SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 49/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpený advokátom Mgr. Jozefom Slíškom, Coboriho 2, Nitra,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 5 ods. 1písm. c) a ods. 3 a 4Dohovoru o ochrane ľudských práv a občianskych slobôd a čl. 17 ods. 2 a 5 ÚstavySlovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky z 2. júla 2015 v konanívedenom pod sp. zn. 4 Tp 48/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra z 21. júla2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 55/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“). Sťažnosť bola podanáv lehote a spĺňa i ďalšie formálne náležitosti uvedené v § 20 a 49 a nasl. zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“), s odkazom na porušenie svojich práv zaručených ÚstavouSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal zrušenia v záhlaví citovaných uznesenívšeobecných súdov, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o prepusteniez väzby tak, že bol ponechaný vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c)Trestného poriadku, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá, keď súdy neprijali anialternatívne inštitúty vo vzťahu k nahradeniu väzby.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že dôvodnosť väzby bola založená na fiktívnycha ničím nepodložených hypotézach, ktoré sú v rozpore so skutkovým a právnym stavomvyplývajúcim zo spisu, preto sú napadnuté rozhodnutia svojvoľné a protiústavné.
3. Ústavný súd následne posúdil obsah ústavnej sťažnosti v kontexte s napadnutýmiuzneseniami všeobecných súdov a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavneneopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanoveniev záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomocposúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodnemeritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktoránemá charakter konania kontradiktórneho, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúťbez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a údajovobsiahnutých v samotnej sťažnosti. Ak smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecnýchsúdov, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnutérozhodnutie nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným vadám svojim či vadámkonania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva a slobodysťažovateľa, t. j. kedy sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.
4. Ako je z porovnania odôvodnenia napadnutých súdnych rozhodnutí a obsahuústavnej sťažnosti zjavné, sťažovateľ v princípe len opakuje svoju argumentáciu, ktorúuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, ktorou sa tieto veľmi podrobne zaoberalia s ktorou sa bezozvyšku vysporiadali spôsobom, ktorý korešponduje s princípmispravodlivého procesu vzťahujúcimi sa na toto väzobné konanie; preto vo vydanísťažnosťou napadnutých rozhodnutí nemožno vidieť svojvôľu v rozhodovacej právomocivšeobecných súdov.
5. Vo vzťahu k väzobnému konaniu ústavný súd vo všeobecnosti judikuje, že sú topredovšetkým všeobecné súdy, ktoré so znalosťou konkrétnej trestnej veci, štádia, v ktoromsa nachádza, a na základe znalostí všetkých okolností a súvislostí prípadu musia posúdiť,či existujú a trvajú väzobné dôvody. Vzhľadom na svoje postavenie sa ústavný súd v zásadenezaoberá prehodnocovaním existencie či neexistencie väzobných dôvodov. Do rozhodnutiavšeobecných súdov sa cíti oprávnený zasiahnuť spravidla len vtedy, ak nie je rozhodnutievšeobecného súdu o väzbe (ponechaní vo väzbe alebo jej predĺžení) podložené zákonnýmdôvodom buď vôbec, alebo ak nie sú tvrdené a nedostatočne zistené dôvody väzbyv extrémnom rozpore s kautelami vyplývajúcimi z ústavného poriadku; v posudzovanej veciani o jeden taký prípad nešlo.
6. Sťažovateľ totiž v podstate brojil iba proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, ktorésa stalo právoplatným. Pre posúdenie predpokladov na zmenu tohto rozhodnutia o väzbevšak musí byť doložený záver (sťažovateľ ho musí najskôr tvrdiť, a potom aj preukázať),že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i rozhodnutieo obmedzení jeho osobnej slobody. Nestačí iba úvaha o tom, či uvalenie väzby bolo alebonebolo primerané a pod., pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdnehorozhodnutia inými prostriedkami, ako pozná náš právny poriadok.
7. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť bez ústneho pojednávania bez prítomnostiúčastníkov konania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016