znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 482/2010-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   F.   S.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Obvodného oddelenia Petržalka – Juh v konaní vedenom pod ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2010 doručená sťažnosť F. S., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Obvodného oddelenia Petržalka –Juh (ďalej len „OO PZ Petržalka – Juh“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 652/OSV-B5-2001.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol: „Matka   mojej   dcéry   a   zároveň   moja   bývalá manželka, D. S., trvale bytom..., podala v roku 2001 trestné oznámenie voči mne z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti voči mojej dcére N. S.,... Od roku 2001 sa predmetné vyšetrovanie vedie pod zn. ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001 na vyššie uvedenom oddelení PZ v Bratislave, pričom do dnešného dňa nebolo vyšetrovanie ukončené v zmysle trestného poriadku,   či   už   podaním   obžaloby   alebo   iným   právoplatným   procesným   rozhodnutím, ktorým by došlo k ukončeniu vyšetrovania vo veci.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   PZ   SR   už   takmer   deväť   rokov   vyšetruje   trestný   čin zanedbania   povinnej   výživy,   pričom   medzi   časom   moja   dcéra   dospela   a   je   otázne   aký zmysel má pokračovanie vo vyšetrovaní. Zároveň je ale zo spisu zrejmé, že minimálne od 17. 8. 2007 do 30. 6. 2008, t. z. takmer rok, polícia vo veci vôbec nekonala a za roky 2008 až   2010,   nevykonala   vo   veci   žiaden   úkon   smerujúci   k   objasneniu   veci   a   uzatvoreniu vyšetrovania. Navrhujem aby si súd vyžiadal spis z príslušného policajného oddelenia. Vo   veci   sa   opätovne   začalo   konať,   po   tom,   čo   moja   dcéra   prostredníctvom   jej právneho zástupcu začala zisťovať na dozorujúcej prokuratúre ako aj na polícii, v akom stave sa vec nachádza.   Nakoľko sa jedná o konanie vo veci spáchania trestného činu, polícia svojim nekonaním, ktorého výsledok je deväť rokov trvajúce vyšetrovanie, ktoré nie je   stále   právoplatne   skončené,   spôsobila   prieťahy   v   konaní,   čo   je   v   zmysle   judikatúry Ústavného   súdu   SR   (nález   ÚS   SR   I.   ÚS   70/98,   I.   ÚS   133/02-32,   III.   ÚS   145/02-27, II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) porušením ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Mám za to, že po 9 rokoch nie je možné odsúdiť človeka jedná podľa trestného zákona platného do 31. 12. 2005, vzhľadom na otázku spoločenskej nebezpečnosti skutku. Týmto konaním mi polícia poškodila na mojich ústavných právach, a to práva na prejednanie   veci   bez   prieťahov.   Deväť   rokov   konaním   polície,   ktorá   mi   znemožnila   žiť dôstojný   život   trpím   ako   obvinený,   napriek   tomu,   že   nikdy   právoplatne   nerozhodli. Považujem to za urážku na cti!!“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. OR PZ Bratislava V, OO PZ Petržalka juh, Ul. Holičská 22, Bratislava V, ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001 porušilo základné právo F. S., M... na vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   F.   S.,   M...   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   4182,85   € (slovom štyritisícsto osemdesiatdva Eur a osemdesiatpäť centov), ktoré je OR PZ Bratislava V,   OO   PZ   Petržalka juh,   Ul.   Holičská   22,   Bratislava   V   povinné   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), výzvou z 11. novembra 2010 (doručenou sťažovateľovi podľa doručenky 16. novembra 2010) ho ústavný súd upozornil na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (najmä predložil splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   nereagoval   a   neurobil   tak   ani   do   dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa (sťažovateľa) na takéto nedostatky návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom OO PZ Petržalka – Juh v konaní vedenom pod ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   výzvou   z   11.   novembra   2010   poučil   sťažovateľa   o   náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ aj napriek poučeniu nedoplnil svoju sťažnosť v súlade s požiadavkami obsiahnutými   vo   výzve   ústavného   súdu   (nepredložil   splnomocnenie   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o   jeho   procesných   právach   a   povinnostiach v konaní   o   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s   cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a   tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom prerokovaní podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný   súd   je   nútený   konštatovať,   že   sťažovateľ   napriek   výzve   neodstránil nedostatky   svojho   podania,   a   preto   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2010