znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 49/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť F. Š., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/03   p o r u š i l právo F. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   67/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   F.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. Š.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. M. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 23. marca 2005   č.   k.   I.   ÚS   49/05-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. Š., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 67/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v   sťažnosti   uviedol: „Návrhom zo dňa   23.   4.   2003 som sa domáhal vyplatenia sumy 150 000,- Sk s prísl. od žalovaného Ing. M. B. (...).

Vo veci vydal OS Bratislava III. dňa 22. 9. 2003 platobný rozkaz č. 18 C 67/03-8, voči ktorému dal žalovaný odpor dňa 15. 10. 2003.   Nakoľko súd ďalej vo veci nekonal, požiadal som predsedu súdu Bratislava III. o zásah v uvedenej veci a o skoré prejednanie veci   na   súde.   Na   tento   môj   list   predseda   súdu   nereagoval   a nekonal   ani   súd.   Dňa 09. 02. 2005 som sa opätovne obrátil na predsedu súdu a to s urgenciou. Na tento list som dostal odpoveď, že vec bola pridelená zastupujúcemu sudcovi.“

Sťažovateľ je toho názoru, že uvedená vec nie je taká zložitá, aby súd nemohol vo veci   vytýčiť   pojednávanie   a rozhodnúť.   Postup   súdu   považuje   sťažovateľ   za   neúmerne zdĺhavý,   počas   ktorého   sa   nachádza   v „zbytočnej   právnej   neistote“,   čím   okresný   súd porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa ďalej domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk z dôvodu, že jeho právna neistota v uvedenej veci pretrváva už dlhšiu dobu. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal nález, ktorým vysloví, že okresný súd porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/03, okresnému súdu prikáže, aby vec vedenú pod sp. zn. 18 C 67/03 čo najrýchlejšie prejednal a rozhodol, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ktoré mu je okresný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a uloží okresnému súdu zaplatiť trovy jeho právneho zastúpenia na účet JUDr. M. M., a to do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedom   JUDr.   M.   K.,   listom   z 20. mája   2005 sp. zn. Spr. 3413/05 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: «Vec sp. zn. 18 C 67/03 pôvodne prejednával a rozhodol sudca JUDr. Ľ. S. a vo veci sa riadne konalo do dňa 18. 12. 2003, kedy bol zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vydanému dňa 22. 9. 2003 vyšším súdnym úradníkom.

Odvtedy ďalší úkon vo veci urobený nebol. Sudca JUDr. S. bol dňom 1. 12. 2004 dočasne pridelený na Krajský súd v Bratislave, a to pôvodne do 30. 4. 2005, pričom následne jeho dočasné pridelenie bolo predĺžené do 30. 6. 2005.

Podotýkam ešte, že začiatok jeho dočasného pridelenia na Krajský súd v Bratislave sa vždy presúval, resp. bol vždy o mesiac odkladaný už od 1. 9. 2004, čo, samozrejme, ovplyvnilo   jeho   prácu   v súdnom   oddelení   z hľadiska   nariaďovania   pojednávaní v jednotlivých veciach.

Opatrením   predsedu   súdu   Spr.   3000/2005-28   zo   dňa   15.   2.   2005   bola   táto   vec pridelená na konanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. M. D., ako jeho zastupujúcemu sudcovi, pričom sa tak stalo i v mnohých jeho ďalších veciach.

Ku dňu 30. 4. 2005 bolo v súdnom oddelení sudcu Mgr. D. 467 nevybavených vecí. Opatrením predsedu súdu Spr. 3000/2005-5 zo dňa 21. 4. 2005 vydaným v súvislosti s § 51 ods. 4 písm. a) Zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, bolo súdne oddelenie JUDr. S. (476 nevybavených vecí) a ďalších dvoch sudkýň JUDr. M. a Mgr. P. (ročná stáž na Ministerstve spravodlivosti   SR,   materská   dovolenka),   ktoré   mali   v súdnych   oddeleniach   411   a 548 nevybavených   vecí,   prerozdelené   medzi   ostatných   sudcov.   Celkom   sa   teda   prerozdelilo 1 435 nevybavených vecí.

Predmetná vec bola pridelená sudkyni JUDr. M. Z., ktorá mala v súdnom oddelení pred prerozdelením 484 a po prerozdelení 592 nevybavených vecí.

Podľa   uvedeného   opatrenia   sa   prerozdelené   veci   vrátia   sudcovi   JUDr.   S.   po ukončení jeho dočasného pridelenia, teda dňa 1. 7. 2005, to isté platí v prípade sudkyne JUDr. M., ktorá má ukončiť stáž dňa 31. 8. 2005, veci sudkyne Mgr. P. prevezme dňa 1. 9. 2005 sudkyňa JUDr. J. W.

Z uvedených čísiel je zrejmé, že náš súd je preťažený, podobné stavy sú vo všetkých súdnych oddeleniach občianskoprávneho úseku súdu.

Pripomínam,   že   pod   tento   stav   sa   podpísalo   najmä   prevzatie   vecí   bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek dňa 1. 1. 1997.

Sudca   JUDr.   S.   je   špičkový,   vynikajúci   sudca,   k tejto   veci   sa   pred   dočasným pridelením na Krajský súd v Bratislave jednoducho „nedostal“, to isté platí aj v prípade sudcu Mgr. D. a bude to platiť aj v prípade sudkyne JUDr. Z. (...).

Na ústnom prejednaní veci netrvám. (...)»

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) V predmetnom vyjadrení podpredsedu OS Bratislava III. je popísaný priebeh prerozdeľovania veci sťažovateľa F. Š. a jeho zdôvodnenie, máme však za to, že dôvody ktoré   sú   uvedené v predmetnom   vyjadrení   nie sú na   strane sťažovateľa   a sťažovateľ   sa oprávnene cíti byť neúmerne dlhým konaním v zbytočnej právnej neistote. Podľa úradného záznamu, vykonaného dňa 29. 10. 2003 pracovníčkou OS Bratislava III. bol odpor podaný už 15. 10. 2003. Podľa vyjadrenia podpredsedu OS Bratislava III. súd konal do 18. 12. 2003 a odvtedy – teda za 18 mesiacov – nebol vo veci urobený žiadny úkon.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam máme za to, že postup prvostupňového súdu je zdĺhavý a navrhujeme, aby Ústavný súd   Slovenskej republiky rozhodol v zmysle sťažnosti zo dňa 07. 03. 2005.

Na ústnom pojednávaní vo veci netrváme. Trovy právneho zastúpenia si uplatňujem (...).

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 67/03:

Dňa 28. apríla 2003 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu o zaplatenie 150 000 Sk s prísl. z titulu pôžičky proti Ing. M. B. (ďalej len „odporca“).

Dňa 22. septembra 2003 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 18 C 67/03-8, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 150 000 Sk, úroky z omeškania 17,6 % z istiny od 10. februára 2001 do zaplatenia a trovy konania 7 500 Sk.

Dňa 16. októbra 2003 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Dňa 29. októbra 2003 súd uznesením č. k. 18 C 67/03-12 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor 7 500 Sk do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Dňa 18. decembra 2003 odporca zaplatil súdny poplatok za odpor

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/03 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, podľa názoru ústavného súdu, dĺžka tohto občianskoprávneho konania, ktoré trvá viac než dva roky, nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný v období od 18. decembra 2003 až dosiaľ. Okresný súd teda počas poldruha roka vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v napadnutej veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „je zrejmé, že náš súd je preťažený“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnil aj tým, že „Postup súdu považuje sťažovateľ za neúmerne zdĺhavý, počas ktorého sa nachádza v zbytočnej právnej neistote“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa považuje za primerané v ním požadovanej výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 11. marca 2005 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 16. júna 2005). Za tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a režijný paušál trikrát po 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 7 953 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005