znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 498/2014-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   Pavelkovej Chabadovej,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2420/2014,   Rvp   6610/2014,   Rvp   7918/2014, Rvp 7941/2014 a sp.   zn. Rvp   7967/2014, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   9   Ro   175/2013,   sp.   zn.   1   Ro   79/2013, sp. zn. 1 Ro 96/2013, sp. zn. 3 Ro 199/2013, sp. zn. 2 Ro 231/2013, sp. zn. 1 Ro 72/2013, sp. zn. 8 Ro 251/2013, sp. zn. 9 Ro 94/2013, sp. zn. 9 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 161/2013, sp. zn. 8 Ro 110/2013, sp. zn. 8 Ro 113/2013, sp. zn. 2 Ro 139/2013, sp. zn. 9 Ro 241/2013, sp. zn. 8 Ro 213/2013; sp. zn. 2 Ro 194/2013, sp. zn. 2 Ro 149/2013, sp. zn. 3 Ro 146/2013, sp. zn. 3 Ro 157/2013, sp. zn. 9 Ro 176/2013, sp. zn. 1 Ro 127/2013, sp. zn. 8 Ro 157/2013, sp. zn. 2 Ro 185/2013, sp. zn. 9 Ro 81/2013, sp. zn. 1 Ro 91/2013, sp. zn. 8 Ro 250/2013; sp. zn. 8 Ro 166/2013, sp. zn. 8 Ro 138/2013, sp. zn. 8 Ro 80/2013, sp. zn. 8 Ro 215/2013, sp. zn. 8 Ro 227/2013, sp. zn. 1 Ro 44/2013, sp. zn. 2 Ro 82/2013, sp. zn. 2 Ro 192/2013, sp. zn. 2 Ro 93/2013, sp. zn. 2 Ro 119/2013, sp. zn. 2 Ro 177/2013, sp. zn. 2 Ro 278/2013, sp. zn. 8 Ro 210/2013, sp. zn. 8 Ro 216/2013, sp. zn. 2 Ro 138/2013, sp. zn. 2 Ro 263/2013, sp. zn. 2 Ro 265/2013; sp. zn. 1 Ro 85/2013, sp. zn. 3 Ro 204/2013, sp. zn. 3 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 274/2013, sp. zn. 3 Ro 216/2013, sp. zn. 3 Ro 242/2013, sp. zn. 3 Ro110/2013, sp. zn. 3 Ro 176/2013, sp. zn. 8 Ro 276/2013, sp. zn. 8 Ro 267/2013, sp. zn. 3 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 251/2013, sp. zn. 3 Ro 90/2013, sp. zn. 3 Ro 197/2013, sp. zn. 3 Ro 207/2013, sp. zn. 3 Ro 240/2013, sp. zn. 3 Ro 265/2013, sp. zn. 3 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 224/2013; sp. zn. 1 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 132/2013, sp.zn. 9 Ro 246/2013, sp. zn. 9 Ro 292/2013, sp. zn. 9 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 288/2013, sp. zn. 8 Ro 99/2013, sp. zn. 1 Ro 138/2013, sp. zn. 1 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 260/2013, sp. zn. 1 Ro 39/2013, sp. zn. 2 Ro 252/2013, sp. zn. 2 Ro 86/2013, sp. zn. 2 Ro 228/2013, sp. zn. 9 Ro 180/2013, sp. zn. 9 Ro 250/2013, sp. zn. 8 Ro 89/2013, sp. zn. 1 Ro 124/2013, sp. zn. 8 Ro 214/2013, sp. zn. 2 Ro 232/2013, sp. zn. 2 Ro 109/2013 a sp. zn. 9 Ro 85/2013, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. vedené pod sp. zn. Rvp 2420/2014, Rvp   6610/2014,   Rvp   7918/2014,   Rvp   7941/2014   a sp. zn. Rvp 7967/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2420/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s. o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 17. marca 2014, 6. júna 2014, 2., 4. a 7. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Ľubicou   Pavelkovou   Chabadovou,   ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Ro 175/2013, sp. zn. 1 Ro 79/2013, sp. zn. 1 Ro 96/2013, sp. zn. 3 Ro 199/2013, sp. zn. 2 Ro 231/2013, sp. zn. 1 Ro 72/2013, sp. zn. 8 Ro 251/2013, sp. zn. 9 Ro 94/2013, sp. zn. 9 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 161/2013, sp. zn. 8 Ro 110/2013, sp. zn. 8 Ro 113/2013, sp. zn. 2 Ro 139/2013, sp. zn. 9 Ro 241/2013, sp. zn. 8 Ro 213/2013; sp. zn. 2 Ro 194/2013, sp. zn. 2 Ro 149/2013, sp. zn. 3 Ro 146/2013, sp. zn. 3 Ro 157/2013, sp. zn. 9 Ro 176/2013, sp. zn. 1 Ro 127/2013, sp. zn. 8 Ro 157/2013, sp. zn. 2 Ro 185/2013, sp. zn. 9 Ro 81/2013, sp. zn. 1 Ro 91/2013, sp. zn. 8 Ro 250/2013; sp. zn. 8 Ro 166/2013, sp. zn. 8 Ro 138/2013, sp. zn. 8 Ro 80/2013, sp. zn. 8 Ro 215/2013, sp. zn. 8 Ro 227/2013, sp. zn. 1 Ro 44/2013, sp. zn. 2 Ro 82/2013, sp. zn. 2 Ro 192/2013, sp. zn. 2 Ro 93/2013, sp. zn. 2 Ro 119/2013, sp. zn. 2 Ro 177/2013, sp. zn. 2 Ro 278/2013, sp. zn. 8 Ro 210/2013, sp. zn. 8 Ro 216/2013, sp. zn. 2 Ro 138/2013, sp. zn. 2 Ro 263/2013, sp. zn. 2 Ro 265/2013; sp. zn. 1 Ro 85/2013, sp. zn. 3 Ro 204/2013, sp. zn. 3 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 274/2013, sp. zn. 3 Ro 216/2013, sp. zn. 3 Ro 242/2013, sp. zn. 3 Ro110/2013, sp. zn. 3 Ro 176/2013, sp. zn. 8 Ro 276/2013, sp. zn. 8 Ro 267/2013, sp. zn. 3 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 251/2013, sp. zn. 3 Ro 90/2013, sp. zn. 3 Ro 197/2013, sp. zn. 3 Ro 207/2013, sp. zn. 3 Ro 240/2013, sp. zn. 3 Ro 265/2013, sp. zn. 3 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 224/2013; sp. zn. 1 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 132/2013, sp.zn. 9 Ro 246/2013, sp. zn. 9 Ro 292/2013, sp. zn. 9 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 288/2013, sp. zn. 8 Ro 99/2013, sp. zn. 1 Ro 138/2013, sp. zn. 1 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 260/2013, sp. zn. 1 Ro 39/2013, sp. zn. 2 Ro 252/2013, sp. zn. 2 Ro 86/2013, sp. zn. 2 Ro 228/2013, sp. zn. 9 Ro 180/2013, sp. zn. 9 Ro 250/2013, sp. zn. 8 Ro 89/2013, sp. zn. 1 Ro 124/2013, sp. zn. 8 Ro 214/2013, sp.   zn. 2 Ro   232/2013,   sp.   zn. 2 Ro   109/2013 a sp.   zn. 9 Ro   85/2013 (ďalej spolu   aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona   (t.   j.   zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ   na   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   zároveň   doručil   „Sprievodný   list   k návrhu“, v ktorom   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   o   svojom   podaní   na   DVD   -   nosičoch. Na uvedené   podanie   reagoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   listom,   ktorým   sťažovateľovi oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty   podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo   Veľkom   Krtíši   nemá   k   dispozícii   elektronickú   podateľňu,   a   teda   nie   sú   splnené podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list   reagoval   sťažovateľ   listom,   v   ktorom   uvádza,   že „Sprievodný   list   k návrhu“   nie   je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už   zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol   (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho   začatie... Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje   za   nevyhnutné   poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a   zo   žiadneho   ustanovenia nevyplýva,   že by písomné podanie malo   byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

3. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález ústavného   súdu   z 24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou formou   a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Okresnému   súdu   prikázal konať   vo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   v relevantnej   časti   odôvodnenia   nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením   označených   práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla   2006   opätovne   konal   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s   účinnosťou   ku   dňu   jeho podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z   technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

4. Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom. (podania   boli zaregistrované pod sp. zn. 9 Ro 175/2013, sp. zn. 1 Ro 79/2013, sp. zn. 1 Ro 96/2013, sp. zn. 3 Ro 199/2013, sp. zn. 2 Ro 231/2013, sp. zn. 1 Ro 72/2013, sp. zn. 8 Ro 251/2013, sp. zn. 9 Ro 94/2013, sp. zn. 9 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 290/2013, sp. zn. 8 Ro 161/2013, sp. zn. 8 Ro 110/2013, sp. zn. 8 Ro 113/2013, sp. zn. 2 Ro 139/2013, sp. zn. 9 Ro 241/2013, sp. zn. 8 Ro 213/2013; sp. zn. 2 Ro 194/2013, sp. zn. 2 Ro 149/2013, sp. zn. 3 Ro 146/2013, sp. zn. 3 Ro 157/2013, sp. zn. 9 Ro 176/2013, sp. zn. 1 Ro 127/2013, sp. zn. 8 Ro 157/2013, sp. zn. 2 Ro 185/2013, sp. zn. 9 Ro 81/2013, sp. zn. 1 Ro 91/2013, sp. zn. 8 Ro 250/2013; sp. zn. 8 Ro 166/2013, sp. zn. 8 Ro 138/2013, sp. zn. 8 Ro 80/2013, sp. zn. 8 Ro 215/2013, sp. zn. 8 Ro 227/2013, sp. zn. 1 Ro 44/2013, sp. zn. 2 Ro 82/2013, sp. zn. 2 Ro 192/2013, sp. zn. 2 Ro 93/2013, sp. zn. 2 Ro 119/2013, sp. zn. 2 Ro 177/2013, sp. zn. 2 Ro 278/2013, sp. zn. 8 Ro 210/2013, sp. zn. 8 Ro 216/2013, sp. zn. 2 Ro 138/2013, sp. zn. 2 Ro 263/2013, sp. zn. 2 Ro 265/2013; sp. zn. 1 Ro 85/2013, sp. zn. 3 Ro 204/2013, sp. zn. 3 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 274/2013, sp. zn. 3 Ro 216/2013, sp. zn. 3 Ro 242/2013, sp. zn. 3 Ro110/2013, sp. zn. 3 Ro 176/2013, sp. zn. 8 Ro 276/2013, sp. zn. 8 Ro 267/2013, sp. zn. 3 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 251/2013, sp. zn. 3 Ro 90/2013, sp. zn. 3 Ro 197/2013, sp. zn. 3 Ro 207/2013, sp. zn. 3 Ro 240/2013, sp. zn. 3 Ro 265/2013, sp. zn. 3 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 224/2013; sp. zn. 1 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 132/2013, sp.zn. 9 Ro 246/2013, sp. zn. 9 Ro 292/2013, sp. zn. 9 Ro 147/2013, sp. zn. 9 Ro 288/2013, sp. zn. 8 Ro 99/2013, sp. zn. 1 Ro 138/2013, sp. zn. 1 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 260/2013, sp. zn. 1 Ro 39/2013, sp. zn. 2 Ro 252/2013, sp. zn. 2 Ro 86/2013, sp. zn. 2 Ro 228/2013, sp. zn. 9 Ro 180/2013, sp. zn. 9 Ro 250/2013, sp. zn. 8 Ro 89/2013, sp. zn. 1 Ro 124/2013, sp. zn. 8 Ro 214/2013, sp. zn. 2 Ro 232/2013, sp. zn. 2 Ro 109/2013 a sp. zn. 9 Ro 85/2013, pozn.).

V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   sa   nestotožnil   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24.   7.   2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a   zároveň sťažovateľa   poučil,   že   v   prípade   jeho   nezaplatenia   konanie   zastaví.   Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

5. Krajský   súd v Banskej Bystrici   (ďalej len „krajský súd“)   svojimi uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

6.   Ústavný   súd   z prílohy   sťažností   zistil,   že   sťažovateľka   sa   domáhala   ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.

7. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

9. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 2420/2014,   Rvp   6610/2014,   Rvp   7918/2014,   Rvp   7941/2014 a sp. zn. Rvp 7967/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti postupu ktorého tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach (bod 2 výroku tohto uznesenia)

10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

11. Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   postupom   okresného   súdu v napadnutých konaniach.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

12.   Po   odmietnutí   sťažností   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími návrhmi   sťažovateľky.   Ústavný   súd   sa   taktiež   nezaoberal   neúplnosťou   dôkazov   ani nepresnosťami   v prílohe   sťažností   uvádzanými   číslami   konaní,   resp.   nepodpísaním sťažnosti a splnomocnenia právnou zástupkyňou (Rvp 6610/2014), pre ktoré by bolo možné sťažnosti odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014