znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 488/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného   porušenia „práva   na   spravodlivý   proces“ uznesením   Krajského   súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co/216/2011 z 10. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B.   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 14. septembra   2012   doručené   podanie   Ľ. B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   označené   ako „Ústavná sťažnosť... podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie práva na spravodlivý proces“ tohto znenia:

„Uznesením krajského súdu zo dňa 10. júla 2012 č. k. 4 Co /216/2011-130, bolo okrem   iného   potvrdené   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   18.   3.   2011   č.   k. 38 C/234/2007-100, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený nesprávne súdny poplatok 30,50 eur,   pretože   krajský   súd   prehliadol,   že   konanie   o   istinu   516,20   eur   bolo   právoplatne skončené, keďže bolo v časti tejto pohľadávky navrhovateľa konanie právoplatne zastavené a   to   predchádzajúcim   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   10.   1.   2011   č.   k. 38 C/234/2007-100   a   vo   veci   38   C/234/2007   sa   potom   už   konalo   len   o   príslušenstve pohľadávky, takže súdny poplatok nemal byť vyrubený vôbec.

Navyše na odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice 1 zo dňa 18. 3. 2011 sp. zn. 38 C/234/2007 odvolací krajský súd uznesením zo dňa 10. júla 2012 č. k. 4 Co /216/2011-130 nereagoval dostatočným odôvodnením na ktoré má sťažovateľ právo... Keďže podľa sťažovateľa uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorým potvrdil touto sťažnosťou   napadnuté   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   18.   3.   2011   sp.   zn. 38 C/234/2007 je vecne nesprávne a je aj nedostatočne a nesprávne odôvodnené a nemožno dosiahnuť nápravu nesprávnosti uznesenia inak /napr. dovolaním/, na základe uvedeného a pripojených príloh sťažovateľ sa domnieva, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, lebo bol arbitrárne porušený zákon o súdnych poplatkoch č.71/1992 Zb. v platnom znení...

Preto sťažovateľ navrhuje aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodol takto: NÁLEZ

Zrušuje   sa   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa   10.   júla   2012   č.   k. 4 Co /216/2011-130 v časti, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 3. 2011 sp. zn. 38 C/234/2007 a vec sa mu vzrušujúcej časti sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť Ľ. B. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 269,58 Eur, na účet advokátky sťažovateľa JUDr. D. S., K.“

2. Ako dôkazový materiál sťažovateľ okrem iných písomností k sťažnosti pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 38 C 234/2007-100 z 10. januára   2011;   uznesenie   okresného   súdu   z 18.   marca   2011   o vyrubení   súdneho poplatku   v sume   30,50   €;   odvolanie   sťažovateľa   proti   tomuto   uzneseniu;   uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co/216/2011 z 10. júla 2012, ktorým krajský súd zrušil „rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť úrok z omeškania, ako vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania“, a potvrdil „uznesenie súdu prvého stupňa 38 C 243/2007 zo dňa 18. 3. 2011“.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie   konanie,   zakázať   pokračovanie   v   porušovaní základných   práv   alebo   slobôd   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, sťažnosť nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ústavnom súde.

6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   §   20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili.   Podľa   §   50   ods.   1   písm.   b)   zákona o ústavnom   súde   musí   sťažnosť   ďalej   obsahovať   označenie   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia   alebo iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo slobody.   Podľa písmena c) citovaného zákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje, pričom sa musí uviesť porušovateľ práva identifikáciou najmä orgánu verejnej moci, pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

7.   Ústavný   súd   má   v   ústave   a   v   zákone   o   ústavnom   súde   presne   definované právomoci,   uplatnenie ktorých   je viazané na splnenie viacerých   formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa domáha zrušenia označeného rozhodnutia bez toho, aby v prvom rade žiadal deklarovanie porušenia svojho (v sťažnosti kvalifikovane neoznačeného) základného práva. Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu   podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv   vyhovel   sťažnosti   podanej   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   a svojím   rozhodnutím vyslovil,   že   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom   boli   porušené základné práva alebo slobody uvedené v druhej hlave ústavy, alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené, v petite jeho sťažnosti obsiahnutá.

9. V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, je nezákonné („... lebo bol arbitrárne porušený zákon o súdnych poplatkoch...“). Z obsahu podania ústavný súd nemôže jednoznačne posúdiť ani otázku svojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavným postupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci. V petite sťažnosti nie je zmienka o porušení konkrétnych ustanovení ústavy   (prípadne   medzinárodnej   zmluvy),   čo   ústavný   súd   považuje   sa   nezrozumiteľné a neurčité aj vzhľadom na nedostatok skutkovej konkretizácie.

10.   Z   obsahu   sťažnosti   (ani   z   pripojených   príloh)   nevyplýva   priama   vzájomná súvislosť medzi nekvalifikovane namietaným porušením práva sťažovateľa (pozri bod 7) a výkonom právomoci označeného všeobecného súdu.

11. Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh na rozhodnutie vo veci   samej   v   predloženej   sťažnosti   (koncentrovaný   v jej   petite,   pozn.)   nezodpovedá právomociam   ústavného   súdu   vo   vzťahu   ku   konaniam   o   sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických   osôb.   Takýto   návrh   znemožňuje   zároveň   ústavnému   súdu   preskúmať predmetnú sťažnosť aj z hľadiska jej prípadnej   zjavnej neopodstatnenosti.   Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa   skúmajú   jednotlivo   a   konkrétne   vo   vzťahu   ku   každému   sťažnosťou   napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu.

12. Ústavný súd poznamenáva, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní pred ústavným   súdom   (z   už   publikovanej   judikatúry   ústavného   súdu   môže/mohol sťažovateľ usúdiť, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania, pozri napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010...).

13. Ústavný súd preto aj vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa konštatuje,   že   predmetná   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných ústavou   a   zákonom   o   ústavnom   súde,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

14. V závere ústavný súd ešte poznamenáva, že predmetné uznesenie krajského súdu je   procesným   rozhodnutím   a v rámci   konania   v merite   veci   na   okresnom   súde   (resp. eventuálne aj na odvolacom súde) sa bude môcť sťažovateľ účinne domáhať rešpektovania svojich základných práv (pozri bod 2).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012