znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 484/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. M., T., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 191/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra 2011   doručená   sťažnosť R.   M.,   T. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len („ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 191/2005.

2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   je   v procesnom   postavení   navrhovateľa   účastníkom konania   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“) vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 191/2005. Vo svojej sťažnosti poukázal na to, že konanie na okresnom súde v tejto veci trvá už vyše 6 rokov, v priebehu ktorého bolo nariadených   15   pojednávaní,   no   vo   veci   samej   ešte   nebolo   rozhodnuté.   Podľa   neho   je konanie okresného súdu neefektívne, čo má za následok vznik prieťahov v tomto konaní, čo mu spôsobuje stav právnej neistoty. Podľa sťažovateľa predmet konania – vyporiadanie BSM nemožno hodnotiť ako právne či skutkovo zložitý, ktorý by vyžadoval vykonanie rozsiahlejšieho   dokazovania.   Ide   o bežnú   agendu   prvostupňových   súdov.   Sťažovateľ   sa domnieva, že žiadnym úkonom neprispel k prieťahom či spomaleniu postupu okresného súdu   a že   využil   všetky   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho práv poskytuje.

3.   Sťažovateľ   preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   ktorým   vysloví,   že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikáže okresnému súdu konať bez prieťahov. Zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 191/2005 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. K porušeniu uvedeného práva malo dôjsť v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu v uvedenom konaní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v   prípadoch   ustanovených zákonom.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu okresného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako to umožňuje § 62 ods. 1 zákona o súdoch. Sťažnosť podanú   predsedníčke   okresného   súdu   z   19.   októbra   2011   ústavný   súd   nepovažuje   za vyčerpanie tejto možnosti podľa už uvedeného. Sťažovateľ totiž podal sťažnosť ústavnému súdu   na   poštovú   prepravu   už 25.   októbra   2011,   teda   iba   šesť   dní   po   podaní   sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti podotýka, že podanie sťažnosti v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (iba šesť dní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť   mohla mať, ak by predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, I. ÚS 233/08).

7. Sťažovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že podmienku podľa § 53   ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu   takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť so   zreteľom   na nesplnenie tejto   podmienky   konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011