znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 487/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. H., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., Ž., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/118/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. H.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2013 doručená sťažnosť Ing.   E. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 118/2011.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol: «Okresný   súd   Žilina   vydal   dňa   25.   01.   2011 Rozsudok, sp. zn.: 14 C/10/2008-257, ktorým návrh navrhovateľa/sťažovateľa zamieta. Navrhovateľ/sťažovateľ podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvého stupňa   odvolanie,   v   ktorom   žiadal   odvolací   súd,   aby   napadnutý   rozsudok   súdu   prvého stupňa   zmenil   a   určil,   že   výpoveď   z   08.   08.   2007   daná   navrhovateľovi/sťažovateľovi odporcom   je   neplatná.   Ďalej   žiadal,   aby   bola   odporcovi   uložená   povinnosť   do   3   dní od právoplatnosti   rozsudku   vyplatiť   navrhovateľovi/sťažovateľovi   náhradu   priemernej mzdy, ktorú špecifikoval v petite návrhu.

Krajský súd v Žiline vydal dňa 21. 06. 2011 Rozsudok, sp. zn.: 5 Co/118/2011-291, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Dňa 16. 05. 2012 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 25. 01. 2011, sp. zn.: 14 C/10/2008-257 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 21. 06. 2011, sp. zn.: 5 Co 18/2011-291...

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   vydal   dňa   28.   11.   2012   Uznesenie,   sp.   zn.: 2 M Cdo 9/2012,   ktorým   rozhodol,   že   mimoriadne   dovolanie   prokurátora   Slovenskej republiky odmieta, a to z dôvodu, že: „Zo súdneho spisu vedeného vo veci Najvyšší súd Slovenskej   republiky   zistil,   že   nedošlo   k   riadnemu   doručeniu   napadnutého   rozsudku krajského súdu splnomocnenému zástupcovi žalobcu...“

Nekonaním   Krajského   súdu,   čo   do   procesnej   povinnosti   doručiť   rozhodnutie právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   dochádza   ku   kontinuálnemu   porušovaniu   základného práva   sťažovateľa   garantovaného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»

3. Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   vykonanom   dokazovaní   o   sťažnosti sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co/118/2011 porušil právo Ing. H... garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Krajskému   súdu   Žilina   v   konaní   pod   sp.   zn.   5   Co/118/2011   prikazuje   konať bez zbytočných prieťahov, teda bez zbytočných prieťahov doručiť rozsudok Krajského súdu v   Žiline   z   21. 06. 2011,   sp.   zn.:   5   Co/118/2011-291   splnomocnenému   zástupcovi sťažovateľa: Mgr. O. H., bývajúcemu v Ž.

3. Ing. E. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,- Eur... ktoré je mu Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť Ing. E. H... trovy konania...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a   dopytom   na   Okresnom   súde   Žilina   (ďalej len „okresný   súd“)   ústavný   súd   zistil,   že   krajský   súd   rozhodol   o   odvolaní   sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 5 Co/118/2011 z 21. júna 2011. Predmetný spis spolu s rozsudkom sp. zn. 5 Co/118/2011 prevzal spätne okresný súd 9. septembra 2011. Okresný súd doručil rozsudok   krajského   súdu   sp.   zn. 5   Co 118/2011 z 21.   júna 2011 právnemu   zástupcovi sťažovateľa 19. marca 2013.

8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   nečinnosťou   všeobecného   súdu   považuje   ústavný   súd   za   účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý   má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť   a   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   príslušného   súdu   v   súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného   súdu,   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

13. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok   nápravy   podľa zákona   o   údoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

14.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľ   doručil predsedníčke   krajského   súdu   9.   januára   2013,   teda   krátky   čas   pred   podaním   sťažnosti na ústavnom súde (28. februára 2013); uvedená skutočnosť bráni sama osebe zabezpečiť vykonanie účinných   prostriedkov   nápravy v takom   krátkom čase. Z   uvedeného dôvodu ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nesplnil   podmienku   prípustnosti   sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

15.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol označenému   porušovateľovi   jeho   práv   účinný   právny   prostriedok   nápravy   proti   jeho prípadnej   nečinnosti   a   nepreukázal   ani   to,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16. Nad rámec uvedeného bolo ústavným súdom zistené, že sťažovateľom označený porušovateľ (krajský súd) vo veci rozhodol 21. júna 2011 a celý spis doručil okresnému súdu   9.   septembra   2011,   ktorý   následne   zabezpečoval   doručenie   odvolacieho   rozsudku účastníkom. Strane sťažovateľa bol potom doručený 19. marca 2013 (pozri bod 7). Takýto procesný postup (doručovania odvolacieho rozhodnutia) vyplýva z § 225 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov   (ďalej len „OSP“). Z uvedeného potom vyplýva, že prípadným porušovateľom sťažovateľom označených práv mal byť v okolnostiach danej veci označený okresný súd, a nie krajský súd. Okresný súd však sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, nenamietal, pričom podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

17. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu, ktorý v okamihu podania sťažnosti   nedisponoval   so   spisom   už   viac   ako   1   a   pol   roka   (od   9.   septembra   2011). Z uvedeného   vyplýva,   že   krajský   súd   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (28. februára   2013)   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva. V čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu (28. februára 2013) už vo veci sťažovateľa mohol konať len okresný súd, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

18.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013