I. ÚS 49/93
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverej-nom zasadnutí 26. apríla 1994 po predbežnom prerokovaní podnetu, bytom ⬛⬛⬛⬛ vo vecizrušenia uznesenia Okresného súdu v Nitre č.k. Nt 151/84 pre po-rušenie ústavných práv, vo veci protizákonného postupu osôbčinných v trestnom konaní, ako aj vo veci nároku na náhradu škodyz titulu súdnej a mimosúdnej rehabilitácie takto r o z h o d o l : Podnet ⬛⬛⬛⬛ sa o d m i e t a prenedostatok právomoci a príslušnosti ústavného súdu. O d ô v o d n e n i e : Podaním z 5. februára 1993, doplneným podaniami z 20. feb-
ruára 1993, 11. mája 1993, 17. a 18. júla 1993, 13. septemb-ra 1993, 18. októbra 1993, 27. novembra 1993 a 11. aprí-la 1994 sa ⬛⬛⬛⬛ domáhala zrušenia rozhodnutiaOkresného súdu v Nitre Nt 151/84, lebo v priebehu trestného kona-nia, ale aj po vynesení rozhodnutia Okresného súdu v Nitre16. februára 1984 č.k. Nt 151/84, podľa jej názoru došlo a dochá-dzalo k porušovaniu jej základných práv a slobôd. Ďalej namie-tala, že i keď dala podnet na začatie trestného stíhania osôb,ktoré v rámci trestného konania v roku 1984 podľa nej krivo
svedčili, nesprávnym postupom orgánov činných v trestnom konanínebol náležite zistený skutkový stav. Pisateľka podnetu bola toho
- 2 -názoru, že by mala byť súdne rehabilitovaná podľa zákona o súdnejrehabilitácii a ďalej i odškodnená podľa zákona o mimosúdnejrehabilitácii. Svoje podania považovala za ústavnú sťažnosťv zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj za podnetpodľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (nie zákonnosti) a rozhoduje v rámci pôsobnosti určenej Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach, ktoré môže podať fyzická alebo právnická osoba proti právoplatnému rozhodnutiu ústredného orgánuštátnej správy, miestneho orgánu štátnej správy a orgánu územnej
samosprávy, ak sa nimi porušili jej základné práva a slobodyobčanov, a ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Vo svojich podaniach ⬛⬛⬛⬛ nenamieta porušenie základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy alebo územnej samosprávy, ale rozhodnutímvšeobecného súdu a orgánov činných v trestnom konaní. So zrete-ľom na uvedené bolo možné považovať jej podanie len ako podnetna začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej repub-liky. Ústavný súd Slovenskej republiky je príslušný ochraňovať ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje Ústava Slovenskej republikya zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní predním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon nadobudol účinnosťdňom jeho vyhlásenia 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenieo spätnej účinnosti, preto ústavný súd nie je oprávnený skúmaťa rozhodovať podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republikyo porušení práv, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom.
- 3 - Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnymorgánom ochrany ústavnosti, a preto nie je v jeho kompetencii zasahovať do konania a rozhodovania všeobecných súdov; nemôže teda jeho rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Takýmto konanímzo strany ústavného súdu by došlo k porušeniu ústavnej zásadyo nezávislosti sudcov všeobecných súdov /čl. 144 ods. 1 ústavy/. Z uvedeného dôvodu nebolo možno podnet ⬛⬛⬛⬛, na začatie konania pred ústavným súdom prijať a rozhodnutie
Okresného súdu v Nitre č.k. Nt 151/84 zrušiť. Podnet ⬛⬛⬛⬛ bol zamietnutý aj v ďal-ších častiach, a to z týchto dôvodov. O súdnej rehabilitácii, podľa zákona č. 119/1990 Zb.o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov rozhodujúvšeobecné súdy a iné orgány, nie však ústavný súd. Podobne anivo veciach mimosúdnej rehabilitácie podľa zákona č. 87/1991 Zb.o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisovnerozhoduje ústavný súd. Na základe podnetu ⬛⬛⬛⬛ Okresná proku- ratúra v Nitre a neskôr Okresná prokuratúra v Topoľčanoch preše-trovala trestnú činnosť osôb, ktoré v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Nitre pod č.k. Nt 151/84 vystupovali akosvedkovia a znalci. V oboch prípadoch bolo rozhodnuté o odloženíoznámenia o spáchaní trestných činov, lebo v priebehu vyšetrova-nia nebolo preukázané podozrenie zo spáchania trestného činu.Uznesenie okresného prokurátora z 23.11.1993 o odložení oznámeniapodľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku, považoval aj krajskýprokurátor za odôvodnené a zákonné, a preto sťažnosť uznesením č.k. 3 Kn 147/92 zamietol. Ústava ani zákon nikomu nepriznáva také subjektívne právo,
- 4 -ktorému by zodpovedala ústavná alebo zákonná povinnosť orgánu činného v trestnom konaní, začať trestné stíhanie označenej osoby. Len prokurátor je oprávnený podať obžalobu vo veci spáchania trestného činu z dôvodov uvedených v ústave a zákone. K podaniu obžaloby nemôže byť nikým, teda ani ústavným súdom prinútený.
Každý sa môže pred ústavným súdom domáhať len toho práva, ktoré je v Ústave Slovenskej republiky, alebo v zákone výslovne uvedené, alebo ho možno od takého práva odvodiť. Záverom ústavný súd vyslovuje, že do jeho právomoci nepatrí zaujímať právne stanoviská a vyjadrovať sa k ďalším okolnostiam, ktoré pisateľka podnetu vo svojich podaniach uviedla, a ktorých sa dožadovala. So zreteľom na predchádzajúce skutočnosti, rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je uvedené vo výro-ku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach, 26. apríla 1994
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard Rapant predseda senátu