znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 483/2015-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ zastúpených   advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, M. Rázusa 14, Žilina, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Obecného zastupiteľstva obce Kotešová č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a o schválení Všeobecne záväzného nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015 o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   „sťažovateľ v 1. rade“),   a   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej „sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   uznesením   Obecného   zastupiteľstva   obce   Kotešová   (ďalej   aj   „obec“) č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová (ďalej   len   „uznesenie   obecného   zastupiteľstva“)   a   o   schválení   všeobecne   záväzného nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015 o záväznej   časti   zmeny   a   doplnku   č.   2   územného   plánu   obce   Kotešová   (ďalej   len „všeobecne záväzné nariadenie obce“).

Argumentácia   celej   sťažnosti   je   založená   na   tvrdenom   porušení   základných   práv sťažovateľov nesprávnymi a nezákonnými postupmi obecného zastupiteľstva obce, ktoré potom viedli k prijatiu napadnutého uznesenia obce a všeobecne záväzného nariadenia obce. Sťažovateľ   okrem   namietanej   nezákonnosti   postupu   obce   a   obecného   zastupiteľstva v procese   vypracovania,   zverejňovania   a   schvaľovania   zmeny   územného   plánu   obce namieta   aj   účelovosť   postupu   obce   spočívajúcu   vo   vytvorení   takých   normatívnych podmienok,   ktorými   bude   možné   odôvodniť   následné   negatívne   rozhodnutie   obce   ako stavebného   úradu   v   prebiehajúcom   konaní   o   vydanie   územného   rozhodnutia   o   využití zmenou   územného   plánu   dotknutého   územia   vo   vlastníctve,   resp.   užívaní   sťažovateľov na ťažbu štrkopieskov.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:«...   Sťažovatelia   1   a   2   sú   presvedčení,   Že   Porušovateľ   ako   obstarávateľ a schvaľovateľ územnoplánovacej dokumentácie svojou postupom v procese obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie - Zmena a doplnok č. 2 Územného plánu obce Kotešová (ďalej iba „ZaD č. 2“) a schválením ZaD č. 2 porušil ich ústavné práva. Územnoplánovacia dokumentácia ZaD č. 2 bola Porušovateľom schválená dňa 27.7.2015 na   riadnom   zasadnutí   Obecného   zastupiteľstva   Obce   Kotešová   prijatým   Uznesením č. 52/2015 - Územný plán obce Kotešová - Zmena a Doplnok č. 2, a vyhláseným Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a doplnku č. 2 Územného plánu obce Kotešová.

Porušovateľ   pristúpil   k   realizácii   zmeny   Územného   plánu   obce   Kotešová   podľa územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 výslovne účelovo a sledoval jediný cieľ - zabrániť Sťažovateľovi   1   ako   vlastníkovi   využiť   Pozemky   -   ktoré   podľa   Územného   plánu   obce Kotešová sa nachádzajú v šedoznačenej lokalite zv. LÁN - na dobýjanie nevyhradeného nerastu - štrkopieskov. Cez túto účelovú zmenu existujúceho územného plánu obce Kotešová sa rozhodol znemožnil či zabrániť realizovať zámer Sťažovateľa 1 využiť legitímne právo vlastníka na oprávnené využitie predmet svojho vlastníckeho práva (Pozemky) a brať z neho úžitky. Zámer Sťažovateľa 1 využiť Pozemky na dobýjanie nevyhradeného nerastu - ťažbu štrkopieskov chce Sťažovateľ 1 realizova5 tak, že Pozemky ako vlastník by prenechal na dočasné užívanie Sťažovateľovi 2, ktorý by ťažbu štrkopieskov prakticky realizoval v rámci svojej   podnikateľskej   a   obchodnej   činnosti.   Preto   Sťažovateľ   2   podal   dňa   27.10.2014 u Porušovateľa ako príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia o využívaní Pozemkov na dobývanie nevyhradeného nerastu - štrkopieskov.

Sťažovateľ 2, spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ je rodinnou firmou, v ktorej Sťažovateľ 1 je jediným konateľom, a spolu so svojou manželkou ⬛⬛⬛⬛ sú jej jedinými spoločníkmi.

Porušovateľ schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 porušil ústavné právo Sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR tým, že nútene obmedzil jeho vlastnícke právo nad nevyhnutnú mieru, keď toto obmedzenie nebolo vykonané vo verejnom záujme, na základe zákona ani za primeranú náhradu.

Porušovateľ porušil ústavné právo Sťažovateľa 2 podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy tým, že schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 zasiahol do jeho práva podnikať dobývaním nevyhradeného nerastu štrkopieskov na Pozemku Sťažovateľa 1.

... Vyhláseniu - prijatiu Všeobecne záväznému nariadeniu Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej   časti   Zmeny   a   doplnku   č.   2   Územného   plánu   obce   Kotešová   predchádzali vzájomné   rokovania   Sťažovateľa   1   s   Porušovateľom,   jeho   starostom   a   obecným zastupiteľstvom, a doposiaľ neukončené správne konanie o návrhu Sťažovateľa 2 na vydanie územného   rozhodnutia   o   využití   územia,   v   ktorom   je   Porušovateľ   v   postavení prvostupňového správneho orgánu. Právny a skutkový stav správneho konania po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom sa stal katalyzátorom, pre ktorý na   strane   Porušovateľa   vznikla   potreba   zmeny   Územného   plánu   obce   a   obstarania a schválenia územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2.

... Na oboznámenie časového priebehu správneho konania prílohe Sťažovatelia 1/ a 2/ prikladajú dokumentáciu, ktorou preukazujú svoj spoločný, dlhodobý a vážny záujem o využitie   Pozemkov   na   činnosť   dobývania   nevyhradeného   nerastu   -   štrkopieskov. Dokumentácia   je   jednak   z   priamych   jednaní   s   predstaviteľmi   obce   (starosta,   poslanci obecného   zastupiteľstva   -   podľa   písm.   a/   až   d/),   ale   predovšetkým   z   prebiehajúceho správneho konania o vydanie rozhodnutia o využití územia. Súčasne stručne chronologicky popisujú vývoj týchto jednaní a konaní....

Porušovateľ   po...   doručení   Zrušovacieho   rozhodnutia...   a   predovšetkým   v ňom vyslovenom právnom názore, odštartoval proces vykonania zmeny územného plánu obceaD č. 2. Dôvodom - skutočným dôvodom - bola skutočnosť, že dospel k záveru, že ním doposiaľ zastavaná pozícia - za žiadnu cenu nepovoliť ťažbu štrkopieskov - je v konfrontácii so Zrušovacím   rozhodnutím   OUOVBP   právne   i   skutkovo   neudržateľná.   Preto   sa   rozhodol zabrániť v podstate dočasnému využitiu Pozemkov Sťažovateľa 1 na ťažbu štrkopieskov cestou zmeny existujúceho Územného plánu obce Kotešová.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným nariadením   VZN   Obce   Kotešová   č.   4/2015   o   záväznej   časti   Zmeny   a   Doplnku   č.   2 Územného   plánu   Obce   Kotešová   porušila   ústavné   právo   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20 ods. 1) a 4) Ústavy Slovenskej republiky...

Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným nariadením   VZN   Obce   Kotešová   č.   4/2015   o   záväznej   časti   Zmeny   a   Doplnku   č.   2 Územného   plánu   Obce   Kotešová   porušila   ústavné   právo   podnikať   podľa   čl.   35   ods.   1 Ústavy SR.

Ústavný   súd   zrušuje   Uznesenie   Obce   Kotešová   č.   52/2015   zo   dňa   27.07.   2015 a Všeobecné   záväzné   nariadenie   Obce   Kotešová   č.   4/2015   o   záväznej   časti   Zmeny a Doplnku d 2 Územného plánu Obce Kotešová, a vec vracia na ďalšie konanie.

Porušovateľ je povinný sťažovateľom 355,72 Eur ako náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia sa sťažnosťou podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením obecného zastupiteľstva o schválení zmeny a doplnku územného plánu obce a o schválení všeobecne záväzného nariadenia obce o záväznej časti zmeny a doplnku územného plánu obce, ako aj všeobecne záväzným   nariadením   obce o záväznej časti zmeny doplnku územného plánu obce.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 68 ústavy vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec (a aj   vyšší   územný   celok)   vydávať   všeobecne   záväzné   nariadenia,   ktoré   je   jedným z prameňov práva, t. j. právnym predpisom aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťou vzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyšší územný celok).

Z čl. 127 ods. 2 ústavy vyplýva, že k porušeniu základných práv sťažovateľov môže dôjsť   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom,   t. j.   individuálnymi právnymi aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré, ak sú vydané či už podľa čl. 68 alebo čl. 71 ústavy, sú normatívnymi právnymi aktmi, t. j. ústavný   súd   v   konaní   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nie   je   oprávnený   rozhodovať o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi aktmi.

Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach (napr.   IV. ÚS 100/2011,   IV.   US   196/2011,   IV. ÚS 446/2012)   konštatuje,   že   v   konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemôže   rozhodnúť,   že   obec   porušila   svojím všeobecne záväzným nariadením označené základné práva sťažovateľov.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   predovšetkým   zdôrazňuje,   že   „každé konanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pre ústavným súdom a na základe   jeho   vlastného   rozhodnutia.   Ústavná   a   zákonná   úprava   konaní   pred   ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich   aj   v   rámci   a   ako   súčasť   iného   druhu   konania   (konaní)   pred   ústavným   súdom.“ (II. ÚS 66/01   alebo   II. ÚS 184/03,   III. ÚS 184/06,   IV. ÚS 314/07).   Z   citovaného   okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nie normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť, že k porušeniu   ústavou   garantovaného   práva   došlo   priamo   ustanovením   normatívneho právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (IV. ÚS 306/08, m. m. III. ÚS 18/02). Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy viazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich ústavnosti slúži   iný   typ   konania   (konanie   o   súlade   právnych   predpisov).   Z   tohto   dôvodu   takéto sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť spočíva v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili, a obsahom sťažnosti (m. m. IV. ÚS 253/08 alebo II. ÚS 40/00, II. ÚS 19/01).

V   nadväznosti   na   už   uvedené   ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojej jurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto môže uplatňovať   svoje   právomoci   iba   v   zákonnom   a   ústavnom   rámci,   čo   sa   považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavky materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnené podmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádza z ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymi argumentmi sťažovateľov obsiahnutými v ich sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitých okolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. IV. ÚS 306/08).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že sťažovatelia sa svojou sťažnosťou podanou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v časti namietaného porušenia ich základných práv všeobecne záväzným nariadením obce domáhali vo svojej podstate konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, a preto ich sťažnosť v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ   sťažovatelia   namietali   porušenie   svojich   základných   práv   aj   uznesením obecného zastupiteľstva, ktorým bola schválená zmena a doplnok územného plánu obce a všeobecne záväzného nariadenie obce o záväznej časti zmeny a doplnku územného plánu obce, ústavný súd obdobne ako vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 492/2014 uvádza, „že v oblasti verejnej správy na samosprávnej úrovni prebiehajú, resp. sa uskutočňujú viaceré procesy, a to normatívne procesy (t. j. prijímanie všeobecne záväzných nariadení obce, pozn.), riadiace procesy (t. j. rozhodovanie o základných otázkach života obce, ako je napr. určovanie zásad hospodárenia s majetkom obce, schvaľovanie územného plánu obce, voľba alebo   zriaďovanie   orgánov   potrebných   na   samosprávu   obce   a   pod.,   pozn.)   a   procesy aplikácie práva (t. j. rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických osôb a právnických osôb v oblasti prenesenej štátnej správy alebo v oblasti samosprávy, inými slovami, ide o rozhodovania správneho orgánu v procese aplikácie práva na konkrétny subjekt, ako napr. rozhodovanie o vydaní stavebného povolenia, rozhodovanie o   povolení   s   výrubu   dreviny,   rozhodnutie   o   uložení   pokuty   a   pod.,   pozn.).   Na   úrovni všetkých týchto procesov obec, resp. orgány obce prijímajú v rozsahu svojich zákonných kompetencií   rozhodnutia   rôzneho   druhu,   ktorých   charakter   predurčuje   možné   použitie právnych prostriedkov ochrany na ich zvrátenie...“. V citovanom rozhodnutí ústavný súd ako príklad uviedol, že proti rozhodnutiu o schválení územného plánu obce nie je možné použiť   odvolanie   podľa   tretej   hlavy   V.   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“), aj keď sa toto rozhodnutie môže v konečnom dôsledku dotýkať spôsobu využitia majetku   obyvateľov   obce,   pretože   v   danom   prípade   nejde   o   rozhodnutie   prijaté   podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorým by sa rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch konkrétnej osoby.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej   moci,   ak   tak   ustanoví   zákon.   Podľa   §   7   ods.   2   OSP   v   znení   účinnom od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   v   oblasti verejnej správy.

Z   citovaných   ustanovení   jednoznačne   vyplýva,   že   postup,   prípadne   rozhodnutia obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce) nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené.

Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím (§   250v   ods.   1   OSP).   Negatívne   vymedzenie   má   na   mysli   vylúčenie   rozhodnutí   ako individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú preskúmateľné v konaní o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Zásahom   netreba   rozumieť   len   faktické   úkony   (napr.   pri   výkone   administratívnych rozhodnutí)   alebo   procesné   postupy,   ale   aj   také   výsledky   rozhodovacích   procesov vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú výsledkom správneho konania.

V konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku tak môže byť preskúmané aj uznesenie obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch takýmto uznesením za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 250v ods. 1 OSP. Platí to aj napriek osobitnému konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva podľa § 250zf OSP, keďže v tomto konaní je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie subjekt,   ktorého   právne   pomery   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   môže   priamo ovplyvňovať.

Ústavný   súd   uzatvára,   že   primárne   preskúmavanie   zákonnosti,   ako   aj   ústavnosti uznesení obecného zastupiteľstva patrí do právomoci všeobecných súdov, pričom existencia úpravy   osobitného   konania   podľa   §   250zf   OSP   o   prieskume   uznesení   obecného zastupiteľstva   obce   (v   konaní   ktorom   je   aktívne   legitimovaným   jedine   prokurátor,   nie subjekt,   ktorého   právne   pomery   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   môže   priamo ovplyvňovať)   nevylučuje   prieskum   uznesení   obecných   zastupiteľstiev   z   právomoci všeobecných súdov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právomoc ústavného súdu je v tomto prípade až sekundárna.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že sťažovatelia svojou sťažnosťou podanou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v časti namietaného porušenia svojich základných práv uznesením obecného zastupiteľstva nevyužili dostupné prostriedky nápravy pred všeobecným súdom, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde je naplnený dôvod na odmietnutie ich sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o   ďalších   požiadavkách sťažovateľov nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 18. novembra 2015