znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 48/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., t. č.   vo väzbe L., ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na listové tajomstvo zaručené v čl. 22 v spojení s čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie zaručené v čl. 8 v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 T 177/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   G. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2006 doručená sťažnosť (doplnená podaním zo 7. apríla 2007) Ing. J. G., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na listové tajomstvo zaručené v čl. 22 v spojení s čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie zaručené v čl. 8 v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 T 177/05.

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   doplnenia,   ako   aj   k nej   pripojených   príloh   vyplýva, že sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   základných   práv,   ktorého   sa   mal   dopustiť okresný súd tým, že 20. júna 2006 otvoril listové zásielky adresované mu Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Nt 289/06 a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn. UIS 678/AO-2006.

Sťažovateľ   žiadal „...aby   Ústavný   súd   preskúmal   dôkazy   (priložené   obálky z Ministerstva   vnútra   SR   a Najvyššieho   súdu   SR)   a rozhodol,   že   Okresný   súd   Trnava porušuje moje práva zaručené Ústavou SR i medzinárodné zmluvy...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „...preskúmal a posúdil porušenie ústavných práv..., priznal odmenu ustanovenému advokátovi..., priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 60 000,- Sk...“.

Keďže   sťažnosť   neobsahovala   relevantné   informácie   potrebné   na   posúdenie   jej dôvodnosti, ústavný súd 20. marca 2007 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie. Sťažovateľ v odpovedi   zo   7.   apríla   2007   oznámil,   že   je   «obviňovaný   z porušenia   §   215   a 197 Tr. (poriadku) zákona..., že dôvody jeho väzby boli stanovené podľa § 67 ods. 1 písm. „b“ a „C“ Tr. poriadku. (...) a konanie je vedené pod spisovou značkou 5 T 177/05». Na otázku aké kroky, resp. čo dosiaľ vykonal (na koho sa obrátil) v rámci domáhania sa ochrany pred ním tvrdeným porušením označených základných práv neodpovedal. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil poštové obálky predmetných listových zásielok, na ktorých bol vyznačený dátum ich otvorenia   („otvorené   119   (...)   20.   júna   2006“)   a okrúhla   pečiatka   okresného   súdu. Obálky boli označené pečiatkou ich odosielateľov a spisovým označením veci. K sťažnosti boli pripojené z ASPI vytlačené texty zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva Poriadok   výkonu   väzby,   ktorých   dotknuté   ustanovenia   boli   podľa   názoru   sťažovateľa porušené.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ je trestne stíhaný za spáchanie trestných činov podľa § 215 ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. c, d (týranie blízkej osoby) a § 197a ods. 1, ods. 2 (vyhrážanie) Trestného zákona platného a účinného v čase spáchania označených deliktov (t. j. zákona č. 140/1961 Zb.).

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností   a záznamov, či   už uchovávaných   v súkromí   alebo zasielaných   poštou,   alebo iným   spôsobom;   výnimkou   sú   prípady,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa   zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 8 dohovoru (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2.   Štátny   orgán   nemôže   do   výkonu   tohto   práva   zasahovať okrem   prípadov,   keď je to v súlade   so   zákonom   a nevyhnutné   v demokratickej   spoločnosti   v záujme   národnej bezpečnosti,   verejnej   bezpečnosti,   hospodárskeho   blahobytu   krajiny,   predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   základných   práv   a   slobôd   došlo   údajným nezákonným postupom okresného súdu otvorením jemu adresovaných listových zásielok dňa 20. júna 2006 zaslaných z ministerstva a najvyššieho súdu v jeho trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 5 T 177/05.

Ako už bolo uvedené, sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu nepredložil dôkaz o tom, že sa v posudzovanej veci domáhal nápravy ním označeného porušenia zákonnosti (a v dôsledku   toho   označeného   porušenia ústavnosti)   spôsobom   ustanoveným všeobecne záväznými   právnymi   predpismi,   ktorú   skutočnosť   ústavný   súd   považuje   za   právne relevantnú z hľadiska posudzovania dôvodnosti sťažovateľovej sťažnosti pri jej predbežnom posudzovaní.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo (...) robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. (...)

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť (...) a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   17   (Sťažnosti   a žiadosti   obvinených)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

1. Obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym orgánom, ktorých odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať.

2. Ak o to obvinený požiada, umožni sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním povereným   príslušníkom   zboru,   rozhovor   sa   mu   umožní   aj   s osobou,   ktorá   v ústave vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu.

Podľa § 29 (Ochrana práv obvinených) zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby

1. Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona   má   obvinený   právo   podávať   žiadosti,   sťažnosti   a podnety   štátnym   orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich sa   ochrany   ľudských   práv,   ako   aj   medzinárodným   orgánom   a medzinárodným organizáciám,   ktoré   sú   podľa   medzinárodnej   zmluvy,   ktorou   je   Slovenská   republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich sa ochrany ľudských práv;   ústav   je   povinný   bezodkladne   zabezpečiť   ich   odoslanie   bez   toho,   aby   zisťoval odosielateľa.

2. Ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním určeným   príslušníkom   zboru   a s osobami a zástupcami   orgánov   uvedených   v   §   59   a 60 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

3.   Obvinený   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným   násilím   a akýmkoľvek prejavom ponižovania ľudskej dôstojnosti.

4.   Ak   príslušník   zboru   alebo   zamestnanec   zboru   zistí   porušenie   alebo   hrozbu porušenia práva obvineného uvedeného v odseku 3 alebo 4 obvinený taký prípad oznámi príslušníkovi   zboru   alebo   zamestnancovi   zboru,   ten   vykoná   nevyhnutné   opatrenia na zabránenie takého konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v spojení s ustanoveniami § 18 citovaného zákona prokurátor vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v miestach, kde   sú   držané osoby   pozbavené osobnej   slobody   alebo osoby,   ktorých   osobná   sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 citovaného zákona prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi v posudzovanej veci právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou, resp. dohovorom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd   vstupoval   v trestnej   veci   sťažovateľa   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Nevyužitie už uvedených   možností   ochrany   označených   práv   sťažovateľa   nemožno   nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2007