znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 483/2010-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 14.   decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a práv   podľa   čl. 6   ods.   1   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/2000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „zákonné sudkyne iba porušovali základné ľudské práva a to od dňa podania žaloby 24. 05. 2000, a v porušovaní základných práv pokračujú napriek existencii Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 338/04 a dokonca aj napriek existencii Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 22050/06.

Všetky sudkyne porušujú základné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky – nad rámec akéhokoľvek rubikonu – páchaju trestnú činnosť – veď tieto osoby ignorujú rozhodnutia Ústavného súdu a Európskeho súdu. Páchajú trestný čin podľa § 350 Tr. z. a iné.

Kódex,   sudcovská   morálka,   česť,   zákony,   Ústava   SR   a Dohovory,   nič   pre   týchto justičných podvodníkov neplatí.“.

Zároveň   sťažovateľ   žiadal   pripojiť   k sťažnosti   spis   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 315/2010, „keď   senát   JUDr.   J.   H.,   daňového   podvodníka,   sťažnosť   odbil   ako posledný hlupák, odbil dôvodnú sťažnosť a to v čase keď už platil rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 22050/06“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. v konaní 7C/73/2000 garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru. II.B. Ústavný súd prikazuje vytýčiť termín pojednávania a konať vo veci samej. Ústavný súd oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov a prikazuje D. B. ustanoviť advokáta na celé konanie 7C/73/2000.

II.C. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 11.000 EUR (koľko je rokov zbytočných prieťahov) v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu, rovnako trovy advokáta.

Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   zaplatiť   aj   úroky   z omeškania   v prípade omeškania,   za   každý   deň   omeškania   vo   výške   200   EUR   od   dňa   povinnosti   zaplatiť   do zaplatenia.

II.D.   Ústavný   súd   zrušuje   všetky   uznesenia   vydané   v konaní   7C/73/2000,   vydané Okresným súdom aj Krajským súdom Bratislava.“

II.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 25. novembra 2010 obsahuje hrubo urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   nielen   voči sudkyniam všeobecných súdov, ale aj voči sudcom ústavného súdu.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonné sudkyne všeobecných súdov,   ale   i samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho   sudcov,   a to   v rozpore   s   princípom zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci   občianskoprávneho   konania v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými   účastníkmi konania   a z ktorého   vyplýva   i požiadavka,   aby   účastníci   konania   rešpektovali   ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno ešte uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2010