znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 49/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   J.   G.,   P.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 158/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 155/2009) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2012 doručená sťažnosť Mgr. J. G., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 158/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 155/2009).

Z   obsahu   sťažnosti   a k   nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa návrhom zo 17. septembra 2009 podaným okresnému súdu domáhal proti odporcom J. K. a J. K. zaplatenia sumy 5 974,91 € z titulu náhrady škody.

V priebehu súdneho konania na pojednávaní 7. septembra 2010 sťažovateľ navrhol, aby okresný súd pripustil   zmenu návrhu tak, že navrhuje aj povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 348/1998. Zmena návrhu bola uznesením okresného súdu zo 7. septembra 2010 pripustená.

Súdne konanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody (zo 17. septembra 2009) a o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania (zo 7. septembra 2010) bolo vedené pod sp. zn. 7 C 155/2009.

Okresný súd uznesením č. k. 7 C 155/2009-136 z 12. novembra 2010 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie v časti o náhradu škody na základe späťvzatia návrhu sťažovateľom a vylúčil na samostatné konanie v časti o povolenie obnovy konania.

Sťažovateľ uviedol, že proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 3. februára 2010 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a následne podal dovolanie proti   rozhodnutiu   krajského   súdu,   ktoré   bolo   odmietnuté   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. júla 2011.

Ďalej sťažovateľ uviedol,   že „Okresný   súd Prievidza mi listom zo   14.   11.   2011 oznámil,   že konanie o obnovu konania č. 10C/348/1998 vylúčil na samostatné konanie a toto konanie bude viesť pod spisovou značkou 7C/158/2011.“.

K prieťahom v označenom konaní okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Okresný súd v Prievidzi nariadil vo veci pojednávanie na dňa 7. 9. 2010. Na tomto pojednávaní vypočul môjho právneho zástupcu a právneho zástupcu odporcov. Pojednávania som sa z dôvodu svojho   nepriaznivého   zdravotného   stavu   nemohol   zúčastniť   a   svoju   účasť   som ospravedlnil...

Je nepochybné, že v uvedenom súdnom konaní (súčasné číslo konania 7C/158/2011) o   obnove   konania   č.   10C   348/1998   sa   rozhoduje   o   mojich   občianskych   právach a záväzkoch, a jeho cieľom je môj záujem na spravodlivom prejednaní mojej veci v čo najkratšom čase.

Urgentnosť   vyriešenia   sporu   umocňuje   vykonávanie   exekúcie   pod   č.   Ex   249/07 súdnym exekútorom Bc V. H. na vymoženie nároku priznaného proti mne v konaní o obnovu ktorého sa domáham. Vzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý a vážny zdravotný stav sú doterajšie prieťahy pre mňa mimoriadne zaťažujúce…

Dĺžka doterajšieho konania a rozhodovania je neprimeraná… Mám za to, že Okresný súd bez rozumného dôvodu doposiaľ nekonal s potrebnou starostlivosťou za účelom rýchleho prejednania a rozhodnutia vo veci. Právna neistota má veľmi nepriaznivé dôsledky na moje osobné pomery…

Okresný súd v Prievidzi nekoná dostatočne rýchlo, hoci na to nemá dôvod. Napriek žiadosti o konanie pojednávania bez mojej prítomnosti, o vypočutie v domácom prostredí súd takto nekonal, hoci som preukázal môj veľmi zlý zdravotný stav. Keďže napokon súd v dôsledku   nesprávneho   vyhodnotenia   môjho   stanoviska   rozhodol   o   zastavení   konania o náhrade škody, som bol nútený, súhlasiť so svojim výsluchom na Okresnom súde a to aj listom môjho zástupcu zo dňa 8. 9. 2011. Napriek tomu dodnes nebolo nariadené ďalšie pojednávanie. Pritom posledné a jediné pojednávanie o mojom návrhu bolo 7. 9. 2010, teda už po dobu viac ako 15 mesiacov súd nevytýčil termín pojednávania na prejedanie môjho návrhu na obnovu konania a rozhodnutie o ňom...

Pokiaľ ide o môj podiel na prieťahoch, nemyslím si, že som k nim prispel. Hoci som sa nemohol osobne zúčastniť pojednávania, na výzvy súdu som reagoval ja i môj právny zástupca včas.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 158/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 155/2009), prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 158/2011 (pôvodne pod sp.   zn. 7 C 155/2009) o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 348/1998.

Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv aj v nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   na   konanie o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, pretože v rámci neho nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, ktoré v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Pri obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   môže   byť   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (III. ÚS 191/02). Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že v období konania   okresného   súdu   o   návrhu   sťažovateľa   na   obnovu   konania,   nemôže   dochádzať k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012