znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 488/2011-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť S. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. I., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006   a   postupom   Okresnej   prokuratúry   Komárno   v bližšie nešpecifikovanom konaní, ako aj postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T/155/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. J.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2011 doručená sťažnosť S. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   KRP-19/OVK-NR-2006   a postupom   Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná prokuratúra“) v bližšie nešpecifikovanom konaní, ako aj postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T/155/2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „... K porušovaniu uvedených základných práv a slobôd sťažovateľa došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní a to konkrétne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 a okresnej prokurátorky   v   Komárne,   a   naďalej   dochádza   nečinnosťou   Okresného   súdu   Nitra a prieťahmi   v   trestnom   konaní   v   právnej   veci   sťažovateľa   vedenej   pod   sp.   zn.: 33 T 155/2010 pre trestný čin vydierania... a pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi...

Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii Stred Banská Bystrica zo dňa 12.   03.   2004.   sp.   zn.:   ČVS:   PPZ-12/BPK-S-2004   bolo   začaté   trestné   stíhanie   voči sťažovateľovi S. J. a spol. pre trestný čin vydierania... a tým istým dňom bolo tiež vznesené obvinenie. S. J. a spol. sú stíhaný preto, že sa mali dopustiť trestného činu vydierania ako členovia organizovanej skupiny.

Dňa 10. 11. 2004 bolo Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii Stred Banská Bystrica začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie sťažovateľovi S. J. za trestný   čin   nedovolenej   výroby   a   držby   omamnej   látky,   psychotropnej   látky,   jedu   a prekurzora a obchodovanie s nimi...

Predmetná trestná vec sťažovateľa S. J. a spol. a trestná vec sťažovateľa S. J. bola v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku... dňa 27. 12. 2005 vylúčená na samostatné konanie ďalej vedené pred Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre - Úrad justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR- 2006.

Trestné   stíhanie   bolo   prerušené   Uznesením   Krajského   riaditeľstva   Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre, sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006, zo   dňa   28.   09.   2007   pre   neprítomnosť   svedkov   a   Uznesením   Krajského   riaditeľstva Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   v   Nitre,   sp.   zn.:   ČVS:   KRP- 19/OVK-NR-2006, zo dňa 18. 02. 2009 bolo nariadené pokračovanie v trestnom stíhaní, nakoľko pominul dôvod na jeho prerušenie...

Dňa 01. 06. 2010 okresná prokurátorka v Komárne podala na Okresný súd Komárno návrh na obžalobu, zo dňa 31. 05. 2010, sp. zn.: Pv 126/2009-84, na sťažovateľa S. J. a spol. pre trestný čin vydierania... a na sťažovateľa S. J. aj pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej   látky,   psychotropnej látky,   jedu   a   prekurzora   a obchodovanie s nimi... Následne Okresný súd Komárno vydal Uznesenie zo dňa 14. 06. 2010. sp. zn.: 2 T 91/2010-1573,   ktorým   postúpil   uvedenú   trestnú   vec   na   prejednanie   a rozhodnutie Okresnému súdu v Nitre ako miestne a vecne príslušnému súdu. Predmetná trestná vec je vedená pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 33 T 155/2010 a nakoľko do dnešného dňa nebol zo strany súdu urobený akýkoľvek úkon, ktorý by smeroval k príprave na prejednanie obžaloby, resp, k prejednaniu obžaloby. Sťažovateľ bol nútený zaslať predsedovi Okresného súdu Nitra Žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní zo dňa 12. 08. 2011. Posledným nám známym úkonom v predmetnej veci zo strany Okresného súdu Nitra bolo zaslanie odpovede, na vyššie uvedenú Žiadosť, Okresným súdom Nitra zo dňa 05. 09. 2011, ktorou iba stručne skonštatoval priebeh konania od podania obžaloby až po pridelenie trestnej veci sudkyni Okresného súdu Nitra, Mgr. P. Z. Ďalej uviedol, že sudkyňa stanovila termín verejného zasadnutia na 29. 04. 2011, ktorý bol však zrušený, a že celú vec s ňou prejednal, no vzhľadom na rozsiahlosť veci stanoví termín až v mesiaci október 2011. Máme však za to, že Okresný súd Nitra neberie do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ bol a je v celom priebehu trestného   konania   na   základe   pomalého   postupu   nielen   Okresného   súdu   Nitra   ale   aj orgánov činných v trestnom konaní v stave dlhodobej právnej neistoty...

Vyššie   uvedeným   postupom   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   a   to   konkrétne Krajského   riaditeľstva   PZ   v   Nitre,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   a   okresnej prokurátorky v Komárne v predmetnom trestnom konaní, a tiež nečinnosťou Okresného súdu Nitra bolo porušené právo sťažovateľa ako obžalovaného na prešetrenie jeho veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   zároveň   jedna   zo   základných   zásad   trestného konania...“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:„Základné právo S. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   ako   aj   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre vedenej pod sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006, okresnej prokurátorky v Komárne a Okresného súdu Nitra v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T/155/2010.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Nitra   v   konaní,   sp.   zn.:   33   T/155/2010, rozhodnúť o otázke viny a trestu bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Nitra povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR   (slovom:   desaťtisíc   EUR),   ktoré   je   Okresná   prokuratúra   Komárno   povinná sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Krajské riaditeľstvo PZ Nitra povinné sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi S. J. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,82 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. I...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu, krajského riaditeľstva a okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   l dohovoru, pretože okresný súd „doteraz v predmetnom konaní neprijal meritórne rozhodnutie vo veci podanej obžaloby“ a tiež z dôvodu, že „ bola doba prípravného konania neprimerane dlhá“.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte   trvalo   (napr.   II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   II.   ÚS   55/02,   IV.   ÚS   102/05).   Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy (II. ÚS 184/06).

II.A

K namietanému postupu krajským riaditeľstvom v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá sa dotýka krajského riaditeľstva, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

12. Krajské riaditeľstvo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 vec   odstúpilo   okresnej   prokuratúre   najneskôr   31.   mája   2010,   lebo   okresná   prokuratúra 31. mája 2010 pod sp. zn. Pv 126/2009 spracovala obžalobu na sťažovateľa a 1. júna 2010 ju   predložila   Okresnému   súdu   Komárno   (ďalej   aj   „okresný   súd   II“)   na   prerokovanie a rozhodnutie o nej. Krajské riaditeľstvo po 31. máji 2010 už nie je oprávnené vo veci konať. Sťažovateľ dávno pred podaním ústavnej sťažnosti mal vedomosti o tom, že krajské riaditeľstvo vo veci už nekoná. Z uvedeného vyplýva, že krajské riaditeľstvo v čase podania sťažnosti   ústavnému   súdu   nemohlo   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť priebeh   konania,   prípadne   spôsobiť   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohlo   ani   porušovať v sťažnosti označené práva sťažovateľa. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci   sťažovateľa   prebiehalo   konanie   na   okresnom   súde,   proti   ktorému   sťažnosť   tiež smeruje.

13. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 17. októbra 2011, teda v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ústavný súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému postupu okresnej prokuratúry

14.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   aj v časti,   ktorá   sa   dotýka   okresnej   prokuratúry, bola   podaná   oneskorene,   a preto   ju   bolo potrebné odmietnuť.

15. Okresná prokuratúra sp zn. Pv 126/2009 1. júna 2010 podala na okresnom súde II obžalobu   na   sťažovateľa.   Podaním   obžaloby   na   uvedenom   okresnom   súde   okresná prokuratúra   vykonala   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Okresná prokuratúra po 1. júni 2010 už nie je oprávnená vo   veci   konať,   a teda   ani   nemôže   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   porušovať označené   základné   práva   sťažovateľa.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   Okresný   súd Komárno uznesením č. k. 2 T 91/2010-1573 zo 14. júna 2010 postúpil vec sťažovateľa na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu. Z toho dôvodu 12. augusta 2011 už podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu. Sťažovateľ ešte pred podaním ústavnej sťažnosti mal vedomosti o tom, že okresná prokuratúra vo veci už nekoná. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo konanie na okresnom súde, proti ktorému taktiež sťažnosť smeruje.

16. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 17. októbra 2011, teda dávno   po   uplynutí dvojmesačnej   lehoty   (pozri   bod 2),   preto   bolo potrebné sťažnosť   aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

17. Ústavný súd v neposlednom rade pripomína, že v sťažnosti je oddelený petit od jej   ostatných   častí.   Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V tejto súvislosti sťažovateľ   okrem   iného   bližšie   neoznačil/neidentifikoval   konanie vedené pred   okresnou prokuratúrou.   Sťažovateľ   (kvalifikovane   zastúpený   advokátom)   teda   ústavnému   súdu nepredložil   kvalifikovanú   sťažnosť   proti   okresnej   prokuratúre,   keďže   neoznačil   číslo konania, pod ktorým sa jeho vec vyšetrovala na okresnej prokuratúre. Ústavný súd preto sťažnosť   sťažovateľa   proti   okresnej   prokuratúre   odmietol   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T/155/2010

18. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresnom súde ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť aj v časti, ktorá sa týka okresného súdu, je neprípustná, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

19. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

20.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

21. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

22. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

23. Predseda okresného súdu uviedol v liste sp. zn. Spr. 1957/2011 z 5. septembra 2011, ktorý bol doručený sťažovateľovi, že konanie vedené pod sp. zn. 33 T/155/2010 začalo 29. novembra 2010, keď bol spis postúpený okresnému súdu. Po primeranom čase na naštudovanie veci sudkyňa stanovila termín verejného zasadnutia na 29. apríl 2011, ktorý bol   zrušený.   Predseda   okresného   súdu   celú   vec   prerokoval   so   zákonnou   sudkyňou a v odpovedi   uviedol: „vzhľadom   na   rozsiahlosť   veci   bude   stanovený   termín   v mesiaci október 2011.“ Okresný súd vo veci priebežne koná, pretože 26. októbra 2011 uskutočnil hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. december 2011.

24.   Vzhľadom   na   to,   že   od   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v súdnom   konaní z 12. augusta 2011 (na ktorú odpovedal   predseda okresného súdu   listom z 5. septembra 2011, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (17. októbra 2011) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie   týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom   postupe   má   za   následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

25. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti proti okresnému súdu nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

IV.

26. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

27. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie v časti, ktorá sa týka len okresného   súdu,   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011