znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 490/2013-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., N., zastúpeného advokátom Mgr. Š. J., K., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 44 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 597/2012 z 9. januára 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9 P 72/2012 z 31. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená 11. apríla 2013 faxom a 12. apríla 2013 osobne sťažnosť Ing. P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 44 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 597/2012 z 9. januára 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 P 72/2012 z 31. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2.   Meritom   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   nesúhlas   sťažovateľa   s postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré rozhodli predbežným opatrením o úprave styku s jeho maloletým synom a výške vyživovacej povinnosti voči nemu. Oba súdy rozhodli podľa jeho názoru v rozpore so skutkovým stavom veci, jeho oprávnenými nárokmi a dispozičnými možnosťami a záujmami maloletého dieťaťa. Na ním v odvolaní uvedené pochybenia v postupe okresného súdu účinne nereagoval ani krajský súd ako súd odvolací. V ostatnom pristúpil sťažovateľ k podaniu sťažnosti pred ústavným súdom.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „svojím rozhodnutím vyslovil, že:

Základné práva navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48, čl. 44 ods. 1, 3 a 4 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené boli.

Zrušuje sa Uznesenie Okresného súdu Pezinok pod číslom konania 9 P/72/2012-349 a Uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod číslom konania 11 CoP/597/2012-639. Sudkyňa Okresného súdu Pezinok... je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod spis. zn. 9 P/72/2012.“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh ústavný súd konštatuje, že   táto   sťažnosť   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   kvalifikovaným   právnym zástupcom   –   advokátom,   nespĺňa   všetky   zákonom   predpokladané   náležitosti   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahuje aj na sťažnosť   podľa   § 49   a   nasl.   zákona   o   ústavnom   súde.   Ústavný   súd   výslovne zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   osobitne   platí v prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   (čl.   127   ods.   1 ústavy,   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde).   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej   sťažnosti, a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv   (čl.   2   ods.   2 ústavy).

9.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo   slobody   [písm.   b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti   sa   pripojí   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz   o   inom zásahu.

10.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľom   predložený   návrh rozhodnutia   vo   veci   samej   (petit)   nie   je   vymedzený   presne,   určito   a   zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci. Sťažovateľ   síce   v   petite   podanej   sťažnosti   uvádza,   ktoré   jeho   základné   práva   mali byť porušené, avšak neuvádza, v dôsledku akého postupu okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu takto označených práv, a navyše napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského   súdu   neoznačil/neidentifikoval   dátumom   ich   vydania.   V neposlednom   rade sťažovateľ v navrhovanom petite žiada ústavný súd, aby vylúčil sudkyňu prejednávajúcu jeho vec na okresnom súde, na čo nie je ústavný súd zmocnený ani ústavou ani zákonom o ústavnom   súde.   Navyše   sťažovateľ,   kvalifikovane   zastúpený   advokátom,   nepriložil k sťažnosti napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, a to aj napriek tomu, že sa na ich doloženie odvoláva v texte podanej sťažnosti z 11. apríla 2013 a jej doplnení z 18. apríla 2013.

11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 10) ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS   134/2010).   Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013