znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 481/2023-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a 2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. augusta 2023 a doplnenou 18. augusta 2023 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktoré žiadajú zrušiť. Okrem toho žiadajú priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 62/2019 o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov prvou výrokovou vetou napadnutého uznesenia uložil sťažovateľovi v 1. rade (žalobcovi v 1. rade) poriadkovú pokutu vo výške 250 eur a druhou výrokovou vetou napadnutého uznesenia uložil sťažovateľovi v 2. rade (žalobcovi v 2. rade) poriadkovú pokutu vo výške 50 eur, a to podľa § 102 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty bolo to, že na pojednávaní okresného súdu konanom 31. marca 2023 sťažovateľ v 1. rade po celú dobu pojednávania rušil poriadok a dôstojný priebeh pojednávania neustálym vykrikovaním, urážlivými správami voči sudkyni, nerešpektovaním pokynov súdu, vykonávaním obrazového záznamu z pojednávania napriek nesúhlasu súdu a zároveň odmietol splniť príkaz súdu na opustenie pojednávacej miestnosti po skončení pojednávania, a to až v takej intenzite, že súd musel privolať príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže. Do rušenia poriadku a dôstojného priebehu pojednávania sa popri sťažovateľovi v 1. rade zapájal aj sťažovateľ v 2. rade, avšak v nižšej intenzite, pričom rovnako bez vyzvania komentoval v podstate každé vyjadrenie súdu a napokon spolu so sťažovateľom v 1. rade odmietol opustiť pojednávaciu miestnosť.

3. Ústavnej sťažnosti predchádzala ústavná sťažnosť sťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27 CoCsp 42/2022-237 z 31. januára 2023 [vydaného v spore

(žalobcu) proti sťažovateľom (žalovaným) o zaplatenie pohľadávky predstavujúcej nedoplatky za služby spojené s užívaním ich bytu], ktorú ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 320/2023-19 z 8. júna 2023 odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie vzhľadom na to, že súbežne s ňou podali aj dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

II.

Argumentácia sťažovateľov

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti [čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] vyslovujú nespokojnosť s uložením poriadkovej pokuty okresným súdom a tvrdia, že ním vydané rozhodnutie je založené na nepravdách a klamstvách, ktoré vôbec nezodpovedajú priebehu pojednávania konaného 31. marca 2023, tak ako ho zachytili na zvukovo-obrazový záznam. Konkrétne poukazujú na nesprávny postup zákonnej sudkyne pri poučení sťažovateľa v 1. rade o nemožnosti vyhotovenia obrazového záznamu z uvedeného pojednávania prostredníctvom mobilného telefónu, pri preukazovaní totožnosti sťažovateľov, pri odmietnutí prevziať písomnosť od sťažovateľa v 1. rade, ako aj na zbytočnosť uvedeného pojednávania, ktoré bolo napokon odročené na neurčito z dôvodu neukončenia dedičského konania po žalovanej strane predmetného sporu o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 o uložení poriadkovej pokuty (bod 2), s ktorým sťažovatelia nesúhlasia a považujú ho za nepravdivé vo vzťahu k priebehu pojednávania konaného 31. marca 2023 (bod 4).

6. Ústavný súd sa charakterom rozhodnutia o poriadkovej pokute zaoberal v uznesení č. k. III. ÚS 152/2017 z 28. februára 2017, ktorým judikoval (ZNaU 57/2017), že «Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Zmyslom využitia poriadkového opatrenia je zabezpečenie plynulosti postupu súdu v prebiehajúcom (existujúcom) súdnom konaní, nie jeho rozmnožovanie o ďalšie „konania“, ktoré navyše nemajú pre prejednávanú vec žiaden význam. Za týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu vylučovaného rozhodnutia. Z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí.».

7. Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu (čl. 10 ods. 1 CSP). Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia (čl. 10 ods. 2 CSP).

8. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili (m. m. III. ÚS 193/2018, III. ÚS 346/2018).

9. Na rozhodovanie súdov o uložení poriadkovej pokuty sú primerane kladené požiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom požadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „ustanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru či listiny (m. m. I. ÚS 327/2010, IV. ÚS 562/2018).

10. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vzhľadom na už uvedené prichádza pri preskúmavaní ústavnosti rozhodnutia všeobecného súdu o uložení poriadkovej pokuty do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného odôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom (m. m. III. ÚS 152/2017).

11. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľov uvedenú v ústavnej sťažnosti ústavný súd požiadal okresný súd o zaslanie fotokópie zápisnice z pojednávania konaného 31. marca 2023, z ktorej obsahu zistil, že po otvorení pojednávacej miestnosti a po výzve vo veci konajúcej sudkyne sťažovateľ v 1. rade odmietol ukončiť nahrávanie priebehu pojednávania na video prostredníctvom mobilného telefónu s tým, že „súd mu klame, fabuluje a zvádza“. Sťažovatelia následne nerešpektovali výzvu ani opakovanú výzvu zákonnej sudkyne na preukázanie ich totožnosti predložením občianskeho preukazu, pričom vykrikovali, aby sa zákonná sudkyňa legitimovala, „či nie je iba figúrka v habite, kabátiku... To je bordel.“. Hoci tak napokon urobili, po celú dobu ich prítomnosti v pojednávacej miestnosti kričali, hovorili zvýšeným hlasom, verbálne agresívne, neposlúchali pokyny zákonnej sudkyne a boli voči nej drzí. Okresný súd po oboznámení prítomných so zistením, že počas konania zomreli štyria žalovaní, pričom dedičské konanie po jednom z nich dosiaľ nie je skončené, vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby prerušenia konania do skončenia tohto dedičského konania; uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Následne sťažovateľ v 1. rade bez vyzvania pristúpil k stolu zákonnej sudkyne a nanútil jej na stôl listiny, ktoré chcel doručiť len jej osobne, čo odmietla a poučila ho, že má možnosť listiny doručiť cez podateľňu okresného súdu, na čo reagoval slovami: „Rozumiete s porozumením? Viete sa podpísať?“ Ani výzvu a opakovanú výzvu zákonnej sudkyne na opustenie pojednávacej miestnosti sťažovatelia neposlúchli, preto zákonná sudkyňa v strachu o svoju bezpečnosť privolala príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže, v prítomnosti ktorých sťažovateľ v 1. rade naďalej pokračoval vo vykrikovaní a útočení na nich slovami „Doštudovať! Pojednávanie skončilo vedúca. Milostivá... Ctihodný, milostivá, teším sa na budúce.“, ako aj „Môžete odstúpiť na dva metre odo mňa... Ja nie som vrah ani nikto... zatiaľ.“.

12. Po preskúmaní relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu je s prihliadnutím na jeho charakter primerane odôvodnené, a zároveň neindikuje existenciu takých skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o jeho arbitrárnosti zakladajúci porušenie sťažovateľmi označených práv. Okresný súd v napadnutom uznesení zdôvodnil uloženie poriadkovej pokuty správaním sťažovateľov, ktoré v detailoch zachytáva obsah zápisnice z uvedeného pojednávania. V kontexte opísaných okolností prípadu sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup okresného súdu v súvislosti s posúdením správania sťažovateľov, ktorí evidentne rušili poriadok a dôstojný priebeh uvedeného pojednávania, poznačený excesom majúcim ústavno-právnu relevanciu. Pokuta bola uložená na zákonnom podklade, jej uloženie spočíva na dostatočných dôvodoch a jej výška primerane zohľadňuje intenzitu, akou ten-ktorý sťažovateľ rušil poriadok a dôstojný priebeh uvedeného pojednávania. Z prednesených argumentov sťažovateľov nevyplýva nič, čo by posunulo prerokovávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Na uvedenom závere ústavného súdu nemôže nič zmeniť ani uznesenie okresného súdu o prerušení konania, ktoré je z hľadiska posudzovania (ne)dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľom irelevantné. V danom prípade sa totiž skúma výslovne správanie toho-ktorého sťažovateľa ako subjektu, ktorému bola uložená povinnosť a v nadväznosti na jej nesplnenie i pokuta. Na prípadné výhrady k vedeniu súdneho konania okresným súdom slúži inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že v súlade s judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. 5. 2004, III. ÚS 52/06).“, takéto správanie sťažovateľov obracajúcich sa na neho s ústavnými sťažnosťami zásadne netoleruje.

14. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nedovoľuje prijať záver o tom, že by v tomto prípade došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak, že by mohlo zasiahnuť do základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd v napadnutom uznesení neidentifikoval signály svojvôle či arbitrárneho prístupu zo strany okresného súdu, ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu