znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 496/2015-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 18. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   1416/2015, sp. zn. Rvp 2002/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2006/2015,   sp.   zn.   Rvp   2483/2015   –   sp.   zn. Rvp 2484/2015, sp. zn. Rvp 2773/2015, sp. zn. Rvp 3413/2015   sp. zn. Rvp 3419/2015,̶ sp. zn.   Rvp   3839/2015   –   sp.   zn.   Rvp   3842/2015   a sp.   zn.   Rvp   4486/2015   –   sp.   zn. Rvp 4495/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn.   24   Co   433/2014 z 26. novembra 2014, sp. zn. 25 Co 344/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 389/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 431/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 277/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 438/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 25 Co 350/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 304/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 11 Co 193/2014 z 19. novembra 2014, sp. zn. 24 Co 443/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 24 Co 467/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 24 Co 480/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 352/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 24 Co 301/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 329/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 26 Co 246/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 26 Co 274/2014 zo 16.   decembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   238/2014   zo 16.   decembra   2014, sp. zn. 26 Co 258/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 24 Co 415/2014 z 26. novembra 2014, sp.   zn.   26   Co   323/2014   z 25.   novembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   222/2014 zo 16. decembra 2014,   sp.   zn.   26   Co   207/2014   zo 16.   decembra   2014, sp. zn. 26 Co 240/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 23 Co 213/2014 z 10. decembra 2014, sp.   zn.   26   Co   248/2014   zo 16.   decembra   2014, sp.   zn.   26   Co   217/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 469/2014 z 19. januára 2015, sp. zn. 25 Co 386/2014 zo 4. februára 2015 a sp. zn. 23 Co 389/2014 z 10. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené pod sp. zn. Rvp 1416/2015,   sp.   zn.   Rvp   2002/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2006/2015, sp. zn. Rvp 2483/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2484/2015,   sp.   zn.   Rvp   2773/2015, sp. zn. Rvp 3413/2015   sp.   zn.   Rvp   3419/2015,   sp.   zn.   Rvp   3839/2015   –   sp.   zn.̶ Rvp 3842/2015 a sp. zn. Rvp 4486/2015 – sp. zn. Rvp 4495/2015 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 496/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli od 2. februára   2015   do   30.   marca   2015   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 Co 433/2014 z 26. novembra 2014, sp. zn. 25 Co 344/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 389/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 431/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 277/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 23 Co 438/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 25 Co 350/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 304/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 11 Co 193/2014 z 19. novembra 2014, sp. zn. 24 Co 443/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 24 Co 467/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 24 Co 480/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 352/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 24 Co 301/2014 z 10. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 329/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 26 Co 246/2014 z 25.   novembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   274/2014   zo 16.   decembra   2014,   sp.   zn. 26 Co 238/2014   zo 16.   decembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   258/2014   z 25.   novembra   2014, sp. zn. 24 Co 415/2014 z 26. novembra 2014, sp. zn. 26 Co 323/2014 z 25. novembra 2014, sp.   zn.   26   Co   222/2014   zo 16.   decembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   207/2014 zo 16. decembra 2014,   sp.   zn.   26   Co   240/2014   z   25.   novembra   2014, sp. zn. 23 Co 213/2014   z   10.   decembra   2014,   sp.   zn.   26   Co   248/2014 zo 16. decembra 2014, sp.   zn.   26   Co   217/2014   zo   16.   decembra   2014, sp. zn. 23 Co 469/2014 z 19. januára 2015, sp. zn. 25 Co 386/2014 zo 4. februára 2015 a sp. zn. 23 Co 389/2014 z 10. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

2.   Zo   sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupuje   v   postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Trnava, Piešťany a Senica (ďalej len „okresné   súdy“),   ktorých   predmetom   je   rozhodovanie   o   náhrade   majetkovej   škody a nemajetkovej   ujmy   v   zmysle   podmienok   vyplývajúcich   zo   zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako   oprávnená.   Okresné   súdy   rozhodovali   vo   veci   samej   rozsudkami,   proti   ktorým sťažovateľka podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok   20   €   podľa   položky   č.   7a   Sadzobníka   súdnych   poplatkov   [(príloha   zákona Slovenskej národnej rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a   o   poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský   súd   sťažovateľkou   podané   odvolania,   ktorými   namietala   uloženie   povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie/odvolania, zamietol a príslušné rozhodnutia prvostupňových   okresných   súdov   potvrdil   ako   vecne   správne.   V   ostatnom   podala sťažovateľka sťažnosti ústavnému súdu.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 1416/2015,   sp.   zn.   Rvp   2002/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2006/2015, sp. zn. Rvp 2483/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2484/2015,   sp.   zn.   Rvp   2773/2015, sp. zn. Rvp 3413/2015   sp.   zn.   Rvp   3419/2015,   sp.   zn.   Rvp   3839/2015   –   sp.   zn.̶ Rvp 3842/2015   a sp.   zn.   Rvp   4486/2015   –   sp.   zn.   Rvp   4495/2015   a   z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

8. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí   krajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú   použila   v   stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom   konaní   o   potvrdení   rozhodnutí/uznesení   súdov   prvého   stupňa   o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (I. ÚS 453/2014,   I. ÚS 517/2014,   I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a   kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 18. novembra 2015