znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 48/01-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2001 predbežne prerokoval podnet A. M. a J. M., obaja bytom K., na začatie konania vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na verejné vyhlásenie rozsudku a čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 11 C 225/94 a takto

r o z h o d o l :

Podnet A. M. a J. M. na začatie konania   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa 9. marca 2001 doručený podnet A. M. a J. M., obaja bytom K. (ďalej len „navrhovatelia“), na začatie konania označený ako „Návrh na nález, resp. iný záväzný právny úkon ÚS“, v ktorom namietali porušovanie   ich   základných   práv   „na   prieťahy   v konaní“   vo   veci   vedenej   na Okresnom súde v Humennom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 225/94.

Keďže podnet na začatie konania neobsahoval náležitosti požadované ustanovením § 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1193 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval navrhovateľov výzvou zo 14. mája 2001, aby tento nedostatok v lehote 15 dní od doručenia výzvy   odstránili   a aby predložili   splnomocnenie   udelené   advokátovi   alebo komerčnému právnikovi na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne boli poučení, že ak neodstránia   nedostatky   podania,   môže   ústavný   súd   ich   podnet   na   začatie   konania   na predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Výzva bola doručená navrhovateľom dňa 16. mája 2001.

Navrhovatelia   následne   doručili   dňa   31.   mája   2001   ústavnému   súdu   žiadosť o predĺženie   lehoty.   Súčasne   s touto   žiadosťou   rozšírili   svoje   pôvodné   podanie   vo   veci porušenia   ich   ústavných   práv   ďalšími   dvoma   podaniami   s   tvrdením,   že   okresný   súd nevyhlásil rozsudok č. k. 11 C 225/94-109 verejne a exekútor ho realizuje ako právoplatný a vykonateľný   bez   exekučného   príkazu,   hoci   je   „v   odvolacom   konaní“.   Navrhovatelia v tejto súvislosti označili čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd tejto žiadosti navrhovateľov vyhovel a výzvou na doplnenie podania z 12. júna 2001 im lehotu na doplnenie podania predĺžil o 7 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň navrhovateľov poučil o dôsledkoch, ktoré z jeho nedoplnenia môžu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplynúť. Navrhovatelia túto výzvu prevzali 14. júna 2001.

Následne navrhovatelia dňa 26. júna 2001 doručili ústavnému súdu ich stanovisko k výzve na doplnenie podania z 12. júna 2001 tak, že žiadajú „o zastavenie konania vo veci pred ním“ s odôvodnením, že ústavný súd „reaguje skôr na termín o predĺženie ako na ďalšie konanie-ia, o kt. sa u neho uchádzame na prejednanie proti tomu istému odporcovi, a tak nereaguje na naše zdôvodnenie, z dôvodu, kt. sme ÚS požiadali o predĺženie, kt. sme uviedli v svojom podaní“. Zároveň uviedli, že „vo veci nášho zastupovania, dávame na vedomie, že poverenie prijme Judr. z Humenného“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu na začatie konania ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pokiaľ   ide   o podanie   doručené   ústavnému   súdu   dňa   9.   marca 2001,   ústavný súd konštatuje, že navrhovatelia nedoplnili svoje podanie v zmysle výziev ústavného súdu zo 14. mája 2001 a z 12. júna 2001 a napriek upozorneniu na dôsledky podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   neodstránili   jeho   vady   v určenej   lehote.   Na   ich   žiadosť o zastavenie   konania   ústavný   súd   nemohol   prihliadať   z dôvodu,   že   nemožno   zastaviť konanie, ktoré ešte nezačalo.

Pokiaľ ide o ďalšie dve podania, ktoré navrhovatelia pripojili k žiadosti z 31. mája 2001, ústavný súd konštatuje, že podľa vlastného tvrdenia navrhovateľov sa vec okresného súdu sp. zn. 11 C 225/94 nachádza „v odvolacom konaní“. Z tohto dôvodu ústavný súd nemá príslušnosť na konanie o tých porušeniach ústavných práv, ktoré v týchto podaniach navrhovatelia namietali. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu totiž v zásade len po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktoré účastníkom konania priznáva Občiansky súdny poriadok a ktoré možno považovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu za účinné a dostupné, môže byť prípustný ich návrh na ústavný súd, ktorého predmetom bude žiadosť o ochranu   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   zaručuje   ústava   alebo medzinárodná   zmluva   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (I.   ÚS   9/00, II. ÚS 37/00).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania podnetu navrhovateľov nahliadol do predmetného   spisu   okresného   súdu   a zistil,   že   uznesením   z 28.   februára   2001   č.   k. 4 Co 401/00-155 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vrátil vec súdu prvého stupňa   na   rozhodnutie   o návrhu   zástupcu   žalovaných   (navrhovateľov   v konaní   pred ústavným   súdom)   na   odpustenie   zmeškania   odvolacej   lehoty   v štádiu,   v   akom   sa   toto konanie v súčasnosti nachádza. Predmetom rozhodovania o tomto návrhu navrhovateľov je aj   posúdenie   otázky   právoplatnosti   a vykonateľnosti   rozsudku   okresného   súdu a v konečnom   dôsledku   aj   posúdenie   otázky   dodržania   postupu   pri   jeho   vyhlásení. Vzhľadom   na   uznesenie   krajského   súdu   navrhovatelia   sa   môžu   účinne   brániť   aj   proti exekúcii, ktorú spomenuli vo svojom podaní.

Vzhľadom na nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie tých námietok, o ktoré navrhovatelia svoj pôvodný podnet na začatie konania rozšírili, ústavný súd v súvislosti s nimi navrhovateľov už nevyzýval na odstránenie tých vád, ktorými ich podnet na začatie konania aj v tejto časti trpí.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.