znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 489/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   Z.,   Česká   republika,   štátneho   občana   Českej republiky, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 29 T 150/2012 pri odovzdaní trestného stíhania do cudziny a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2013 doručená sťažnosť JUDr. J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 T 150/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplynulo, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na sťažovateľa obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov pre skutok   spáchaný   na   území   Slovenskej   republiky.   V   ďalšom   postupe   okresný   súd v napadnutom   konaní   prostredníctvom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky požiadal o prevzatie trestnej veci sťažovateľa do Českej republiky s pozitívnym výsledkom. Proti tomuto postupu sťažovateľ vo svojich námietkach v podstatnom uviedol, že „Pokud Okresní soud v Žiline v této fázi místo toho, aby nařídil hlavní líčení či provedl jiné úkony předvídané   trestním   řádem,   požádal   o   odevzdání   trestního   řízení   do   České   republiky, porušil článek 38 odst. 2 Listiny základních práv a svobod tím, že mi odňal právo, aby moje věc byla projednána veřejně, navíc bez zbytečných průtahů a v mé přítomnosti a rovněž tím, že mi odňal právo, abych se mohl vyjádřit ke všem provedeným důkazům.“. Zároveň dodal, že „... tento postup je porušením zásady teritoriality a upřednostněním principu personality. … Navíc   tento   postup,   který   následoval   po   skončeném   vyšetřování   a   po   podání obžaloby k Okresnímu soudu v Žiline, je ve svém důsledku diskriminací mé osoby jako občana Evropské unie.“.

3. Pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods.   1   a   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   výzvou   z   12.   apríla   2013 ho ústavný súd vyzval na odstránenie vád predloženého splnomocnenia pre advokáta a na doloženie ďalších dokladov súvisiacich s poskytovaním právnych služieb, ako aj úpravu petitu, a to všetko v lehote 8 dní od doručenia tejto výzvy a s upozornením o následkoch nevyhovenia predmetnej výzve v podobe odmietnutia podanej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4.   Na   túto   výzvu   sťažovateľ   reagoval   podaním   z   26.   apríla   2013   doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2013 a podaním z 30. apríla 2013 doručeným ústavnému súdu 3. mája   2013.   Z   podania   sťažovateľa   doručeného   ústavnému   súdu   29.   apríla   2013 predovšetkým vyplynulo, že osoba sťažovateľa je totožná s osobou jeho právneho zástupcu.

5. Sťažovateľ upravil návrh petitu takto:„Rozhodnutí Ústavního soudu Slovenské republiky ve věci stěžovatele JUDr. J. Z… proti postupu Okresního soudu v Žiline a proti postupu prokurátora Okresní prokuratury v Žiline: Požadavek Okresního soudu v Žiline ze dne 17. října 2012 o odevzdání trestního řízení spisové značky 29 T/150/2012 do České republiky a požadavek prokurátora Okresní prokuratury v Žiline o předání trestní věci pod číslem jednacím 3 PV 286/12 do České republiky jsou porušením článku 38 odst. 2 Listiny základních práv a svobod a porušením článku   14   Úmluvy   o   ochraně   lidských   práv   a   základních   svobod   ve   znění   Protokolu číslo 11.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred   ústavným   súdom.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu, že v prípade neodstránenia vád podaného návrhu môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, tieto neodstránil   (zrejme   vychádzal   z názoru,   že   on   sám   je   advokát,   a   preto   v   konaní pred ústavným súdom nemusí byť zastúpený iným advokátom).

10.   Z (bod   8)   citovaných   ustanovení   zákona o   ústavnom   súde   (ani   z   iných   jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na jeho zastupovanie iným advokátom.

11. Uvedený názor (bod 10) je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu,   podľa   ktorej   „sa   povinnosť   právneho   zastúpenia   v konaní pred   Ústavným   súdom Slovenskej   republiky   vzťahuje   aj   na   advokátov“   (uznesenie   ústavného   súdu sp. zn. III. ÚS 311/05   z 9. novembra   2005   publikované   v Zbierke   nálezov   a uznesení ústavného súdu pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný súd tiež vo svojich ďalších   rozhodnutiach   –   III.   ÚS   37/02,   III.   ÚS   14/01,   III. ÚS 102/01, I.   ÚS   93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010.

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013