   že   návrh   bol   podaný   na   Okresnom   súde   Bratislava   V   dňa 12. 7. 2002 a do dnešného dňa nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska právnej stránky nemožno posudzovať ako spor zložitý, nakoľko ide o štandardný návrh na neplatnosť   závetu.   K   dĺžke   konania   však   prispela   i   faktická   zložitosť   veci,   keď   pre posúdenie bolo potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, čo práve bolo dôvodom dlhšieho   konania,   keď   termín   pojednávania   dňa   21.   9.   2007   bol   odročený   z   dôvodu nariadenia   znaleckého   dokazovania,   pričom   posudok   od   znalca   bol   súdu   doručený 9. 2. 2011. K predĺženiu dĺžky konania prispeli i samotní sťažovatelia, ktorí sa v r. 2011 nedostavili na pojednávanie dňa 3. 3. 2011, 31. 3. 2011, 3. 5. 2011 ani 13. 9. 2011. Pokiaľ sťažovatelia namietali efektívnosť konania z pohľadu vyhodnotenia právneho posúdenia veci   k   tomuto   sa   ako   predseda   súdu   nevyjadrujem,   nakoľko   právne   posúdenie   veci   je vo výlučnej kompetencii sudcu.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu svojím podaním zo 6. februára 2012, v ktorom uviedla: „Z predloženej chronológie spisu vyplýva:

• jasnými prieťahmi je poznačený čas od februára 2003 do decembra 2004. • Tvrdíme,   že   neefektívne   plynul   čas   aj   do   marca   2006   (do   prvého pojednávacieho termínu).

• Neefektívne plynul čas aj do mája 2007.   Je síce možné,   že tieto zbytočné plynutia času spôsobovali zmeny zákonných sudcov - od JUDr. V. M. na JUDr. V. S. a potom na JUDr. D. O. - to však nemôže ísť na ťarchu žalobcov.

• Ak bolo v októbri 2007 nariadené znalecké dokazovanie, ale spis bol znalcovi daný k dispozícii až v máji 2010, tak ide o extrémne neefektívnu činnosť súdu.

• Je faktom, že pojednávanie 03. 03. 2011 bolo zhatené. Jeden zo žalobcov: MUDr. N. H. zobrala žalobu v časti, ktorá sa jej týkala, späť. Súčasne právny zástupca žalobcov JUDr. A. M. požiadal o náhradný termín, kedy čas na preštudovanie znaleckého posudku považoval za prikrátky.

• Advokát JUDr. A. M. oznámil súdu aj ten fakt, že už žalobcov zastupovať nebude. To bol dôvod prečo sa nekonalo dňa 31. 03. 2011 a to bol aj dôvod, pre ktorý Ing. J.   B.,   jeden zo   žalobcov,   žiadal súd   o   nový pojednávací termín   tak,   aby si mohol zabezpečiť nové právne zastúpenie.

• Dvaja   žalobcovia,   RNDr.   J.   B.   a   Ing.   J.   B.,   zvolili   si   nového   advokáta   a ustanovili sa na pojednávanie dňa 14. 06. 2011 (v liste predsedu súdu OS BA III č. Spr 3008/2012   zo   dňa   18.   01.   2012   je   zrejme   chybne   uvedený   dátum   16.   06.   2011). Podčiarkujeme,   že   sťažovateľmi   sú   RNDr.   J.   B.   a   Ing.   J.   B.   a   teda   neprítomnosť navrhovateľky v treťom rade. PhDr. E. B., tiež nemôže ísť na ich ťarchu. Všeobecný súd má dostatočné nástroje, aby zabezpečil riadny a právne kultivovaný priebeh sporu. Okrajovo poznamenávame, že žalobkyňou v štvrtom rade je podľa nášho názoru dodnes aj MUDr. N. H.   Upozornili   sme   na   tento   fakt   vedenie   OS   BA   III   podaním   z   16.   06.   2011,   reakciu nepoznáme.

• Malo sa na OS ba III pojednávať dňa 13. 09. 2011. Nie je však pravdou, že sa nekonalo   pre   neprítomnosť   navrhovateľov.   Práve   opačne.   Právny   zástupca   žalovanej požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti pre svoje zdravotné problémy.

• Ďalej sa malo pojednávať 25. 10. 2011, nepojednávalo sa však pre ochorenie sudkyne.

Tvrdíme,   že   žalobcovia,   resp.   ich   pôsobenie   v   spore,   neboli   príčinou   pre   tak masívne prieťahy   (zbytočné   plynutie   času).   Nerealizované   pojednávacie   termíny 03. 03. 2011, 31. 03. 2011, 03. 05. 2011, 13. 09. 2011 a 25. 10. 2011 tiež nie sú tým, čo by bolo   jednoznačným   brzdením   procesu   zo   strany   sťažovateľov.   Z   ich   strany   prišlo   len k skomplikovaniu v marci, apríli a máji 2011, keď ich právny zástupca po siedmych rokoch zbytočného   chodenia   po   súdoch   možno   aj   kapituloval.   V   opísanej   činnosti   OS   BA   III tvrdíme,   že   vidno   nesústredenú   činnosť,   nekoncepčný   postup   a   zbytočné   časy   medzi jednotlivými procesnými krokmi (osobitne máme na mysli vytýčenie prvého pojednávania po troch rokoch odkedy bola žaloba daná OS BA III a zaslanie súdneho spisu znalcovi po viac ako dvoch rokoch od nariadenia znaleckého dokazovania).“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľov   upustil   od   ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,   ich   zástupcov   a   verejnosti   len   na   základe   písomne   podaných   stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania v predmetnej veci:

- 12.   júla   2002   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   V   doručená   žaloba   o   určenie neplatnosti;

- 5. augusta 2002 bol žalobkyni vo 4. rade zaslaný prípis, aby podpísala žalobu;

- 26. augusta 2002 sa žalobkyňa vo 4. rade dostavila na Okresný súd Bratislava V, aby odstránila nedostatky podania;

- 4.   septembra   2002   bol   daný   pokyn   na   vyjadrenie   sa   sudcov   Okresného   súdu Bratislava V k ich zaujatosti vyplývajúcej zo skutočnosti, že žalobkyňa vo 4. rade je matkou sudkyne tunajšieho súdu JUDr. H. a ostatní navrhovatelia sú jej rodinnými príslušníkmi;

- 11.   septembra   2002   –   24.   septembra   2002   boli   doručené   vyjadrenia   sudcov Okresného súdu Bratislava V k ich zaujatosti;

- 30.   septembra   2002   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   s   návrhom   na   jeho prikázanie inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov tohto súdu;

- 26.   novembra   2002   bol   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Bratislava   V   spolu s uznesením krajského súdu   sp.   zn. 12 Nc 44/02   z 31.   októbra 2002, ktorým   bola vec prikázaná na vybavenie okresnému súdu;

- 21.   januára   2003   bol   spis   postúpený   okresnému   súdu,   kde   mu   bola   pridelená sp. zn. 8 C 11/2003;

- 25.   februára   2003   bola   zaslaná   výzva   žalobcom   na   preukázanie   ich   aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, boli vyžiadané dedičské   spisy   z   Okresného   súdu   Bratislava   I,   žalobkyňa   vo   4.   rade   bola   vyzvaná na predloženie plnej moci na zastupovanie;

- 18. marca 2003 bolo doručené vyjadrenie žalobcov;

- 31. marca 2003 bolo doručené oznámenie Okresného súdu Bratislava I – dedičský spis pod sp. zn. D 162/01 sa tam nenachádza;

- 27. júla 2004 bola zaslaná výzva žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku;

- 9. augusta 2004 bol zaplatený súdny poplatok;

- 21.   septembra   2004   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   vrátení   duplicitne zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v I. rade (právoplatné 2. októbra 2004);

- 28.   októbra   2004   okresný   súd   uznesením   vyzval   žalobcov   na   odstránenie nedostatkov podania (predovšetkým, aby špecifikovali žalobný petit);

- 10. decembra 2004 bola okresnému súdu doručená špecifikácia žalobného petitu;

- 8. decembra 2004 okresný súd zaslal žalobu žalovanej na vyjadrenie;

- 29.   decembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovanej   a   jej návrh na výsluch svedkov;

- 9. mája 2005 nastala zmena zákonnej sudkyne;

- 28. septembra 2005 nastala zmena zákonnej sudkyne;

- 9.   januára   2006   okresný   súd   realizoval   úkony   súvisiace   s nariadeným pojednávaním na 1. marec 2006;

- 25.   januára   2006   bola   doručená   žiadosť   Okresného   súdu Bratislava V o zapožičanie spisu k dedičskému konaniu sp. zn. D 162/01;

- 8. februára 2006 bol spis vo veci vrátený okresnému súdu;

- 27. februára 2006 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalobkyne vo 4. rade (súhlasila   s rozhodnutím   v   jej   neprítomnosti   a   ospravedlnila   svoju   neprítomnosť na pojednávaní 1. marca 2006);

- 1. marca 2006 žalobcovia v 1. až 3. rade predložili splnomocnenie pre advokáta JUDr. M. na zastupovanie v konaní;

- 1. marca 2006 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely zistenia ošetrujúceho lekára poručiteľky a vyžiadania originálu závetu;

- 3. mája 2006 bol spis pridelený ďalšej zákonnej sudkyni dr. O.;

- 15. januára 2007 bolo predložené splnomocnenie na zastupovanie žalovanej pre syna M. B.;

- 22.   marca   2007   okresný   súd   realizoval   úkony   súvisiace   s pojednávaním nariadeným na 15. máj 2007;

- 11. apríla 2007 bolo doručené splnomocnenie udelené žalobkyňou vo 4. rade pre žalobcu v 2. rade;

- 15. mája 2007 okresný súd uskutočnil pojednávanie;

- 16.   mája   2007   okresný   súd   zaslal   žiadosť   V.   o oznámenie mena   ošetrujúceho lekára poručiteľky (odpoveď doručená 6. júna 2007);

- 20.   júna   2007   bolo   zaslané   predvolanie   na   pojednávanie   nariadené na 21. september 2007; bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalobcov na zabezpečenie prítomnosti   navrhovanej   svedkyne   na   pojednávaní   a   výzva   zástupcovi   žalovanej na oznámenie návrhov na vykonanie dokazovania;

  - 31. augusta 2007 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania;

- 21.   septembra   2007   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   odročil na neurčito;

- 23.   októbra   2007   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca   z   odboru písmoznalectva V. R. (právoplatnosť nadobudlo 27. novembra 2007);

- 25.   októbra   2007   okresný   súd   vyzval   svedkyňu   p.   V.   na   oznámenie   mena ošetrujúceho   lekára   poručiteľky   a poslal   žiadosť   Okresnému   súdu   Bratislava   IV o predloženie dedičského spisu;

- 8. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedkyne A. V., že jej nie je známe meno ošetrujúceho lekára poručiteľky;

- 19. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného súdu Bratislava IV, že dedičské konanie po poručiteľke sa na tomto súde neviedlo;

- 4.   decembra   2007   bola   zaslaná   žiadosť   Okresnému   súdu Bratislava V o predloženie dedičskej veci vedenej pod sp. zn. D 162/2001;

- 8.   februára   2008   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalkyňu   z   odboru písmoznalectva Mgr. D. H.;

- 17. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalkyne, ktorá pre zdravotné problémy odmietla vypracovať znalecký posudok;

- 17. apríla 2008 okresný súd uznesením uložil žalobcom spoločne a nerozdielne uhradiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania;   vydal   uznesenie,   ktorým   zrušil uznesenie z 8. februára 2008;

- 23. apríla 2008 okresný súd zaslal žiadosť S., a. s., na predloženie kvitančných listov k starobnému dôchodku poručiteľky za posledné 2 roky;

- 2. mája 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď S., a. s.;

- 4. júla 2008 bol zaslaný súdny spis znalcovi pre účely vyhotovenia znaleckého posudku;

- 6. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená informácia znalca o stave vo veci vypracovania znaleckého posudku;

- 20. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalovanej o prevzatí jej zastupovania;

- 5.   januára   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   informácia   znalca,   ktorou   ho požiadal o zabezpečenie originálu závetu;

- 24. marca 2010 okresný súd zaslal žiadosť notárovi o predloženie originálu závetu, ako aj žiadosť S., a. s.;

- 9. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie notára, že predmetný dedičský   spis   sa   nachádza   na   Okresnom   súde   Bratislava   V,   a   preto   odstupuje   žiadosť o zaslanie originálu tam;

- 15. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie S., a. s.; - 19.   apríla   2010   bol   pripojený   dedičský   spis   Okresného   súdu   Bratislava   V sp. zn. Dnot 48/2003;

- 3. mája 2010 bol zaslaný spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. D 162/01 znalcovi;

- 4. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalovanej o vstupe nových troch účastníkov do konania z dôvodu úmrtia žalovanej, ktorí ho zároveň požiadali o vykonanie opatrení na zabezpečenie znaleckého posudku;

- 12.   augusta   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   právneho   zástupcu týkajúca   sa   stavu   znaleckého   dokazovania,   v ten   istý   deň   okresný   súd   znalcovi   zaslal urgenciu na vypracovanie znaleckého posudku;

- 16. septembra 2010 bola okresnému súdu doručená informácia od znalca o stave znaleckého dokazovania;

- 9. februára 2011 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok, v ten istý deň okresný súd realizoval úkony spojené s nariadením pojednávania na 3. marec 2011;

- 23. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu žalobkyňou vo 4. rade;

- 2. marca 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov o odročenie termínu pojednávania;

- 3.   marca   2011   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   odročil na 31. marec 2011;

- 31.   marca   2011   bola   okresnému   súdu   mailom   doručená   výpoveď   plnej   moci od právneho zástupcu žalobcov, okresný súd pojednávanie odročil na 3. máj 2011;

- 2.   mája 2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   žalobcu v 1. rade RNDr. J. B. na pojednávaní nariadenom na 3. máj 2011;

- 3. mája 2011 okresný súd pojednávanie vo veci odročil na 14. jún 2011;

- 1. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu v 2. rade Ing. J. B., boli   doručené   lekárske   správy   o   zdravotnom   stave   poručiteľky   a   návrhy   na vykonanie dokazovania;

- 14. júna 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom bolo predložené vyjadrenie novej právnej zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade so splnomocnením a návrhom na   vykonanie   dokazovania   znalcom   z   odboru   psychiatrie,   následne   ho   odročil na 13. september 2011;

- 8.   septembra   2011   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu žalovaných o odročenie pojednávania;

- 13. septembra 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. október 2011;

- 24. októbra 2011 – okresný súd pojednávanie nariadené na 25. október 2011 zrušil z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   posudzovaného   konania   je   žaloba   o   určenie   neplatnosti   závetu. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľov i okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci,   avšak po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec   skutkovo   zložitú.   Zistenie   skutkového   stavu   je   v   uvedenom   konaní   závislé   od vykonania znaleckého dokazovania a zaobstarania podkladov pre jeho vykonanie, ako aj od vypočutia   viacerých   svedkov.   Ani   touto   skutkovou   zložitosťou   veci   však   nemožno ospravedlniť   obdobia   nečinnosti   a   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v predmetnom konaní.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria − správanie sťažovateľov v posudzovanom konaní –   ústavný súd zistil,   že   k   predĺženiu   predmetného konania sťažovatelia   prispeli predovšetkým podaním neperfektného návrhu na začatie konania, ktorý nespĺňal všetky zákonné náležitosti, ako aj neúčasťou na dvoch pojednávaniach v roku 2011. V správaní sťažovateľov teda neboli zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri efektívnom postupe   okresného   súdu   v   konaní   mohlo   byť   podstatné   spomalenie   postupu   konania v predmetnej veci. Na tieto skutočnosti ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci taktiež prihliadol.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci.

Ústavný súd v čase, v ktorom bol na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci príslušný okresný súd a súčasne mal k dispozícii spis (spis v predmetnej veci bol z Okresného súdu Bratislava V postúpený na okresný súd 21. januára 2003), zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe tohto súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z týchto období nečinnosti trvajúce viac ako šestnásť mesiacov začalo 31. marca 2003 (doručenie odpovede   Okresného   súdu   Bratislava   I   na výzvu   okresného   súdu   z 25.   februára   2003) a trvalo až do 27. júla 2003, keď okresný súd zaslal žalobcom výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Žiadne procesné úkony okresný súd nevykonal ani v období trvajúcom viac ako 12 mesiacov, a to od 29. decembra 2004, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej   k žalobe,   až   do   9.   januára   2006,   keď   bol   zákonným   sudcom   daný   pokyn na realizáciu   úkonov   spojených   s   nariadeným   pojednávaním.   Okresný   súd   bol   nečinný taktiež v období trvajúcom od 1. marca 2006, keď uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito na zistenie ošetrujúceho lekára poručiteľky a vyžiadanie originálu závetu, až do 22. marca 2007, keď zákonný sudca vydal pokyn kancelárii uskutočniť úkony súvisiace s realizáciou nariadeného pojednávania, t. j. v období trvajúcom viac ako 12 mesiacov. Absolútne   nečinný   okresný   súd   zostal   v   rámci   predmetného   konania   i v   období od 4. júla 2008, keď bol spis v predmetnej veci zaslaný znalcovi na vyhotovenie znaleckého posudku, trvajúcom až do 24. marca 2010, keď okresný súd zaslal príslušnému notárovi žiadosť   na   predloženie   originálu   závetu,   t.   j.   20   mesiacov.   Nečinnosť   okresného   súdu v týchto   obdobiach   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je   potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súvislosti s postupom okresného súdu v predmetnom konaní, od času keď bol súdom   príslušným   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   tejto   veci,   ústavný   súd   poukazuje predovšetkým   na svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   vyslovil,   že   k   zbytočným   prieťahom v súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   nekonaním   príslušného   súdu,   ale   aj   nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

O neefektívnej činnosti okresného súdu v preskúmavanom konaní svedčí skutočnosť, že odstránenie nedostatkov podaného návrhu na začatie konania sťažovateľov až po jeho zaslanie   žalovaným   na   vyjadrenie,   t.   j.   uskutočnenie   jednoduchých   procesných   úkonov spojených s podaním návrhu okresnému súdu trvalo až dva roky (od 21. januára 2003, keď bol spis vo veci doručený okresnému súdu, až do 8. decembra 2004, keď bol žalovanej zaslaný návrh na začatie   konania), okresný   súd   v konaní pribral   do   konania duplicitne znalca z odboru písmoznalectva (uznesenie z 23. októbra 2007 a uznesením z 8. februára 2008), súdny spis bol ustanovenému znalcovi zaslaný až po ôsmich mesiacoch od jeho ustanovenia (od vydania uznesenie o ustanovení znalca z 23. októbra 2007 až do zaslania spisu   znalcovi   4.   júla   2008),   zabezpečenie   základných   podkladov   nevyhnutných   pre vykonanie   znaleckého   dokazovania,   o   ktoré   znalec   okresný   súd   požiadal   už   listom zo 6. augusta   2008,   trvalo   okresnému   súdu   až   do   3.   mája   2010.   Uvedená   neefektívna činnosť okresného súdu bola ústavným súdom zohľadnená na ťarchu tohto súdu.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   tohto   konania,   uvedenú   nečinnosť   okresného   súdu v trvaní viac ako štyri roky a dva mesiace, ako aj so zreteľom na to, že predmetné konanie bolo poznačené aj neefektívnou   činnosťou   okresného súdu,   je potrebné konštatovať, že v konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu zúčastneného na rozhodovaní o nej, t. j. k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € pre každého z nich jednotlivo od okresného súdu z dôvodov   uvedených v ich sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 11/2003 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).

Vychádzal   pritom   z   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon   právnej   služby   vykonaný   v roku   1/6   z   výpočtového   základu   zo   sumy   741   €,   čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri   zastupovaní dvoch   alebo viacerých   osôb.   V predmetnej   veci   teda odmena za dva úkony právnej služby vykonané pre dve osoby v roku 2011 zvýšená o daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 314,18 € (123,5 x 2 + 7,41 x 2 = 261,82 + 20 % z 261,82 = 314,18).

Z týchto dôvodov   ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012