SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 490/2014-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka prerokoval sťažnosť Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťany,Lipová 70/10, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5,Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 5 C 469/2008, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťanyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008 p o r u š e n é b o l o.
2. Slovenskému rybárskemu zväzu – Mestskej organizácii Piešťany p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súdPiešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Slovenskému rybárskemuzväzu – Mestskej organizácii Piešťany trovy konania v sume 275,94 € (slovomdvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet právneho zástupcuJUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola14. októbra 2013 doručená sťažnosť Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizáciePiešťany (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom,ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduPiešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 27. mája 2008 podal na okresnom súdenávrh, ktorým sa od sťažovateľa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume10 674,30 € s príslušenstvom. Podľa tvrdení sťažovateľa v celom 64-mesačnom (ku dňupodania sťažnosti, pozn.) konaní bol okresný súd nečinný, vo veci nariadil iba jednopojednávanie a rozhodoval o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov. Podľa názorusťažovateľa takýmto konaním okresného súdu dochádza k porušeniu jeho právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranejlehote. Sťažovateľ uvádza, že nevyužitie iných právnych prostriedkov, ktoré zákonna ochranu základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje, odôvodňuje tým,že predsedníčka okresného súdu mala vedomosť o existencii prieťahov už v septembri 2011,ktoré aj priznala vo vyjadrení podanom ústavnému súdu k sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp. zn. III. ÚS 481/2011 a vyžadovanie podania sťažnosti od sťažovateľaby bolo príliš formalistické.
3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví, žepostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008 bolo porušené jehoprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konaťbez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €.
4. Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 490/2014-11z 10. septembra 2014.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr. 801/14 z 20. novembra 2014, v ktorom uviedol chronologický prehľad úkonovvykonaných vo veci konajúcimi sudcami a vyšším súdnym úradníkom. V ďalšej častisvojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:
„Pokiaľ v konaní došlo k prieťahom tieto boli spôsobené zaťaženosťou sudcov, konajúcich vo veci, a potrebou v pridelených veciach konať podľa poradia nápadu, preto bezprostredne po podaní veci na súd neboli vykonávané úkony vo veci, nakoľko sudcovia konali v skôr pridelených veciach. Prieťahy tak vznikli objektívnymi okolnosťami, ktoré nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu. V ústavnej sťažnosti namietanej absolútnej neistote sťažovateľa (odporcu) s ohľadom na neúmernú dĺžku konania, si dovolím poukázať na skutočnosť, že odporca sa o predmetnom konaní dozvedel až 25. 09. 2013, kedy si prevzal návrh s prílohami spolu s predvolaním na termín pojednávania. Pred 25. 09. 2013 sťažovateľ (odporca) nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní a po tomto dátume boli úkony vykonávané plynule a bez prieťahov, pričom na druhom pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté v prospech sťažovateľa (odporcu), pričom rozsudok vo veci samej je právoplatný dňom 25. 06. 2014, nakoľko navrhovateľ podal odvolanie len voči rozhodnutiu o náhrade trov konania. Sťažovateľovo (odporcovo) ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemohlo byť porušené, keďže sa o konaní dozvedel až 25. 09. 2013, pričom jeho právna neistota ohľadom výsledku konania trvala len do 25. 06. 2014, kedy bolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté.“
V ďalšej časti svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu poukázalana nedostatočné personálne vybavenie súdu sudcami od jeho obnovenia od 1. januára 2008,zaťaženosť sudcov v prerokovávanej agende a potrebu vybavovať pridelené veci podľaporadia nápadu s prihliadnutím na veci prednostné.
V závere svojho vyjadrenia poukázala na existenciu systémových nedostatkovv oblasti spravodlivosti a dlhodobému neobsadeniu okresného súdu dostatočným počtomsudcov. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretožedospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednaniesvojej veci v primeranej lehote.
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným ako právoplatnýmrozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
11. Zo sťažnosti a vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná vec o vydaniebezdôvodného obohatenia v sume 10 674,30 € s príslušenstvom bola meritórne rozhodnutá5. marca 2014, pričom rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným 25. júna 2014.Navrhovateľ podal odvolanie len voči rozhodnutiu o náhrade trov konania, o ktoromKrajský súd v Trnave dosiaľ nerozhodol.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súdv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súdrozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súdprihliada aj na predmet sporu [povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02)].
a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, základným konanímna okresnom súde bolo konanie o zaplatenie 10 674,30 € s príslušenstvom, resp. vydaniebezdôvodného obohatenia, pričom sťažovateľ mal v konaní postavenie odporcu. Prieťahyv konaní na okresnom súde namietal sťažnosťou podanou ústavnému súdu aj navrhovateľv konaní. Ústavný súd poznamenáva, že posudzovaná vec patrí po právnej stránkek štandardnej agende všeobecných súdov a existuje k nej stabilizovaná judikatúra. Skutkovázložitosť prípadu nebola preukázaná. Dĺžka konania vo veci, ktorá bola na jednom stupni(na okresnom súde 6 rokov) je z ústavného hľadiska neakceptovateľná.
b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Správanieúčastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak dôsledkomsprávania účastníka je spomalenie postupu konania. V danom prípade sťažovateľ nijakýmspôsobom neprispel k dĺžke konania, v ktorom bolo úlohou okresného súdu rozhodnúťo vydaní bezdôvodného obohatenia.
c) Okresný súd vo veci právoplatne rozhodol po 6 rokoch od podania návrhu.Ústavný súd uvádza, že po zmene zákonného sudcu bol prvý úkon vo veci vykonanýpo viac ako 3 rokoch od podania návrhu a z celej dĺžky konania predstavovalo zisťovaniepodmienok a následné rozhodnutie o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkovobdobie od 26. septembra 2011 do 17. júla 2013. Prvé pojednávanie vo veci sa na okresnomsúde uskutočnilo 9. decembra 2013, teda po viac ako piatich rokoch od podania návrhu.Pojednávanie bolo odročené na 5. marec 2014. Na tomto pojednávaní po pripojeníďalších dvoch spisov okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným25. júna 2014.
13. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že postojokresného súdu k právnej neistote sťažovateľa tak, ako ho formuloval vo svojom vyjadrení(pozri bod 5 sťažnosti), v žiadnom prípade neobstojí a v namietanom konaní došlok porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru.
III.
14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
15. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťouo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
16. Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučineniev sume 6 000 €. Ústavný súd uložil povinnosť okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovisumu 3 000 €.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súdzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom nakonkrétne okolnosti.
Berúc do úvahy celkovú dĺžku konania do právoplatného rozhodnutia vo veci sameja zohľadňujúc okolnosti daného prípadu dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípadebude priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 3 000 € primeranékonkrétnym okolnostiam prípadu.
17. Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnomsúde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnutékonanie na okresnom súde právoplatne skončené vo veci samej, neprichádzalo do úvahyv okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.
18. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnymzastupovaním advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorábola 781 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a tov sume 275,94 €, tak ako si ju uplatnil aj samotný sťažovateľ. Priznanú náhradu trovprávneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015