znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 490/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka prerokoval sťažnosť Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťany,Lipová 70/10, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5,Piešťany,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie   svojej   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 5 C 469/2008, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťanyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Slovenskému rybárskemu zväzu – Mestskej organizácii Piešťany   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súdPiešťany   p   o v i n   n   ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtorozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť Slovenskému rybárskemuzväzu   –   Mestskej   organizácii   Piešťany   trovy   konania   v   sume   275,94   €   (slovomdvestosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   právneho   zástupcuJUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola14. októbra 2013 doručená sťažnosť Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizáciePiešťany (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr. Daliborom Kuciaňom,ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie   svojej   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduPiešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 27. mája 2008 podal na okresnom súdenávrh,   ktorým   sa   od   sťažovateľa   domáhal   vydania   bezdôvodného   obohatenia   v sume10 674,30 € s príslušenstvom. Podľa tvrdení sťažovateľa v celom   64-mesačnom (ku dňupodania   sťažnosti,   pozn.)   konaní   bol   okresný   súd   nečinný,   vo   veci   nariadil   iba   jednopojednávanie a rozhodoval o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov. Podľa názorusťažovateľa   takýmto   konaním   okresného   súdu   dochádza   k porušeniu   jeho   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranejlehote.   Sťažovateľ   uvádza,   že   nevyužitie   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákonna ochranu základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje, odôvodňuje tým,že predsedníčka okresného súdu mala vedomosť o existencii prieťahov už v septembri 2011,ktoré aj priznala vo vyjadrení podanom ústavnému súdu k sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp. zn. III. ÚS 481/2011 a vyžadovanie podania sťažnosti od sťažovateľaby bolo príliš formalistické.

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví, žepostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008 bolo porušené jehoprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie   veci   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikáže   okresnému   súdu   konaťbez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €.

4. Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 490/2014-11z 10. septembra 2014.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr. 801/14 z 20. novembra 2014, v ktorom uviedol chronologický prehľad úkonovvykonaných   vo   veci   konajúcimi   sudcami   a vyšším   súdnym   úradníkom.   V ďalšej   častisvojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:

„Pokiaľ   v konaní   došlo   k prieťahom   tieto   boli   spôsobené   zaťaženosťou   sudcov, konajúcich vo veci, a potrebou v pridelených veciach konať podľa poradia nápadu, preto bezprostredne po podaní veci na súd neboli vykonávané úkony vo veci, nakoľko sudcovia konali v skôr pridelených veciach. Prieťahy tak vznikli   objektívnymi okolnosťami, ktoré nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu. V ústavnej sťažnosti namietanej absolútnej neistote sťažovateľa (odporcu) s ohľadom na   neúmernú   dĺžku   konania,   si   dovolím   poukázať   na   skutočnosť,   že   odporca   sa o predmetnom konaní dozvedel až 25. 09. 2013, kedy si prevzal návrh s prílohami spolu s predvolaním   na   termín   pojednávania.   Pred   25.   09.   2013   sťažovateľ   (odporca)   nemal vedomosť   o prebiehajúcom   konaní   a po   tomto   dátume   boli   úkony   vykonávané   plynule a bez prieťahov,   pričom   na   druhom   pojednávaní   bolo   vo   veci   rozhodnuté   v prospech sťažovateľa (odporcu), pričom rozsudok vo veci samej je právoplatný dňom 25. 06. 2014, nakoľko   navrhovateľ   podal   odvolanie   len   voči   rozhodnutiu   o náhrade   trov   konania. Sťažovateľovo (odporcovo) ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemohlo byť porušené, keďže sa o konaní dozvedel až 25. 09. 2013, pričom jeho právna neistota ohľadom výsledku konania trvala len do 25. 06. 2014, kedy bolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté.“

V ďalšej   časti   svojho   vyjadrenia   predsedníčka   okresného   súdu   poukázalana nedostatočné personálne vybavenie súdu sudcami od jeho obnovenia od 1. januára 2008,zaťaženosť   sudcov   v prerokovávanej   agende   a potrebu   vybavovať   pridelené   veci   podľaporadia nápadu s prihliadnutím na veci prednostné.

V závere   svojho   vyjadrenia   poukázala   na   existenciu   systémových   nedostatkovv oblasti spravodlivosti a dlhodobému neobsadeniu okresného súdu dostatočným počtomsudcov. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretožedospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednaniesvojej veci v primeranej lehote.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry,   v súlade   s   ktorou   „Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   ako   právoplatnýmrozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11.   Zo   sťažnosti   a vyjadrení   účastníkov   vyplýva,   že   predmetná   vec   o vydaniebezdôvodného obohatenia v sume 10 674,30 € s príslušenstvom bola meritórne rozhodnutá5.   marca   2014,   pričom   rozsudok   vo   veci   samej   sa   stal   právoplatným   25.   júna   2014.Navrhovateľ   podal   odvolanie   len   voči   rozhodnutiu   o   náhrade   trov   konania,   o ktoromKrajský súd v Trnave dosiaľ nerozhodol.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súdv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súdrozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v rámci   prvého   kritéria   ústavný   súdprihliada   aj   na   predmet   sporu   [povahu   veci   v posudzovanom   konaní   a jeho   význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02)].

a)   Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a faktická   zložitosť   veci,   základným   konanímna okresnom súde bolo konanie o zaplatenie 10 674,30 € s príslušenstvom, resp. vydaniebezdôvodného obohatenia, pričom sťažovateľ mal v konaní postavenie odporcu. Prieťahyv konaní na okresnom súde namietal sťažnosťou podanou ústavnému súdu aj navrhovateľv konaní.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   posudzovaná   vec   patrí   po   právnej   stránkek štandardnej agende všeobecných súdov a existuje k nej stabilizovaná judikatúra. Skutkovázložitosť prípadu nebola preukázaná. Dĺžka konania vo veci, ktorá bola na jednom stupni(na okresnom súde 6 rokov) je z ústavného hľadiska neakceptovateľná.

b)   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Správanieúčastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak dôsledkomsprávania účastníka je spomalenie postupu konania. V danom prípade sťažovateľ nijakýmspôsobom   neprispel   k dĺžke   konania,   v ktorom   bolo   úlohou   okresného   súdu   rozhodnúťo vydaní bezdôvodného obohatenia.

c)   Okresný   súd   vo   veci   právoplatne   rozhodol   po   6   rokoch   od   podania   návrhu.Ústavný súd uvádza, že po zmene zákonného sudcu bol prvý úkon vo veci vykonanýpo viac ako 3 rokoch od podania návrhu a z celej dĺžky konania predstavovalo zisťovaniepodmienok   a následné   rozhodnutie   o oslobodení   navrhovateľa   od   súdnych   poplatkovobdobie od 26. septembra 2011 do 17. júla 2013. Prvé pojednávanie vo veci sa na okresnomsúde uskutočnilo 9. decembra 2013, teda po viac ako piatich rokoch od podania návrhu.Pojednávanie   bolo   odročené   na   5.   marec   2014.   Na   tomto   pojednávaní   po   pripojeníďalších dvoch spisov okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným25. júna 2014.

13.   Na   základe   uvedených   skutočností   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   postojokresného súdu k právnej neistote sťažovateľa tak, ako ho formuloval vo svojom vyjadrení(pozri   bod   5   sťažnosti),   v žiadnom   prípade   neobstojí   a v namietanom   konaní   došlok porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru.

III.

14.   Ak   ústavný   súd   pri rozhodovaní   o sťažnosti   fyzickej   alebo   právnickej   osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

15. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťouo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

16.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučineniev sume 6 000   €.   Ústavný   súd   uložil   povinnosť   okresnému   súdu   zaplatiť   sťažovateľovisumu 3 000 €.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súdzo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   nakonkrétne okolnosti.

Berúc do úvahy celkovú dĺžku konania do právoplatného rozhodnutia vo veci sameja zohľadňujúc okolnosti daného prípadu dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípadebude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľovi   v sume   3 000   €   primeranékonkrétnym okolnostiam prípadu.

17. Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnomsúde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnutékonanie na okresnom súde právoplatne skončené vo veci samej, neprichádzalo do úvahyv okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

18. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnymzastupovaním advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorábola 781 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpeniaa podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a tov sume   275,94   €,   tak   ako   si   ju   uplatnil   aj   samotný   sťažovateľ.   Priznanú   náhradu   trovprávneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015