znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 49/09-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava   IV   č.   k.   18   C   43/2003-170   zo   4.   apríla   2008   a rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 153/08 z 3. júla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2008 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 C 43/2003-170 zo 4. apríla 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 153/08 z 3. júla 2008.

1. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností okrem iného vyplýva:

a) Sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde pod sp. zn. 18 C 43/2003 podaním z 11. augusta 2003 proti odporcom: v 1. rade - S., B., v 2. rade - H. R., B., žiadal zaviazať:

- odporcu v 1. rade ako správcu domu na odstránenie armatúr guľových kohútikov na stúpačkách v byte odporcu v 2. rade,

- odporcu   v 2.   rade na sprístupnenie   bytu na účel   vykonania demontáže armatúr guľových   kohútikov na   stúpačkách   v   byte   a   umožniť   znalcovi   z   odboru   ústredného vykurovania kontrolu, že poškodená stúpačka bude uvedená do pôvodného projektového stavu,

- odporcu v 1. rade vykonať hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy domu na základe vypracovaného projektu za peniaze, ktoré boli od obyvateľov domu na tento účel vybrané.

O návrhu   sťažovateľa   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   18 C 43/03-70 z 28. septembra   2004 tak,   že uložil   odporcovi   v 2.   rade   vykonať   demontáž guľových kohútikov a následne umožniť znalcovi kontrolu. Návrh voči odporcovi v 1. rade okresný súd zamietol a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.

b) Proti rozsudku okresného súdu z 28. septembra 2004 sa odvolali: 9. novembra 2004 sťažovateľ a 13. decembra 2004 odporca v 2. rade.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 17/05 zo 16. marca 2006 v napadnutej časti potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, odporcom v 1. a v 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a odvolacie konanie o odvolaní odporcu v 2. rade zastavil.

c) Sťažovateľ proti   rozsudku   krajského súdu   podal   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 25. augusta 2006 dovolanie.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 221/2006 zo 14. decembra 2006 v napadnutej časti zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

d) Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 27/2007 z 25. októbra 2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, v časti trov konania napadnutý rozsudok zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa 13. novembra 2007 na ďalšie konanie.

e) Sťažovateľ podaním z 13. decembra 2007 žiadal o priznanie ďalších trov, ktoré mu vznikli v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho rozhodnutia prvostupňového súdu.

Okresný súd uznesením sp. zn. 18 C 43/2003 zo 4. apríla 2008 priznal sťažovateľovi vrátenie súdneho poplatku v sume 2 000 Sk a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

f) Sťažovateľ sa podaním z 24. apríla 2008 odvolal proti uzneseniu okresného súdu zo 4. apríla 2008 („v časti nepriznania práva na náhradu trov konania“).

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 153/08 z 3. júla 2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Rozsudok odvolacieho súdu bol doručený sťažovateľovi 8. augusta 2008, odporcovi v 1. rade 11. augusta 2008 a odporcovi v 2. rade 26. augusta 2008.

2.a) Po citovaní čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na základe «... pochybení OS BA IV došlo k ďalšiemu zvyšovaniu trov konania na   strane   sťažovateľa,   nakoľko   celkom   oprávnene   napadol   tento   rozsudok   odvolaním. KS v BA   aj napriek   týmto   zrejmým   pochybeniam   rozsudok   OS   BA   IV   potvrdil,   pričom svojim postupom porušil sťažovateľove ústavné právo ako účastníka konania dané čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí a tento rozsudok KS v BA zrušil. V dôsledku takéhoto postupu KS v BA, keď odňal sťažovateľovi konať pred súdom, vznikli sťažovateľovi ďalšie trovy, keď musel svoje právo uplatniť cez dovolanie na NS SR a teda mu vznikli trovy za súdny poplatok vo výške 6.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 10.710,- Sk. KS v BA   po zrušení   jeho rozsudku NS SR   vyniesol   nový rozsudok,   v ktorom   zo štyroch vyššie uvedených chýb OS BA IV opravil, resp. upozornil OS BA IV len na zlé vyrubenie doplatku za návrh vo výške 2.000,- Sk a v tomto rozsahu, teda v časti trov konania, aj jeho rozsudok zrušil.

OS BA IV svojim následným uznesením vrátil sťažovateľovi cez Daňový úrad B. sumu   2.000,-   Sk   a   žiadnemu   z   účastníkov   konania   nepriznal   právo   na náhradu   trov konania, čo odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. a zvláštnosťou daného prípadu. Svojím rozhodnutím, ktorý mu na základe odvolania sťažovateľa, „odobril“ aj KS v BA, sa tak úplne vyhol zodpovednosti, niesť za svoje pochybenia akékoľvek následky.

Vyššie uvedené rozhodnutie o trovách konania považujem za nesprávne aj z toho dôvodu, že sťažovateľ bol „de facto“ vo svojom petite úspešný v plnom rozsahu, nakoľko guľový ventil, ktorého odstránenia sa domáhal, bol skutočne odstránený, i keď treba dodať, že   tak   neučinil   odporca   v   I.   rade,   tak   ako   žiadal   sťažovateľ   ale   na   základe   rozsudku OS BA IV spis. zn.: 18 C 43/03-70 zo dňa 28. 09. 2004 tak učinil odporca v II. rade...».

b) Podľa názoru sťažovateľa „... je zrejmé, že ako rozhodnutím OS BA IV spis. zn.: 18 C 43/2003-170 zo dňa 04. 04. 2008, rozhodnutím KS v BA spis. zn.: 6 Co 153/08-178 zo dňa 03. 07. 2008 tak aj ich postupom, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne   konanie   podľa   vyššie   uvedeného   ustanovenia   Ústavy   SR   a   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a slobôd...“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo Ing. D. K., nar... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava IV spis. zn.: 18 C 43/2003-170 dňa 04. 04. 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis. zn.: 6 Co 153/08-178 zo dňa 03. 07. 2008 porušené bolo.

Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn.: 6 Co 153/08-178 zo dňa 03. 07. 2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV spis. zn.: 18 C 43/2003-170 zo dňa 04. 04. 2008 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

Ing. D. K., nar... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.710,- Sk, ktoré   sú   Krajský   súd   v   Bratislave   a   Okresný   súd   Bratislava   IV   povinné   spoločne a nerozdielne zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ súčasne požiadal o náhradu trov konania.

II.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal okresný súd   a krajský   súd   o zaujatie   stanoviska   k   predmetu   sťažnosti.   Súčasne   požiadal o predloženie súdneho spisu sp. zn. 18 C 43/2003.

1. Podpredsedníčka okresného súdu v stanovisku sp. zn. Spr. 3455/08 zo 14. októbra 2008 po uvedení chronologickému priebehu konania v predmetnej veci konštatovala, že„Z prehľadu   vykonaných   procesných   úkonov   Okresným   súdom   Bratislava   IV je zrejmé,   že súd   vo   veci   bezprieťahovo   konal   a   rozhodoval   v   súlade   s   príslušnými zákonnými   ustanoveniami,   čo   potvrdil   aj   odvolací   súd   vo   svojich   rozhodnutiach. V intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 27/07-155 zo dňa 25. 10. 2007, Okresný súd Bratislava IV svojim rozhodnutím sp. zn. 18 C 43/03 zo dňa 4. 4. 2008 priznal sťažovateľovi vrátenie 2 000,- Sk zo zaplateného súdneho poplatku za návrh. Sťažnosť sťažovateľa na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu voči Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 43/2003 nie je dôvodná a pre jej neopodstatnenosť nedoporučujeme prijať sťažnosť na ďalšie konanie.“.

2. Predsedníčka krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 3640/2008 z 20. októbra 2008 okrem iného uviedla:

„S   ohľadom   na   skutočnosť,   že   krajský   súd   má   k   dispozícii   len   zberný   spis sp. zn. 6 Co 153/2008,   obsahujúci   dve   rozhodnutia   súdov   prvého   a   druhého   stupňa, v súvislosti   s vyjadrením   sa   k   prijatiu   a   opodstatnenosti   podanej   sťažnosti   sťažovateľa uvádzam, že tunajší   súd   sa   pridržiava   tvrdení,   uvedených   v   odôvodnení   rozhodnutia č. k. 6 Co 153/2008-178 zo dňa 03. 07. 2008 (t. j. rozhodnutia napadnutého sťažovateľovou sťažnosťou, pozn.).

3. Nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 43/2003 zistil ústavný súd (vo vzťahu k predmetu sťažnosti) tieto relevantné skutočnosti:

• č. l. 11 - sťažovateľ   9.   septembra   2003   kolkovou   známkou   v hodnote   1   000 Sk uhradil súdny poplatok za návrh,

• č. l. 27 - sťažovateľ   22. marca 2004   požiadal   okresný   súd   o úpravu   návrhu: „... z úvodnej konštatačnej časti svojej žaloby... vynechávam odporcu v 1. rade...

Ostatné   časti   svojej   žaloby   vrátane   žiadosti   o   vynesenie   rozhodnutia   súdom nemením...“,

• č. l. 34 - sťažovateľ 4. mája 2004 kolkovými známkami v hodnote 2 000 Sk uhradil poplatok za návrh,

• č. l. 68 - podľa zápisnice o pojednávaní konanom 28. septembra 2004 «... Na to bol vyhlásený tento rozsudok:

„Odporca v 2. rade je povinný vykonať demontáž guľových armatúr na stúpačkách vo   svojom   byte,   následne   umožniť   znalcovi   z   odboru   ústredného   vykurovania   kontrolu, že poškodená stúpačka bude uvedená do pôvodného projektového stavu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh voči odporcovi v 1. rade zamieta. Odporca   v   2.   rade   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi   trovy   konania   vo   výške 1 000,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“»,

• č. l. 79 - v odvolaní   z   9.   novembra   2004   proti   rozsudku   okresného   súdu z 28. septembra 2004 sťažovateľ okrem iného namietal aj zamietnutie jeho návrhu proti odporcovi v 1. rade, lebo „... ja som ani petit svojej žaloby v tomto smere na súde nikdy nezmenil...“,

• č. l. 84 - odporca   v   2. rade   13.   decembra   2004   oznámil   okresnému   súdu, že „... zabezpečil demontáž guľových ventilov... po dohode s odporcom č. 1... vyplatil súdne trovy tak, ako ukladá rozsudok dňa 3. 11. 2004 v sume 1.000,- Sk“,

• č. l. 85 - sťažovateľ   14.   decembra   2004   uhradil   kolkovými   známkami   v hodnote 2 000 Sk súdny poplatok za odvolanie,

• č. l. 86 - odporca v 1. rade listom z 15. decembra 2004 oznámil okresnému súdu:„Obdržali sme odvolanie Ing. D. K. k predmetnému rozsudku. K uvedenej veci Vám oznamujeme, že odvolanie je bezpredmetné nakoľko guľové armatúry na stúpačkách p. R. na... ul. č... boli už odstránené v lehote určenej súdom a taktiež boli p. K. p. R. uhradené súdom určené súdne trovy vo výške 1 000,- Sk.

V prílohe Vám opätovne zasielame naše vyjadrenie zo dňa 16. 9. 2004 v ktorom uvádzame prečo nemôže byť súdne konanie vedené proti nášmu družstvu.“,

• č. l. 93 - výzva krajského súdu č. k. 6 Co 17/05-93 z 10. februára 2005 adresovaná sťažovateľovi:

„V predmetnej právnej veci... ste podali odvolanie proti rozsudku Okresného súdu... zo dňa 28. 9. 2004...

Odporca   1)   S.   súdu   oznámilo,   že   guľové   armatúry na stúpačkách   v   byte...   boli odstránené   a   odporca   2)   Vám   tiež   uhradil   trovy   konania   1.000,-   Sk.   Vzhľadom   na   to predmet sporu v podstate odpadol a preto Vás žiadame o oznámenie, či svoje odvolanie beriete späť. Vašu odpoveď očakávame v lehote 7 dní.“,

• č. l. 94 – 98 - sťažovateľ   v   liste   z   21. februára 2005   oznámil   krajskému   súdu dôvody, prečo trvá na podanom odvolaní,

•č. l. 100   -   krajský   súd   listom   z 23.   mája 2005   žiadal   sťažovateľa,   aby   oznámil, či odvolaním   napadol   iba   1.   bod   výroku   prvostupňového   rozhodnutia   alebo   aj   výrok v bode č. 2, súčasne ho znovu upozornil na skutočnosti uvedené vo výzve z 10. februára 2005,• č. l. 108 – 109 - „... odvolanie... - upresnenie námietok“ sťažovateľa z 26. júla 2005 „... na   základe   uvedených   skutočností   žiadam   Krajský   súd...   aby   vyniesol   rozhodnutie, ktorými bude rozsudok Okresného súdu... č. k. 18 C 43/03-70 zrušený, ako nesprávny, resp. Krajský súd v Bratislave tento rozsudok svojím rozhodnutím opraví tak, aby zodpovednosť za   demontáž   GK   a z   nej   prameniace   následky   bol   zaviazaný   odporca   v   1.   rade t. j. správcovská organizácia domu S...

Zároveň žiadam Krajský súd v Bratislave, aby vyniesol rozhodnutie, ktorým mi budú doplatené súdne trovy z konania na Okresnom súde vo výške 2.000,- Sk a tiež uhradené trovy z titulu odvolania sa na Krajský súd v Bratislave vo výške 2.000,- Sk t. j. spolu 4.000,- Sk. Slovom: Štyritisíc korún sl.“,

• č. l. 110, 118 - ospravedlnenie   neúčasti   sťažovateľa   (zdravotné   dôvody) na pojednávaniach konaných 1. decembra 2005 a 16. marca 2006,

• č. l. 122, 123 - rozsudok   krajského   súdu   zo   16. marca 2006,   ktorým   bol prvostupňový rozsudok v napadnutej časti potvrdený a ktorým nebola priznaná odporcom v 1. a 2. rade náhrada trov odvolacieho konania,

• č. l. 126, 127 - dovolanie sťažovateľa z 2. júna 2006 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,   ako   dovolací   dôvod   namieta   odňatie   mu   možnosti   konať   pred   odvolacím   súdom [§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)],

• č. l. 146 – 148 - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 221/2006 zo 14. decembra 2006,   ktorým   bol   rozsudok   krajského   súdu   zo   16.   marca   2006   sp.   zn.   6 Co 17/2005 v napadnutej časti zrušený a vec mu bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie;odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu:

„... Najvyšší   súd...   skúmal   najskôr,   či   dovolanie   navrhovateľa   smeruje   proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. OSP)... Dovolateľ   odôvodnil   prípustnosť   dovolania   a   zároveň   opodstatnenosť   tohto dovolacieho   dôvodu   tým,   že krajský súd   na   pojednávaní dňa 16. 3. 2006 vec prejednal a rozhodol   v   jeho   neprítomnosti   napriek   tomu,   že   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní a písomne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nástupu na kúpeľnú pooperačnú   liečbu,   o   čom   predložil   súdu   predvolanie   na   kúpeľnú   liečbu   s   nástupom od 2. 3. 2006...

So   zreteľom   k   tomu,   že   navrhovateľ   včas   požiadal   o   odročenie   pojednávania z dôvodu nástupu na liečenie (od 2. 3. 2006 do 23. 3. 2006), ktoré preukázal predvolaním na kúpeľnú liečbu a následne prepúšťacou správou z 23. 3. 2006, dovolací súd dospel k záveru, že jeho žiadosť bola včasná i dôvodná a ak teda odvolací súd prejednal odvolanie v   jeho   neprítomnosti,   rozhodol   o   ňom   v   rozpore   s   §   101 ods.   2   OSP...   Najvyšší   súd Slovenskej republiky vzhľadom na rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti (vo veci samej) ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 OSP).

V   novom   rozhodnutí   rozhodne   súd   znova   aj   o   trovách   pôvodného   konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 OSP).“,

• č. l. 153, 154 - zápisnica z 25. októbra 2007 o pojednávaní pred odvolacím súdom:„Pred   začatím   odvolacieho   pojednávania   navrhovateľ   udáva,   že   trvá   na   návrhu a odvolaní.

Po otvorení odvolacieho pojednávania predstúpil navrhovateľ, ktorý udáva: ja trvám na   svojom   písomnom   odvolaní.   Moje   odvolanie   smeruje   proti   výroku   napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh proti odporcovi 1) zamietnutý. Ja poukazujem na to, že v zmysle právnych predpisov je správca povinný starať sa o vykurovaciu sústavu...

Na otázku predsedu senátu navrhovateľ udáva: je pravda, že demontáž predmetných guľových armatúr zo stúpačiek vykonal odporca II.

Ja svojim odvolaním napádam aj výrok o trovách konania. Ja žiadam, aby mi bola priznaná náhrada trov konania.

Predstúpil zástupca odporcu, ktorý udáva: ja som štatutárny zástupca odporcu 1), som podpredsedom predstavenstva. My navrhujem, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Demontáž guľových armatúr už bola vykonaná, vykonal ju   odporca   2),   neviem   kedy   to   bolo,   k   tomuto   by   sa   mohol   vyjadriť   odporca   2). My ako správca   zabezpečujeme   spoločné   priestory   domu   a   služby   pre   vlastníkov   bytov, pričom robíme tie služby, o ktoré nás vlastníci bytov požiadajú. My nemôžeme svojvoľne vstúpiť do bytu. Demontáž guľových armatúr vykonal odporca 2), lebo tieto sa nachádzali v jeho   byte.   Okrem   toho   asi   mesiac   po   vykonaní   demontáže   guľových   armatúr,   bolo vykonané hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy v predmetnom dome. To znamená, že na stúpačky sa osadili regulačné prvky, ktoré zabezpečia tepelnú pohodu v dome. Predstúpil odporca 2), ktorý udáva: ja som guľové armatúry demontoval na základe napadnutého   rozsudku,   bolo   to   v   lehote   stanovenej   súdom   prvého   stupňa.   Ja   som   tiež navrhovateľovi   nahradil   trovy   konania   1.000,-   Sk   podľa   rozsudku.   Demontáž   vykonala firma, ktorá v dome robila tepelnú reguláciu, ja som ju o to požiadal...

Po porade senátu bol vynesený ROZSUDOK Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti potvrdzuje. V časti trov konania sa napadnutý rozsudok zrušuje a vec sa mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

Odporcovi 1) sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Rozsudok   bol   vyhlásený,   odôvodnený   a   bolo   dané   poučenie   o   opravnom prostriedku.“,

• č. l. 155 - odôvodnenie rozhodnutia z 25. októbra 2007 krajským súdom:„... Proti (tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba proti žalovanému 1) zamietnutá a výrok o trovách konania... Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca namietol, že v konaní mu vznikli trovy vo výške 3 000 Sk, ale napadnutým rozsudkom bola žalovanému 2) uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania iba vo výške 1 000 Sk...

Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu je bezpredmetné, pretože guľové armatúry na stúpačkách žalovaný 2) odstránil.

Odvolací   súd...   prejednal   odvolanie...   a   dospel   k   záveru,   že   odvolanie   nie   je dôvodné...

Odvolací   súd   nevidí   dôvod,   pre   ktorý   by   bolo   potrebné   v   prejednávanej   veci rozhodnúť   odlišne   oproti   jeho   prvšiemu   rozsudku.   Keďže   v   konaní   bolo   preukázané, že žalovaný 2) splnil v stanovenej lehote povinnosť, ktorá mu bola uložená napadnutým rozsudkom,   teda   vykonal   demontáž   guľových   armatúr   vo   svojom   byte   (žalobca   túto skutočnosť nespochybňoval), nemôže byť dôvodné odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým bola   žaloba   proti   žalovanému   1)   zamietnutá.   Inými   slovami,   nie   je   možné   uložiť žalovanému 1)   povinnosť,   ktorú   už   splnil   žalovaný   2),   pretože   splnením   záväzok žalovaného 2) zanikol a guľové armatúry nemôžu byť znovu demontované.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba voči žalovanému 1) zamietnutá, potvrdil...

V   časti   trov   konania   odvolací   súd   napadnutý   rozsudok   zrušil...   a...   vec   v   tomto rozsahu   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie.   Dôvodom   zrušenia   napadnutého rozsudku v tejto časti je nepreskúmateľnosť výroku o trovách konania...“,

• č. l. 159 – 161 - sťažovateľ podaním z 13. decembra 2007 adresovaným okresnému súdu   odôvodnil   a   vyčíslil   súdne   trovy,   ktoré   mu   vznikli   v konaní   vo   veci   sp.   zn. 18 C 43/2003 takto:

„... Sumárne moja finančná škoda vzniklá nesprávnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV, 18 C 43/03-70 z 28. 09. 2004 a na ktorú si uplatňujem nárok je nasledovná:

1. Zaplatený doplatok za konanie na Okresnom súde BA IV 2.000,- Sk

2. Zaplatený poplatok za odvolanie na Krajský súd v BA 2.000,- Sk

3. Zaplatený poplatok za dovolanie na Najvyšší súd BA 6.000,- Sk

4. F. č. 21/07 za advokátske služby 10.710,- Sk Spolu uplatnené súdne trovy 20.710,- Sk“,• č. l. 170 - okresný súd uznesením č. k. 18 C 43/2003-170 zo 4. apríla 2008 rozhodol tak, že „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi   sa   priznáva   vrátenie   súdneho   poplatku   v   sume   2 000,- Sk prostredníctvom   Daňového   úradu   B.   po   právoplatnosti   tohto   uznesenia“,   a svoje rozhodnutie   (po   stručnom   opise   doterajšieho   priebehu   konania)   odôvodnil   takto: „... V zmysle   citovaného   rozhodnutia Krajského   súdu...   súd rozhodol   o   vrátení   súdneho poplatku tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, keďže žalobca zaplatil súdny poplatok vyšší, 2 x 1 000,- Sk, spolu 2 000,- Sk.

Ďalšie trovy, ktoré vznikli účastníkom konania, boli na strane žalobcu, a to: súdny poplatok za dovolanie vo výške 6 000,- Sk a trovy za právne služby JUDr. J. vo výške 10 710,- Sk...

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len   čiastočný   (nemusí   vždy   znamenať   percento   úspechu   vo   veci,   vo   vzťahu   k   právu na náhradu   trov   konania   podľa   pomeru   úspechu),   súd   náhradu   trov   pomerne   rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní, ako aj charakter sporu, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“,• č. l. 172 - odvolanie sťažovateľa z 24. apríla 2008 „proti rozhodnutiu súdu vo veci trov konania“, ktorým žiadal, „aby odvolací súd vyniesol rozhodnutie, ktorým mi budú priznané   moje   súdne   trovy   v uvedenej   výške,   ako   potrebne   vynaložené   pre   dosiahnutie nápravy   nesprávneho   a nespravodlivého   rozhodnutia   Okresného   súdu   Bratislava   IV.“ (Išlo spolu o sumu 20 710 Sk, pozn.),

• č. l. 178 - rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 153/08-178 z 3. júla 2008, ktorým potvrdil „uznesenie   súdu   prvého   stupňa...   v napadnutej   časti“ a žalovanému   v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   prerokovaní   námietok   sťažovateľa   z hľadiska   možného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného   súdu   č.   k.   18   C   43/2003-170   zo   4.   apríla   2008   ústavný   súd   vychádzal z princípu subsidiarity podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy.   Toto   ustanovenie   limituje   hranice právomoci ústavného   súdu   a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych a trestnoprávnych   veciach,   a to tým   spôsobom,   že   ochrany   základného   práva   a slobody sa na ústavnom   súde   možno   domáhať   v prípade,   ak   takúto   ochranu   nemôžu   poskytnúť všeobecné súdy.

Je   nepochybné,   že   proti   rozsudku   okresného   súdu   mal   sťažovateľ   právo   podať odvolanie. Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   toto   právo   využil   a   proti   prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 153/08 z 3. júla 2008.   Z uvedeného   teda   vyplýva,   že námietka   porušenia   uvedených   práv   sťažovateľa v podobe podaného odvolania proti výroku uznesenia okresného súdu vo veci trov konania bola   predmetom   rozhodovania   krajského   súdu,   ktorý   svoj   právny   názor   vyjadril v už označenom rozsudku tak, že prvostupňové uznesenie potvrdil.

Vzhľadom na to, že na preskúmanie uznesenia okresného súdu bol v prvom rade povolaný krajský súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý je kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu   (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, III. ÚS 285/06).

Na   základe   už   uvedeného   a   s poukazom   na   princíp   subsidiarity   ústavný   súd konštatuje, že na prerokovanie námietky súvisiacej s rozhodovaním o náhrade trov konania z hľadiska   možného   porušenia   označených   práv   bol   pred   právomocou   ústavného   súdu povinný   poskytnúť   ochranu   týmto   právam   sťažovateľa   krajský   súd   v rámci   odvolacieho konania,   čo   sťažovateľ   aj   využil,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol, ako už bolo uvedené, pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 153/08-178 z 3. júla 2008, keď tvrdil,   že   odvolací   súd   porušil   ním   označené   základné   práva „keď   vyniesol   nový rozsudok,   v ktorom   zo   štyroch...   chýb   OS   BA   IV.   opravil... len... zlé   vyrubenie   doplatku za návrh...“ [pozri body 1 a 2, no najmä bod 2.a) I. časti odôvodnenia].

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie označených základných práv   tým, že   vo   veci   konajúce   všeobecné súdy   (okresný   súd   a krajský   súd)   nerozhodli v súlade s petitom   jeho žaloby, najmä, že zamietli jeho návrh   voči   odporcovi   v 1.   rade a uložili   povinnosť   konať tomu   subjektu,   ktorý   on   nenavrhoval   [pozri   body   1.a)   a 1.b) I. časti odôvodnenia], v dôsledku čoho mali uvedené súdy nesprávne rozhodnúť aj o trovách konania a spôsobiť mu ďalšie peňažné výdavky, ktoré musel vynaložiť v následnom konaní (dovolacie konanie a naň nadväzujúce konanie pred okresným súdom a krajským súdom), v ktorom   sa   domáhal   revízie   rozhodnutí   prvostupňového   súdu   a aj   odvolacieho   súdu a priznania   mu   trov   konania   v ním   požadovanej   výške   (pozri   body   1   a   2   I.   časti odôvodnenia, bod 3 - č. l. 79, č. l. 94 – 98, č. l. 108 – 109, č. l. 122 a 123, č. l. 126 a 127 a č. l. 159 – 161).

Vychádzajúc z postupu a aj rozhodnutí vo veci konajúcich všeobecných súdov pred rozhodnutím najvyššieho súdu o sťažovateľovom dovolaní, t. j. pred 14. decembrom 2006 [pozri   body   1.a)   a 1.b)   I.   časti   odôvodnenia],   ako   aj   v konaní   týchto   súdov   po   ňom nasledujúcom [pozri body 1.d), 1.e) a 1.f) I. časti odôvodnenia; bod 3 - č. l. 153, 154 a 155, č. l. 170 a č. l. 178] ústavný súd kvalifikuje sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Na   vytváranie   právneho   názoru   ústavného   súdu   vplývalo   tiež   oboznámenie sa so zistenými relevantými skutočnosťami v konaní, z ktorých vo veci konajúce súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali (uvedenými v bode 3 II. časti odôvodnenia, napr. č. l. 34 - nenamietanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o prijatí   späťvzatia   návrhu   voči   odporcovi v 1. rade už na pojednávaní konanom 28. septembra 2004, č. l. 84 - oznámenie odporcu v 2. rade   o vykonaní   demontáže   guľových   kohútikov   a   o   úhrade   súdnych   trov sťažovateľovi,   č. l. 86 -   oznámenie   odporcu   v 1.   rade   o   bezpredmetnosti   odvolania sťažovateľa   vzhľadom   na odstránenie   guľových   armatúr   a   jeho   namietanie   nedostatku pasívnej legitimácie - č. l. 87, č. l. 93 - výzva krajského súdu sťažovateľovi na oznámenie možného   späťvzatia   odvolania,   ako aj obdobná   výzva   na   č. l. 100,   č.   l.   146 – 148   - odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu o dovolaní, č. l. 153 a 154 - vyjadrenie sťažovateľa na pojednávaní pred odvolacím súdom o jeho vedomosti o demontáži guľových armatúr vykonaných   odporcom   v 2. rade),   ktoré   svedčia   o tom,   že   predmet   sporu   vedeného pred všeobecnými   súdmi   (t. j.   odstránenie   -   demontáž   guľových   armatúr,   vykonanie hydraulického   vyregulovania   vykurovacej   sústavy   domu,   sprístupnenie   bytu   odporcu v 2. rade   znalcovi)   bol   fakticky   odstránený   už   výkonom   výroku   prvostupňového   súdu vyplývajúceho z rozsudku z 28. septembra 2004.

Proti uzneseniu okresného súdu zo 4. apríla 2008 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu   odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom   sp. zn. 6 Co 153/08 z 3. júla 2008 tak, že prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil a odporcovi v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva:«Napadnutým   uznesením   súd   prvého   stupňa   žiadnemu   z   účastníkov   konania nepriznal právo na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi sa po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu B. vráti súdny poplatok 2 000 Sk.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a uviedol, že   „vzhľadom   na   úspešnosť   žalobcu   v   konaní,   ako   aj   charakter   sporu,   súd   o   trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“... Proti tomuto   rozhodnutiu   podal odvolanie žalobca a   napadol ním   výrok,   ktorým žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania... Uviedol, že mu vznikli trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie 2 000 Sk, zo súdneho poplatku za dovolanie 6 000 Sk a z trov právneho zastúpenia v súvislosti s dovolaním vo výške 10 710 Sk. K tomu treba pripočítať preplatok na súdnom poplatku 2 000 Sk, o vrátení ktorého rozhodol súd prvého stupňa. Náhradu týchto trov konania mu mal súd prvého stupňa priznať.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania... dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal odstránenia uzatváracej armatúry

- guľového kohúta na spoločných stúpačkách vykurovania. Súd prvého stupňa rozsudkom z 28.   9.   2004   č.   k.   18   C   43/03-70   uložil   žalovanému   2)   povinnosť   vykonať   demontáž guľových armatúr na stúpačkách vo svojom byte a umožniť znalcovi z odboru ústredného vykurovania kontrolu, že poškodená stúpačka bude uvedená do pôvodného projektového stavu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému 1) zamietol a žalovanému 2) uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 1 000 Sk... Keďže žalovaný 1) bol v spore úspešný, vzniklo mu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. proti   žalobcovi   právo   na   náhradu   trov   odvolacieho   konania,   ale   keďže   mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,   odvolací súd mu rozsudkom z 25.   10.   2007 č. k. 6 Co 27/07-155 ich náhradu nepriznal. Žalobcovi preto nevznikol voči žalovanému 1) nárok na náhradu trov konania.

Pokiaľ   ide   o   žalovaného   2),   žalobca   nenapadol   odvolaním   výrok   rozsudku   súdu prvého stupňa z 28. 9. 2004 č. k. 18 C 43/03-70, ktorým bola žalovanému 2) uložená povinnosť vykonať demontáž guľových armatúr na stúpačkách vo svojom byte a povinnosť umožniť   znalcovi   kontrolu,   že   poškodená   stúpačka   bude   uvedená   do   pôvodného projektového   stavu.   Tento   výrok   nebol   napadnutý   ani   dovolaním,   takže   nadobudol právoplatnosť [Najvyšší súd SR zrušil rozsudkom zo 14. 12. 2006 č. k. 3 Cdo 221/2006 iba výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil výrok, ktorým bola žaloba proti žalovanému 1) zamietnutá].   Preto žalobcovi proti žalovanému 2) nevznikol nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu   prvého   stupňa   z   28.   9.   2004   č.   k.   18   C   43/03-70   vo   výške   2   000   Sk,   ani   nárok na náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   súvislosti   s   podaním   dovolania,   a   ani   nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za dovolanie 6 000 Sk. Tieto trovy   totiž   žalobca   nevynaložil   v   súvislosti   s   uplatňovaním   práva   proti žalovanému 2). Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu týchto trov iba proti žalovanému 1), ak by mal proti žalovanému 1) v spore úspech. Proti žalovanému 1) však v spore úspešný nebol, keďže žaloba proti nemu bola zamietnutá.

Z uvedeného vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania, vecne správne a preto ho odvolací súd v tejto častí potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O. s. p...».

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne práva priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávislo a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému   právu   poskytnutá   ochrana v medziach   zákonov, ktoré   ustanovenia   o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať   sa   súdnej   ochrany,   ale   túto   aj   v určitej   kvalite,   t.   j.   zákonom   ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. III. ÚS 124/08).

Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce   do   porušenia   niektorého   zo   základných   práv   a slobôd.   Z uvedeného   dôvodu ústavný   súd   nemôže   zasahovať   do   skutkových   a právnych   záverov   týchto   všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne I. ÚS 17/00, I. ÚS 93/08).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   po   preskúmaní   obsahu   a   spôsobu   odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej sa venoval problematike náhrady trov konania, predmetné rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom   ústavný   súd nezistil,   že   by   jeho   výklad   a závery   boli   svojvoľné   alebo   zjavne neodôvodnené   a nevyplýva   z   nich   ani   taká   aplikácia   príslušných   ustanovení   všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/088) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný   súd   sa   z obsahu   napadnutého   rozsudku   presvedčil,   že   odvolací   súd sa námietkami   sťažovateľa   zaoberal   v rozsahu,   ktorý   postačuje   na   konštatovanie, že sťažovateľ   v tomto   konaní   dostal   odpoveď   na   všetky   podstatné   okolnosti   prípadu. Z ústavnoprávneho   hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery napadnutého   odvolacieho   rozhodnutia,   ktoré   sú   dostatočne   odôvodnené   a majú   oporu v dokazovaní vykonanom vo veci rozhodujúcimi všeobecnými súdmi. Pretože namietané rozhodnutie   krajského   súdu   nevykazuje   znaky   svojvôle   a je   dostatočne   odôvodnené na základe   jeho   vlastných   myšlienkových   postupov   a hodnotení,   ústavný   súd   nie   je oprávnený   ani povinný   tieto   postupy   a hodnotenia   nahrádzať (podobne   aj I.   ÚS   21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   nie   je   a ani nemôže byť ďalšou   opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

V závere ústavný súd ešte uvádza, že vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania musí   byť   z   odôvodnenia   konkrétneho   rozhodnutia   zrejmé,   na   základe   akých   právnych predpisov súd rozhodoval a akými úvahami bol pri ich aplikácii vedený. Samozrejme, musí ísť o právnu normu, ktorú zákon dovoľuje na daný prípad použiť. V namietanom prípade bolo v právomoci a na posúdení krajského súdu, akým zákonne konformným spôsobom korešpondujúcim s výsledkom sporu sa postaví k výroku o náhrade trov konania (včítane odvolacieho   konania)   a aké   ustanovenia   príslušnej   právnej   normy,   teda   Občianskeho súdneho   poriadku   použije.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   v zásade   rozhodol o náhrade trov konania tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie (ktorým nebola žiadnemu z účastníkov konania priznaná náhrada trov konania) ako vecne správne a trovy odvolacieho konania   úspešnému   odporcovi   v   1. rade   nepriznal.   Závery   krajského   súdu   nemožno považovať   za   jednostranné   či   obmedzené,   pretože   vzhľadom   na   ich   odôvodnenosť ich ústavný súd hodnotí ako ústavne akceptovateľné.

Vychádzajúc   z uvedeného   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   niet   žiadnej   spojitosti medzi   odôvodnením   rozhodnutia   krajského   súdu   a namietaným   porušením   základného práva   sťažovateľa   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   a práva   na   spravodlivý   proces (m. m. IV. ÚS 112/05).

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom prípade sú zlúčiteľné so sťažovateľom označenými právami, sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009