znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 493/2012-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 36 Er/5934/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a päťdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 493/2012-11 zo 17. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza: „V   predmetnej   exekučnej   veci   má sťažovateľ   postavenie   povinného.   Dňa   31.   10.   2008   bolo   sťažovateľovi   doručené upovedomenie o začatí exekúcie...

Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podal listom zo dňa 1. 11. 2008 námietky proti exekúcii...

O   námietkach   proti   exekúcii   porušovateľ   nezákonne   rozhodol   uznesením   č.   k. 36/5934/2008-29   zo   dňa   16.   09.   2011   -   teda   až   po   3-och   rokoch   fatálnej   nečinnosti, uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 18. 11. 2011...

Dňa   4.   1.   2012   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   prieťahy   adresovanú   predsedovi Okresného súdu... ktorý sa ňou odmietol zaoberať. Jeho postup nechal sťažovateľ prešetriť Krajským súdom v Bratislave. Krajský súd v Bratislave listom Spr. 2035/2012 zo dňa 4. 4. 2012, doručený 7. 5. 2012 ustálil, že sťažnosť nebola predsedom Okresného súdu Bratislava V vybavená v zákonnej lehote... a prikázal predsedovi Okresného súdu Bratislava V sa sťažnosťou zaoberať a vybaviť ju..

Sťažnosť   na   prieťahy   vybavil   predseda   Okresného   súdu   Bratislava   V   listom Spr. 2000/12, 2009/12 zo dňa 13. 04. 2012, doručený 7. 5. 2012 - skonštatoval, že sťažnosť je opodstatnená...

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18 CoE 612/2011-45 zo dňa 30. 05. 2012, doručené 18. 07. 2012... zrušil nezákonné uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava V č. k.   36/5934/2008-29   zo   dňa   16.   09.   2011,   vec   vrátil   súdu   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie...

Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti, vec týkajúca sa námietok proti exekúcii nebola ku dnešnému dňu podania sťažnosti právoplatne rozhodnutá, súd nevydal nové uznesenie vo vzťahu na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 612/2011-45 zo dňa 30. 05. 2012, pričom sťažovateľ k prieťahom neprispel.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   veta   prvá   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava V v konaní č. k. 36 Er 5934/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.713,12 €...   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €... ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil tým, že „... nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, morálnej ujmy v kontexte viac ako 3 rokov a 11 mesiacov vymysleného - nezákonného exekučného konania...“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. 1 Spr 3535/2012 z 13. decembra 2012) uviedol: „... k tejto sťažnosti chcem uviesť, že vo veci nebolo konané plynule v čase po postúpení námietok povinného 10. 11. 2008 a súd o námietkach rozhodol 16. 9. 2011. Po tomto období vo veci bolo konané plynule.“

5. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k už uvedenému podaniu odporcu nevyjadrila.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 36   Er/5934/2008   ústavný   súd   zistil,   že   proti   sťažovateľovi   je   vedené   exekučné konanie oprávneného – V., a. s., B. (ďalej len „oprávnený“), na vykonanie exekúcie v sume 466,14 € (14 043 Sk ) a trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia sp. zn. EX 1871/2008 na vykonanie exekúcie bola podaná súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Z. D., Exekútorsky úrad   S.   (ďalej   len   „súdny   exekútor“),   na   okresnom   súde   24.   septembra   2008   a bola zaevidovaná pod sp. zn. 36 Er/5934/2008. Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

-   25.   septembra   2008   okresný   súd   vydal   poverenie   súdnemu   exekútorovi   na vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 2. októbra 2008,

- 1. októbra 2008 sťažovateľ podal prostredníctvom súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

- 18. novembra 2008 súdny exekútor doručil námietky sťažovateľa okresnému súdu, aby o nich rozhodol,

-   9.   decembra   2008   okresný   súd   požiadal   oprávneného,   aby   zaujal   stanovisko k námietkam sťažovateľa,

- 19. decembra 2008 a 25. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko oprávneného k námietkam sťažovateľa,

-   19.   júna   2009   súdny   exekútor   okresný   súd   urguje,   aby   rozhodol   o podaných námietkach sťažovateľa,

- 16. septembra 2011 okresný súd uznesením č.   k. 36 Er   5934/2008-29 vyhovel námietkam povinného,

- 18. októbra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-29 v časti trov exekučného konania,

- 27. októbra 2011 oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-29,

- 30. novembra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „ krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,

- 3. mája 2012 súdny exekútor predložil návrh na zámenu účastníka konania na strane oprávneného,

- 30. mája 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 18 CoE 612/2011-45 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, okresný súd prevzal spis spolu s uznesením 8. júna 2012,

- 25. júla 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy súdu oznámil, kde sa v čase doručovania exekučného titulu skutočne zdržiaval,

- 25. júla 2012 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky, aby uviedol, kedy sa sťažovateľ odhlásil z adresy...,

- 23. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,

- 7. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,

-   17.   septembra   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľa,   aby   svoje   podanie doplnil a opravil,

- 18. septembra 2012 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto oprávneného vstúpila spoločnosť S., a. s., B.,

-   12.   októbra   2012   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniu   č.   k.   36   Er/59342008-77 z 18. septembra 2012 odvolanie,

-   12.   októbra   2012   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniu   krajského   súdu č. k. 18 CoE 612/2011-45 dovolanie,

- 17. októbra 2012 okresný súd spísal predkladaciu správu a predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 36 Er/5934/2008-77,

- 19. októbra 2012 krajský súd prevzal spis,

- 30. novembra 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 18 CoE 40/2012-91 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol, okresný súd prevzal spis 22. novembra 2012,

- 10. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 36 Er/5934/2008-93 námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná.   Ústavný   súd   si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

11.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je aj   v   exekučnom   konaní (v   rozsahu zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd   so   žiadosťou   o   jeho rozhodnutie.   Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z §   6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že nosnými   dôvodmi   podanej   sťažnosti   bolo   rozhodovanie   okresného   súdu   o námietke povinného v exekučnom konaní, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   zásadné   okolnosti,   na základe ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania.

15.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 4 rokov. Úkony okresného súdu v období od 18. novembra 2008, keď mu súdny exekútor predložil námietky sťažovateľa proti začatiu exekúcie, aby o nich rozhodol, sú   poznačené   nečinnosťou,   neefektívnosťou   a nekoncentrovanosťou.   Okresný   súd od 19. decembra 2008 do 14. mája 2009 a od 15. mája 2009 až do 15. septembra 2011, ďalej od 28. októbra 2011 do 29. novembra 2011 v trvaní takmer 34 mesiacov bol absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia). Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou a nesústredenosťou. Okresný súd v neskoršom čase síce mechanicky vykonával jednotlivé administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval.

17.   Z   doteraz   vykonaných   úkonov   okresného   súdu   vyplýva, že   v exekučnej   veci sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 36 Er 5934/2008 ako celok, ktoré doteraz nie je skončené,   a   preto   ústavný   súd   nepovažuje   za   potrebné   hodnotiť   sporadické   úkony okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd rozhodol vo veci uznesením 16. septembra 2011, podané odvolanie oprávneného bolo z vecného   hľadiska   dôvodné.   Aj   keď   samotná   dĺžka   konania   pred   krajským   súdom (7 mesiacov)   nie   je   z   hľadiska   posudzovaných   prieťahov   v   konaní   zanedbateľná, v okolnostiach danej veci vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom uznesení   možno   objektívne   vzaté   pripísať   aj   uvedený   prieťah   na   ujmu   neefektívneho správania okresného súdu.

18. V neposlednom rade predseda okresného súdu uznal, že v predmetnom konaní došlo k prieťahom v konaní.

19.   Ústavný   súd   preto dospel   k   záveru, že doterajším   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania   (viac   ako   4   roky)   došlo   u sťažovateľa   k   porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

20. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

21.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

22.   Aj   keď   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní sp. zn. 36 Er/5934/2008   konal bez zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale vzhľadom   na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci   účinná   náprava,   a   preto   dospel   k   záveru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o   žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   6   713,12 €   z   dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a zohľadniac tiež výšku   požadovanej   istiny   (čo   je   v hre)   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   300   € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu   práva priznaného čl. 46 ods.   3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   2   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti   16. septembra   2012. Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena z výpočtového   základu   763   €,   t.   j.   127,16 €,   a režijný   paušál   7,63   €   (127,16 € + 7,63   €),   teda   spolu   =   134,79   €.   Advokátka   nie je platcom   danej   z pridanej   hodnoty. Celková odmena (celkovo 2 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu   269,58   €,   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013