znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 488/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 30/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2013 doručená sťažnosť Ing. M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 30/2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Návrhom   žaloby   o   porušenie   zásady   rovnakého   zaobchádzania   doručeným na Okresný   súd   Bratislava   III   dňa   15. 03. 2010   som   sa   ako   navrhovateľ   domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi M. povinnosť priznať jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov...

Okresný   súd   Bratislava   III   pod   sp.   zn.   44 C   32/2010   na   pojednávaní   dňa 16. 11. 2011   vyniesol   rozsudok   pod   44 C   32/2010-1124,   ktorým   návrh   žaloby   zamietol, preto v zákonnej lehote bol podaný odpor proti uvedenému rozsudku.

Krajský   súd   v   Bratislave   v   odvolacom   konaní   14 Co   30/2012   efektívne   nekoná od 30. 11. 2011   a   doposiaľ   o   veci   meritórne   rozsudkom   nerozhodol,   preto   som   dňa 03. 01. 2013 email podal predsedovi Krajského súdu v Bratislave sťažnosť na prieťahy... Krajský   súd...   neurobil   žiadny   úkon   v zákonom   ustanovenej   lehote,   preto   svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustil zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy...“

  3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo (sloboda) M. P... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení protokolu č. 11, zákona č. 209/1992 Zb. postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 30/2010 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Co   30/2010 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   M.   P...   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000,-   EUR (slovom   dvetisíc   EUR),   ktoré   je   Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   vyplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Z   odpovede   predsedníčky   krajského   súdu   sp.   zn.   Spr.   2002/2013 zo 16. januára 2013   sťažovateľovi   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sp.   zn. 14 Co 30/2012 tvoriacej prílohu sťažnosti okrem iného vyplýva: „... že vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 19. 01. 2012...

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky senátu   musím   konštatovať,   že   som   v   konaní   vedenom   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. 14 Co 30/2012 zistila prieťahy, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom   na   množstvo   veci   pridelených   na   vybavenie   do   senátu   14   Co,   spôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako napádajú na Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy   a   rozvrhu   práce   súdu,   ako   aj   personálnu   vyťaženosť   tunajších   sudcov,   pričom uvedené   skutočnosti   majú   nemalý   vplyv   na   rýchlosť   konania   v   predmetnej   vecí   a   sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky súdneho konania.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   som   Vašu   sťažnosť na prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Co   30/2012   vyhodnotila   ako   dôvodnú... Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa, pričom vyzvem konajúcu predsedníčku senátu aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

8.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože krajský súd doteraz právoplatne o odvolaní nerozhodol.

10.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   46/01,   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   92/03).   V kontexte posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 14 Co 30/2012 ide zatiaľ o ojedinelú nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ktorá sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

11.   Konanie vo veci   sp.   zn.   14 Co 30/2012 na krajskom   súde   trvalo   doteraz od 19. januára 2012 (prevzatie spisu na rozhodnutie o podanom odvolaní) do 7. marca 2013 (do podania   sťažnosti   ústavnému   súdu),   t.   j.   viac   ako   11   mesiacov,   a preto   podľa   názoru ústavného   súdu   neprichádza   zatiaľ   do   úvahy,   aby   doterajší   namietaný   postup   odporcu signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených   práv   sťažovateľa.   Až   pokračujúca   nečinnosť   krajského   súdu   by   eventuálne mohla spôsobiť   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   čo   však   ústavný   súd   v   súčasnom   období   nemôže posúdiť.

12. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v priebehu odvolacieho konania síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, že by ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu v konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   rovnako   zistil,   že   sťažnosť   adresovanú ústavnému   súdu   sťažovateľ   podal   7.   marca   2013   a krajskému   súdu   bola   sťažnosť na prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 Co   30/2012   doručená   3.   januára   2013. Navyše, krajský súd doterajšie prieťahy v konaní priznal, keď uviedol, že „... vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovostí a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa,   pričom   vyzvem   konajúcu   predsedníčku   senátu   aby   neodkladne   prijala   ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov“.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013