znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 486/2022-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35 910 739, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, Hruštiny 602, Žilina, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/1602/2019 a postupu Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom sp. zn. 39Csp/125/2020 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. februára 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/1602/2019 (ďalej len,,napadnuté konanie Okresného súdu Banská Bystrica“) a postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 39Csp/125/2020 (ďalej len „napadnuté konanie Okresného súdu Bratislava V“). Ďalej navrhuje prikázať konať Okresnému súdu Banská Bystrica aj Okresnému súdu Bratislava V v napadnutých konaniach. Tiež navrhuje priznať primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur voči Okresnému súdu Banská Bystrica a 500 eur voči Okresnému súdu Bratislava V. Zároveň žiada nahradiť trovy konania.

2. Sťažovateľka sa návrhom z 29. októbra 2019 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhala zaplatenia 5 336,30 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody proti žalovanému (ďalej len „žalovaný“). Sťažovateľkou iniciované upomínacie konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9Up/1602/2019. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz z 18. novembra 2019, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke dlžnú istinu spolu s príslušenstvom. Sťažovateľke bol platobný rozkaz doručený 19. novembra 2019. Dňa 19. augusta 2020 podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý odpoveďou z 31. augusta 2020 vyhodnotil sťažnosť za dôvodnú.

3. Sťažovateľka na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podala 3. septembra 2020 návrh na pokračovanie v konaní, v ktorom žiadala zmenu miestnej príslušnosti podľa miesta vzniku škody [§ 19 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Okresný súd Banská Bystrica 4. septembra 2020 upovedomil sťažovateľku o postúpení veci Okresnému súdu Nitra.

4. Na základe telefonického dopytu z 3. februára 2021 bolo sťažovateľke Okresným súdom Banská Bystrica oznámené, že spis bol omylom postúpený na Okresný súd Bratislava V a toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 39Csp/125/2020.

5. Sťažovateľka 8. februára 2021 znova podala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý jej odpoveďou z 19. februára 2021 oznámil, že sťažnosť smeruje proti procesnému postupu súdu a rozhodnutiu súdu, a preto ju vyhodnotil ako neprípustnú.

6. Podľa tvrdení sťažovateľky do podania ústavnej sťažnosti jej nebolo oznámené postúpenie veci príslušnému súdu.

II.

Argumentácia sťažovateľky

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava V postupovali v konaní procesne nesprávne, čo prispelo k celkovej dĺžke konania, následkom ktorej sťažovateľka nemá možnosť sa riadne domáhať plnenia v primeranom čase a výrazne jej to sťažuje postup vymoženia pohľadávky. Ďalej namieta, že spis bol nesprávne pridelený Okresnému súdu Nitra a následne bol pochybením zamestnancov Okresného súdu Banská Bystrica zaslaný Okresnému súdu Bratislava V napriek tomu, že podľa § 19 písm. b) CSP je podľa miesta vzniku škody osobitne miestne príslušný Okresný súd Prievidza. Ďalej tvrdí, že Okresný súd Bratislava V prispel k celkovej dĺžke konania z dôvodu, že zamestnanci súdu museli a mali mať vedomosť o tom, že spis do ich príslušnosti nepatrí a na túto skutočnosť mali promptne a efektívne reagovať. Sťažovateľka namieta 16-mesačnú nečinnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej argumentuje, že na zbytočné prieťahy v konaní upozorňovala telefonickými a písomnými urgenciami. Uplatnené primerané finančné zadosťučinenie odvodzuje sťažovateľka od skutočnosti, že súdne spory, ktoré trvajú príliš dlho, negatívne ovplyvňujú meno sťažovateľky ako spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Sťažovateľka namieta, že postupom Okresného súdu Banská Bystrica a postupom Okresného súdu Bratislava V došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“.

10. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 48 ods. 2 ústavy už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

11. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 93/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia uplatneného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).

12. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 375/08).

13. Vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, o návrhu sťažovateľky z 29. októbra 2019 nebolo do podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku dôležitý a ústavný súd nemá v úmysle tento význam zľahčovať. V postupe Okresného súdu Banská Bystrica síce možno badať nesústredenú činnosť pri postúpení veci miestne nepríslušnému súdu (Okresnému súdu Nitra) a následne zaslanie spisu nesprávnemu súdu (Okresnému súdu Bratislava V), avšak tá nedosahovala takú intenzitu na vyslovenie porušenia uplatnených práv sťažovateľky.

14. Ústavný súd už judikoval, že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva vo veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto v tomto zmysle hodnotil napadnuté konanie ako celok (II. ÚS 251/2011). Celková dĺžka konania v trvaní jedného roka a štyroch mesiacoch na jednom stupni konania pri procesnom pochybení spočívajúcom v predkladaní spisu podľa posúdenia ústavného súdu nepredstavuje ústavne neakceptovateľnú dobu.

15. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 20. 6. 2006 vo veci Obluk proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 69484/01 a tiež judikatúra ústavného súdu III. ÚS 340/2013, III. ÚS 566/2014, IV. ÚS 201/2018, I. ÚS 115/2019, II. ÚS 234/2019).

16. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (II. ÚS 57/01) a návrhu buď nevyhovie (I. ÚS 11/00) alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

17. Ústavný súd nevyhodnotil doterajšiu dĺžku rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Bratislava V v namietaných konaniach do podania tejto ústavnej sťažnosti (jeden rok a štyri mesiace) za nezlučiteľnú so základnými právami podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu v namietanom konaní dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania nesignalizuje nečinnosť a nesústredenú činnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by bolo možné vysloviť porušenie uplatnených práv. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť príslušného súdu bude pokračovať, sťažovateľka sa môžu opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu