znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 48/03-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2003 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   S.,   bytom   K.,   a R.   M.,   bytom   K.   –   P.,   zastúpených advokátom JUDr. V. S., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 1428/98 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. S. a R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 1428/98 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 49/01-62 zo 6. septembra 2001 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 48/03-12   z 5.   marca   2003   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. S., bytom K., a R. M., bytom K. – P. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. V. S., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 1428/98 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 49/01-62 zo 6. septembra 2001.

Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Košice II. v konaniach vedených pod sp. zn. 15 C 1824/93 a 15 C 1428/98 porušil práva M. S. a R. M. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II.   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C 1428/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

4. R. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

5. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľkám priznané finančné zadosťučinenie a nahradiť sťažovateľkám trovy právnych služieb 9.970,- Sk (8.740,66 Sk plus 14 % DPH 1.223,69 Sk) na účet advokáta JUDr. V. S....“

V rámci   prípravy   ústneho   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti   prijatého   návrhu   písomne   vyjadrili   účastníci   konania:   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením č. Spr. 346/03 z 25. marca 2003 a sťažovateľky, zastúpené svojím právnym zástupcom, stanoviskom zo 16. apríla 2003.

Okresný   súd   vo   vyjadrení   podal   chronológiu   svojich   úkonov   v období   po 6. septembri 2001 a k opodstatnenosti prijatej sťažnosti konštatoval, že „od uvedenej doby sú   vykonávané   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   veci“.   Poukázal   tiež   na   „enormnú zaťaženosť sudcov“, ktorá „neumožňuje vykonávať úkony a rozhodovať veci v účastníkmi predpokladaných lehotách“, a poukázal na obtiažnosť daného sporu a „...procesné prekážky, ktoré   bránia   plynulejšiemu   konaniu“   (išlo   o zisťovanie   okruhu   dedičov   po   žalobkyni v 3. rade a zisťovanie ich úmyslu pokračovať v spore). Podľa názoru okresného súdu „...v danej veci súd koná“.

Právny zástupca sťažovateliek vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu označenom ako „Podanie k I. ÚS 48/03-21“ citoval právne vety z judikatúry ústavného súdu k čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré mali vyvrátiť dôvodnosť tvrdení (obrany) okresného súdu.. Podľa   jeho názoru   „...v   čase   od   06.   09.   2001   došlo   evidentne   k zbytočným   prieťahom v konaní v období od 26. 03. 2002 do 17. 10. 2002, v ktorom medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu uplynula viac ako 6-mesačná lehota“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich   právnych   zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn. 15 C 1428/98 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Navrhovateľmi v spore vedenom na okresnom súde boli: 1. M. S., K.; 2. R. M., K. – P.; 3. vdova M. K., K. – P.; 4. akad. L. V., B., proti Správe komunikácií Košice a spol. (mesto   Košice,   Správa   mestských   komunikácií   Košice)   vo   veci   náhrady   nájomného   za nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Barca, poz. kn. vl. 298, parc. č. 684/2, roľa o výmere 3 ha – 39 á – 70 m2 (toho času je na nehnuteľnosti postavená štátna cesta I/50 z VSŽ do Košíc).

Pôvodné   konanie   na   návrh   navrhovateliek   č.   1   a 2   bolo   vedené   pod   sp.   zn. 15 C 1824/93   (návrh   zo   14.   júna   1993).   Dňa   20.   marca   1997   vstúpili   do   konania navrhovatelia č. 3 a 4, vec bola vedená pod sp. zn. 15 C 1428/98. Dňa 11. februára 1999 – okresný   súd   uznesením   spojil   obe   veci   na   spoločné   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 15 C 1428/98.

O podnete navrhovateliek č. 1 a 2 z 12. marca 2001 vo veci porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy rozhodol ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 49/01-62 zo 6. septembra 2001, ktorým vyslovil, že ich základné právo porušené bolo.

Dňa   7.   septembra   2001   okresný   súd   na   Okresnom   úrade   Košice   IV,   odbore katastrálnom,   urgoval   oznámenie o ukončení   katastrálneho konania a žiadal   o doručenie právoplatného rozhodnutia o oprave chýb v katastrálnom operáte.

Okresný úrad Košice IV 26. októbra 2001 oznámil, že katastrálne konanie nie je ukončené, lebo jeden z účastníkov konania zomrel a nie je mu známy okruh dedičov. Dňa 29. 10. 2001 zástupca žalobcov doručil okresnému súdu úmrtný list neb. M. K. (navrhovateľky č. 3).

Podľa úradného záznamu zo 14. novembra 2001 je spis o dedičskom konaní sp. zn. 40 D 642/01 u povereného notára a o dedičstve doposiaľ nie je rozhodnuté.

Okresný   súd   16.   novembra   2001   expedoval   uznesenie   č.   k.   15   C   1428/98-214 z 19. marca   1999   (s   potvrdením   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti)   o nepripustení zmeny návrhu na uloženie odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť vyššiu sumu.

Dňa 28. decembra 2001 bol daný pokyn pre kanceláriu na pripojenie dedičského spisu po neb. navrhovateľke č. 3 a na zistenie okruhu dedičov.

Dňa 31. decembra 2001 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky č. 1 k uzneseniu z 19. marca 1993.

Okresný súd 8. januára 2002 zisťoval u povereného notára okruh dedičov vo veci sp. zn.   40   D   642/01.   Poverený   notár   15.   januára   2002   oznámil   okresnému   súdu   okruh dedičov.

Okresný súd 26. marca 2002 vyzval dediča S. K., aby oznámil, či on a aj ostatní dedičia trvajú na podanom návrhu jeho neb. matky, a tiež aby oznámil dátum narodenia svojej sestry M. T. a zistil, či jeho ďalšia sestra M. W. príde na dedičské konanie zo Š. a či bude trvať na návrhu, ako aj aby oznámil, kto ju bude v konaní zastupovať.

Dňa 6. mája 2002 S. K. oznámil, že dedičia (on a jeho sestry M. T. a M. W.) trvajú na návrhu svojej neb. matky, oznámil dátum narodenia M. T. a tiež to, že dedičia poverujú svojím zastupovaním M. K., o čom priložil splnomocnenie.

Okresný súd 17. októbra 2002 vyzval M. K., aby predložila osobitné splnomocnenie od M. W., a vyzval tiež mesto Košice, aby oznámilo, či súhlasí so zobratím späť časti návrhu navrhovateľmi (povinnosť odporcu uzavrieť nájomnú zmluvu).

Zástupca navrhovateľov 24. októbra 2002 súdu oznámil, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené, a žiadal vo veci konať a skoro ju ukončiť.

Dňa   4.   novembra   2002   mesto   Košice   oznámilo,   že   súhlasí   so   späťvzatím   časti návrhu.

Dopravný podnik mesta Košice 6. decembra 2002 zaslal okresnému súdu overenú fotokópiu   vyvlastňovacieho   rozhodnutia   č.   Výst.   12007/1962,   ktorým   boli   vyvlastnené nehnuteľnosti v obciach Poľov, Barca a Šaca.

Podľa úradného záznamu zo 17. decembra 2002 sa M. K. telefonicky pýtala, či má predložiť dedičské rozhodnutie, a oznámila,. že M. W. sa vzdala svojho dedičského podielu a nemá   záujem   vstupovať   do   konania   o nájomné   sp.   zn.   15 C 1428/98   vedeného   na okresnom súde. Taktiež uviedla, že ani ďalší dedičia nemajú záujem na tomto spore. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 1428/98-247 z 30. januára 2003 pripustil zmenu návrhu,   aby   bola   odporcovi   uložená   povinnosť   zaplatiť   navrhovateľom   namiesto stanovených súm nájomné v určenom období, nepripustil, aby z konania vystúpil odporca Správa   mestských   komunikácií   Košice   a na   jeho   miesto   nastúpila   Správa   komunikácií Košice, a zastavil konanie o uložení povinnosti odporcom uzavrieť nájomnú zmluvu.Okresný súd 30. januára 2003 vydal uznesenie č. k. 15 C 1428/98-250 o oprave súm uvedených   vo výroku   uznesenia č.   k.   15   C 1428/98-224   z 19.   marca   1999   (59 724 Sk namiesto   34 452   Sk).   Ing.   L.   S.   (splnomocnený   zástupca)   11.   februára   2003   urgoval nariadenie pojednávania s poukazom na zbytočné prieťahy v konaní.

Dňa 17. februára 2003 bolo okresnému súdu predložené osobitné splnomocnenie od M. W. zo Š., že splnomocňuje svoju švagrinú M. K. z P. na zastupovanie v konaní a pre účely doručovania písomností. Súčasne prehlasuje, že netrvá na návrhu svojej neb. matky M. K. v právnej veci sp. zn. 15 C 1428/98. Taktiež bolo predložené prehlásenie M. T. a S. K., že netrvajú na návrhu svojej neb. matky.

Dňa 5. marca 2003 podali navrhovatelia odvolanie proti opravnému uzneseniu č. k. 15 C 1428/98-250 z 30. januára 2003 a uzneseniu č. k. 15 C 1428/98-247 z 30. januára 2003.Dňa 10. marca 2003 bol daný pokyn pre kanceláriu, aby vyhotovila predkladaciu správu a predložila spis Krajskému súdu Košice (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 12. marca 2003 bol súdny spis sp. zn. 15 C 1428/98 doručený krajskému súdu.

III.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateliek,   že   okresný   súd   v konaní   po 6. septembri   2001   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   1428/98   porušil   ich   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.   II.   ÚS   79/97,   I.   ÚS   70/98).   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd   postupoval   aj v danom prípade.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na vyššie uvedený účel tohto základného práva (I. ÚS 27/02).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95   a iné)   relevantnú   pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 1428/98 je rozhodovanie o náhrade nájomného za užívanie nehnuteľností. Ústavný súd je toho názoru, že namietané konanie vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu náročnosť nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Zároveň však prihliadol na tú časť vyjadrenia okresného súdu, v ktorej   odôvodňoval   obtiažnosť   danej   veci   procesnými   prekážkami   (zisťovanie   okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľa v dôsledku prebiehajúceho dedičského konania), ktoré „...bránia plynulejšiemu konaniu v lehotách pre účastníkov priaznivejších“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkami namietaného (označeného) obdobia, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovanej časti súdneho konania.

Sťažovateľky   označili   časový   úsek   od   26.   marca   2002   do   17.   októbra   2002   za obdobie,   keď   „...došlo   evidentne   k zbytočných   prieťahom   v konaní“,   lebo   „...medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu uplynula viac ako 6-mesačná lehota“.

Z vyššie   uvedeného   chronologického   prehľadu   procesných   úkonov   vyplýva,   že okresný   súd   v posudzovanom   období   zisťoval   stav   katastrálneho konania   a po   doručení oznamu o úmrtí navrhovateľky č. 3 zabezpečoval informácie o stave dedičského konania a okruhu   dedičov.   Zisťoval   tiež   záujem   dedičov   na   ich   účasti   v konaní   a rozhodol o niektorých   návrhoch   účastníkov   ešte   z predchádzajúcich   etáp   súdneho   konania. V dôsledku odvolania sa navrhovateľov proti týmto rozhodnutiam bol súdny spis 12. marca 2003 postúpený krajskému súdu.

V sťažovateľkami označenom období (26. marec až 17. október 2002) okresný súd vyzval jedného z dedičov, aby mu oznámil, či on a aj jeho dve sestry trvajú na žalobe, a aby mu oznámil niektoré požadované údaje. Po doručení odpovede (6. mája 2002) okresný súd vyzval 17. októbra 2002 zástupkyňu dedičov na predloženie osobitného splnomocnenia od dedičky žijúcej v Š.

Z priebehu   súdneho   konania   v jeho   posudzovanej   časti   (po   6.   septembri   2001) nevyplývajú podľa názoru ústavného súdu také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver tvrdený sťažovateľkami, že konanie vykazovalo znaky zbytočných prieťahov. Vzhľadom na úmrtie   navrhovateľky   č.   3   sa   okresný   súd   musel   vysporiadať   s okruhom   nových (potencionálnych) účastníkov konania a ich vzťahom k žalobe, čo síce spôsobilo predĺženie konania   vo   veci,   no   nie   zbytočné   prieťahy.   Ani   ďalšie   procesné   úkony   súdu v posudzovanom období nadväzujúcom na predchádzajúce obdobia konania neboli podľa názoru ústavného súdu vykonané takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver tvrdený sťažovateľkami.

Sťažovateľkami   označené   obdobie,   keď   malo   dôjsť   „evidentne“   k zbytočným prieťahom v konaní, nie je možné posudzovať vytrhnute (samostatne) z celkového priebehu konania a vysloviť sťažovateľkami požadovaný záver. Po doručení odpovede zo 6. mája 2002 neexistovali síce žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili okresnému súdu vyzvať zástupkyňu dedičov skôr ako 17. októbra 2002 na predloženie požadovaného špeciálneho splnomocnenia, no ani tento úsek konania nie je podľa názoru ústavného súdu takou dobou, ktorá   by   odôvodňovala   z hľadiska   komplexného   posúdenia   danej   veci   záver o neprimeranosti   jej   trvania,   resp.   o kvalifikovaní   konania   okresného   súdu   ako   takého konania, ktorého dôsledkom by boli zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Keďže   v uvedenom   prípade   ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo,   ktorého porušenie sťažovateľky namietali, porušené nebolo, ďalšími návrhmi sťažovateliek sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003