znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 484/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom   JUDr.   Matúšom   Lemešom,   Kuzmányho   29,   Košice,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 724/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Co 724/2014.

Z obsahu sťažnosti   a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v pozícii navrhovateľa účastníkom konania vedeného Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 C 15/2006 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode (ďalej len „BSM“).

Okresný súd rozsudkom č. k. 31 C 15/2006-564 z 9. júna 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) vyporiadal BSM tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sťažovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 16 781 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň   vyslovil,   že   o   trovách   konania   bude   rozhodnuté   samostatným   uznesením   po právoplatnosti rozsudku.

Na základe odporkyňou podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu bolo vedené krajským súdom odvolacie konanie pod sp. zn. 11 Co 724/2014, v ktorom podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii uviedol:„Sťažovateľ (navrhovateľ) návrhom na začatie konania zo dna 02. 02. 2006 žiadal Okresný súd Košice II, aby vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania, a to tak, že zaviaže odporkyňu... zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania BSM sumu   110.000   Sk   do   15   dní   od   právoplatnosti   rozsudku   (konanie   vedené   pod   sp.   zn. 31C/15/2006). Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. 12C1309/01-26 zo dňa 26. 11. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2003. Rozšírením návrhu na začatie konania navrhovateľ   zároveň   navrhol,   aby   predmetom   vyporiadania   bola   aj   zostatková   cena členského podielu 3-izbového družstevného bytu...

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 31C/15/2006-141 zo dňa 30. 06. 2009 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť na vyrovnanie podielu navrhovateľovi sumu 26.060,97 EUR do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku...

Proti   uvedenému   rozsudku   podala   dňa   07. 08. 2009   odporkyňa   odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co/24/2010-184 zo dňa 27. 08. 2010 bol rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zastavení konania) zrušený a v rozsahu zrušenia vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 31C/15/2006-333 z 20. 06. 2011   následne   súd   zaviazal   odporkyňu   zaplatiť   navrhovateľovi   na   vyrovnanie podielov sumu 22.047 EUR v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (13. 08. 2008) odporkyňa previedla členské práva k bytu... a za prevod týchto práv nadobudla byt č. 10..., pričom jej bola za prevod doplatená suma 15.767,11 EUR. Súd preto ustálil za hodnotu členského podielu sumu 42.322,55 EUR v zmysle pravidla, že ak po zániku BSM došlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom v družstve, do vyporiadania treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom (t. j. hodnota členského podielu zahrnutá do masy BSM bola následne určená bez ohľadu na závery znaleckého posudku č. 21/2009 zo dňa 25. 04. 2009).

Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 31C/15/2006-333 z 20. 06. 2011 napadli včas   podaným   odvolaním   navrhovateľ   aj   odporkyňa.   Uznesením   Krajského   súdu v Košiciach   11Co/292/2011-376   zo   dňa   28. 02. 2013   súd   zrušil   rozsudok   vo   výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 22.047 EUR s v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V   poradí   tretím   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice   II   31C/15/2006-564   zo   dňa 09. 06. 2014 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 16 781 EUR v lehote do 60 dni od právoplatnosti rozsudku. V predmetnej veci podala odporkyňa   odvolanie   dňa   09. 07. 2014.   Následne   sa   navrhovateľ   podaním   zo   dňa 21. 07. 2014 vyjadril k odvolaniu odporkyne v určenej lehote.

Nakoľko   od   podania   odvolania   odporkyňou   uplynulo   už   viac   ako   15   mesiacov, pričom   konanie   nie   je   doposiaľ   právoplatne   skončené,   je   sťažovateľ   presvedčený,   že v predmetnom   konaní   bolo   porušené   jeho   právo   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co/724/2014 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Košiciach   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Co 724/2014 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €..., ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatil do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, advokáta...

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, advokáta...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 724/2014.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).

Ústavný súd dožiadaním krajského súdu zistil, že sťažovateľom namietané odvolacie konanie   vedené   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   11   Co   724/2014   sa   začalo   predložením veci krajskému   súdu   23.   júla   2014.   Krajský   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 11 Co 724/2014-593   z   30.   septembra   2015   tak,   že   odvolaním   napadnutý   rozsudok okresného súdu v časti povinnosti odporkyne zaplatiť sťažovateľovi z titulu vyporiadania BSM po rozvode sumu 16 781 € potvrdil a v časti splatnosti označenej sumy zmenil s tým, že odporkyni uložil povinnosť túto sumu uhrádzať sťažovateľovi v splátkach v sume 250 € mesačne. Spis bol po rozhodnutí o odvolaní krajským súdom vrátený okresnému súdu 9. novembra 2015.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľom   namietané   odvolacie   konanie   vedené krajským súdom pod sp. zn. 11 Co 724/2014 bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 28. októbra 2015 skončené (rozsudkom krajského súdu z 30. septembra 2015), preto je objektívne vylúčená možnosť porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015