znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 482/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. O., S., zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 80/2011 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 2/2012 a jeho uznesením z 19. januára 2012 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní o námietke zaujatosti vznesenej v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C 80/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. O. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2012 doručená sťažnosť P. O., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 80/2011 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   Ndc   2/2012   a   jeho   uznesením   z   19.   januára   2012   (ďalej   len „uznesenie z 19. januára 2012“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní o námietke   zaujatosti   vznesenej   v   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 2 C 80/2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal okresnému súdu 18. mája 2011 žalobu proti obchodnej spoločnosti L., s. r. o., ako žalovanému „o určenie neplatnosti Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a Dohody o ukončení zmluvného vzťahu“, o ktorej je okresným súdom vedené konanie pod sp. zn. 2 C 80/2011.

Sťažovateľ poukázal na to, že v priebehu konania došlo k „zapatrošeniu“ súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 2 C 80/2011 a bola potrebná jeho rekonštrukcia.

Sťažovateľ   28.   novembra   2011   podal   okresnému   súdu   návrh   na   prikázanie   veci inému   súdu   a   svoj   návrh   odôvodnil   okolnosťami,   v   ktorých   videl   nesprávny   postup okresného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu.

O   návrhu   sťažovateľa   na   prikázanie   veci   inému   súdu   rozhodol   vecne   príslušný najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 2/2012 a uznesením z 19. januára 2012 nevyhovel   návrhu   sťažovateľa   prikázať   vec   vedenú   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 2 C 80/2011 na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bardejov.

Podľa   názoru   sťažovateľa   najvyšší   súd   svojím   postupom   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 2/2012 a uznesením z 19. januára 2012 porušil jeho základné právo na súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   keď «obišiel   a   žiadnym spôsobom   nevyhodnocoval   a   ani   nereagoval   na   sťažovateľove   vecné   a   dokladované argumenty   vyznačujúce   sa   preukázanou   mimoriadnosťou   (predovšetkým   „zapatrošenie spisu“ a následnú nedôslednú a nezákonnú rekonštrukciu súdneho spisu), t. j. NS SR porušil sťažovateľove základné právo na spravodlivé súdne konanie – čl. 46 ods. 1, vo vzťahu k odôvodneniu predmetného uznesenia, čo tiež možno podľa ustálenej judikatúry ústavného sud SR vnímať tak, odôvodnenie uznesenia č. 7Ndc 2/2012 z 19. 01. 2012 má extrémne nelogický charakter so zreteľom na nesporne preukázané skutkové a právne skutočnosti vyplývajúce a dokladované v návrhu.».

Okresný súd 22. marca 2012 vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom sťažovateľ prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   konajúcej sudkyni, ako aj všetkým sudcom okresného súdu.

Sťažovateľ 30. marca 2012 podal okresnému súdu písomne námietky proti zápisnici z pojednávania konaného 22. marca 2012 z dôvodu, že táto v časti o prítomnosti účastníkov a   ich   právnych   zástupcov   podľa   sťažovateľa   nezodpovedala   skutočnému   priebehu pojednávania.

Následne   sťažovateľ   10.   apríla   2012   doručil   okresnému   súdu   písomné   podanie, v ktorom uviedol dôvody ním vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ako aj všetkým sudcom okresného súdu ešte na pojednávaní 22. marca 2012.

Podľa sťažovateľa bol z dôvodu ním vznesenej námietky zaujatosti spis okresného súdu predložený krajskému súdu, ktorý do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu o tejto námietke   nerozhodol,   v   čom   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom krajského súdu. K tejto časti svojej argumentácie sťažovateľ uviedol: „Sťažovateľovi a jeho advokátke je známe, že z dôvodu, že vznesená námietka zaujatosti nesmerovala len voči zákonnej samosudkyni JUDr. V. D., ale návrh uznesenia bol v znení, aby aj všetci ostatní sudcovia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi boli v celom rozsahu vylúčení z prejednania a rozhodovania veci č. k. 2C 80/2011, tak spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý do dňa podania tejto sťažnosti nerozhodol, čo sťažovateľ vníma ako porušenie jeho základného práva na bezprieťahové súdne konanie.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Pre   sťažovateľa   je   doslova   nepochopiteľné,   že   jeho   právna   vec,   ktorá   nemá charakter   náročnosti   ani   zložitosti,   sa   už   viac   ako   rok   nerieši,   sťažovateľ   je   pritom   v právnej neistote, pričom je preukázateľnou skutočnosťou to, že vinou postupu súdu v danej veci,   bol   sťažovateľ   doslova   donútený   využiť   právne   prostriedky   (návrh   na   odňatie   a prikázanie veci, vznesená námietka zaujatosti) na ochranu svojich základných práv. Je tiež pre sťažovateľa neuveriteľným sklamaním tá skutočnosť, že ako žalobca sa obrátil na všeobecný súd, aby chránil jeho práva a spravodlivo rozhodol vo veci jeho žaloby   zo   17.   05.   20212   v   právnej   veci   určenia   neplatnosti   Zmluvy   o   rezervácii nehnuteľnosti   a Dohody   o   ukončení   zmluvného   vzťahu   s   prísl.   a   potom   ako   písomne, prostredníctvom svojej advokátky, navrhol predvolať na nariadené pojednávanie osobne konateľku žalovanej strany, tak súd svojím tu opísaným postupom spôsobil porušenie jeho základný práv – práva na spravodlivé súdne konanie, práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť účastníkov v konaní a práva na bezprieťahové súdne konanie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné práva P. O. na spravodlivé súdne konanie, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod č. 2C 80/2011 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 7Ndc 2/2012 v právnej veci odňatia a prikázania veci inému súdu porušené bolo.

2. Základné právo P. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach pri rozhodovaní o vznesenej námietke zaujatosti porušené bolo.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi P. O. finančné zadosťučinenie v celkovej výške 20 000,- Eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktoré sú povinní porušovatelia jeho základných práv   –   Okresný   súd   v   Spišskej   Novej   Vsi,   Krajský   súd   v   Košiciach   a Najvyšší   súd   SR vyplatiť   mu   spoločne   a   nerozdielne   naraz   v   lehote   do   3   dní   odo   dňa   právoplatnosti rozhodnutia   Ústavného   súdu   SR   vo   veci   podanej   sťažnosti   a   to   poštovou   zloženkou na adresu jeho trvalého bydliska.

4. Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   trovy   konania   a   právneho   zastúpenia, ktoré budú z jeho sírany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.

5. Sťažovateľ   žiada   súčasne   o   nahradenie   svojho   mena   a   priezviska   iniciálkami v nálezoch a uzneseniach ústavného súdu publikovaných na Web – stránke ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou namietal porušenie svojho porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   2   C   80/2011   a   postupom   najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 2/2012 a jeho uznesením z 19. januára 2012.

Porušenie označených základných práv vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu a najvyššieho súdu, ako aj v uznesení najvyššieho súdu z 19. januára 2012 pri rozhodovaní o jeho návrhu na prikázanie veci inému súdu.

Pokiaľ ide o namietaný postup okresného súdu, sťažovateľ v tomto smere neuviedol žiadne dôvody na podporu ním tvrdeného porušenia označených základných práv a žiadne dôvody nezistil ani ústavný súd. Vzhľadom na uvedené je objektívne vylúčená akákoľvek príčinná súvislosť medzi postupom okresného súdu a tvrdeným porušením základných práv. Zákonný   postup   okresného   súdu   v   konaní   o   návrhu   na   prikázanie   veci   inému   súdu   je obmedzený na predloženie takéhoto návrhu vecne príslušnému súdu na rozhodnutie, čo okresný súd zachoval, keď návrh sťažovateľa predložil na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   akékoľvek   pochybenia   v   procesnom   postupe prvostupňového   súdu   patria   do   prieskumnej   právomoci   inštančne   nadriadeného všeobecného   súdu   na   základe   riadnych   či   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   proti konečnému   rozhodnutiu,   v   tomto   prípade   okresného   súdu,   čím   je   vylúčená   danosť právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti okresnému súdu,   a   preto   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   odmieta   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   postupom a uznesením   najvyššieho   súdu   z   19.   januára   2012   ústavný   súd   uvádza,   že   zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sťažnosťou   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   z   19.   januára   2012,   ktorým najvyšší   súd   nevyhovel   návrhu   sťažovateľa   prikázať   vec   vedenú   okresným   súdom pod sp. zn. 2 C 80/2011 na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bardejov, nadobudlo právoplatnosť   pred   pojednávaním   konaným   okresným   súdom   22.   marca   2012, a to 16. februára 2012 (podľa zistenia ústavného súdu 18. septembra 2012, o ktorom bol vyhotovený úradný záznam, pozn.). Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 7. septembra 2012, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods.   3 zákona o ústavnom   súde).   Ústavný súd preto po predbežnom   prerokovaní sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu a uzneseniu najvyššieho súdu z 19. januára 2012 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu v konaní o námietke   zaujatosti   vznesenej   v   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 2 C 80/2011.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 8 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 53/03, IV. ÚS 278/04).

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a z obsahu   sťažnosti   nevyplývajú   žiadne   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa,   na   základe ktorých   by   ústavný   súd   mohol   upustiť   od   splnenia   podmienky   prípustnosti   sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch).

Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 152/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany   jeho   základných   a   iných   práv,   a   preto   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí pre neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012