SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 48/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť
, ktoré zastupuje JUDr. Dušan Divko,Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia ich základných právzaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajskéhosúdu v Nitre z 15. apríla 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 377/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľky“), ktorou sa domáhali zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia Krajskéhosúdu Nitra (ďalej len „krajský súd“), a to pre porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v dôsledku nedostatočne určeného okruhuspoluvlastníkov ako právne legitimovaných subjektov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskehosúdneho poriadku a § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Ústavný súd sa zoznámil s obsahom sťažnosti a ňou napadnutého rozhodnutiaa dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
3. V konaní o sťažnostiach [čl. 127 ústavy a § 49a nasl. zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)] sa ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)obmedzuje na posúdenie, či rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupompredchádzajúcim jeho vydaniu neboli porušené ústavou zaručené základné práva a slobody.To znamená, že ich ochrana je jediným dôvodom, ktorý otvára priestor na zásahdo rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, čo platí aj pre prípadné prehodnotenie jehoskutkových zistení alebo právnych záverov. Povahu takého porušenia však nemožno priznaťakémukoľvek jeho pochybeniu alebo nezákonnosti.
4. Pre posúdenie, či skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudkuodvolacieho súdu nemali za následok poručenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46ods. 1 ústavy, bolo rozhodujúce, či medzi nimi nie je daný „extrémny rozpor“ alebo čiv nich prípadne nemožno z iného dôvodu vidieť prvok svojvôle. V tejto súvislosti jenamieste zdôrazniť, že záver o tom, či ne/došlo k správnej identifikácii predmetnýchnehnuteľností a či teda ako žalovaní mali vystupovať aj iné osoby (bývalí urbarialističi Slovenský pozemkový fond), je záverom skutkovo-právnym, ktorý riešili (mohli riešiť)iba všeobecné súdy podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku; preto táto námietkav konaní pred ústavným súdom nemôže obstáť. Navyše, sťažovateľky ani nie sú oprávnenév tomto konaní namietať procesnú ujmu iných subjektov práv než svojich.
5. Definícia účastníka sporového konania je rýdzo procesná, bez vzťahu k hmotnémuprávu. O tom, kto bude účastníkom rozhoduje žalobca; na to nemajú ani súd, ani žalovanýžiaden vplyv. Otázka subjektívnych práv a povinností, o ktorých sa má v konaní rozhodnúť,je otázkou vecnej legitimácie, ktorú posudzuje všeobecný súd v príslušnom konaní. Konanieo určenie vlastníckeho práva je konanie sporové bez procesného inštitútu, t. j. nerozlučnéhospoločenstva či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Preto aj výsledok konania vo formerozsudku sa vzťahuje len na tie subjekty, ktoré boli účastníkmi konania. Ale aj kebyv napadnutom postupe krajského súdu bolo možné vidieť určité formálne pochybeniev zmysle námietky sťažovateliek, táto skutočnosť nemôže založiť u nich porušenie ústavouzaručených práv.
6. Možno teda zhrnúť, že ústavný súd nevidel v argumentácii sťažovateliek žiadnuskutočnosť, ktorá by nimi vedenú polemiku s právnymi závermi krajského súdu posúvalado ústavnoprávnej roviny. Napadnutým rozsudkom preto nedošlo k porušeniu ich ústavouzaručených práv. Za týchto okolností preto ústavnému súdu nezostávalo iné, než ich ústavnúsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016