znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 477/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B., pre namietané   porušenie   jeho   základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   a   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd,   ako   aj   práva podľa čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 52/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2013 doručená   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou Mgr. M. L., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   T   52/2010   (ďalej   len   „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   účastník   napadnutého   konania   podal 1. marca   2013   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   proti   porušovaniu   jeho   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   sťažnosť   proti   porušovaniu   zásad dôstojnosti v napadnutom konaní, v ktorej poukázal najmä na dlhodobo udržiavaný stav jeho   právnej   neistoty   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Sťažovateľ   argumentoval, že od podania   obžaloby   uplynuli   takmer   3   roky   a   okresný   súd   v   jeho   právnej   veci neuskutočnil ani hlavné pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2063/2013 z 13. marca 2013 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako čiastočne dôvodnú.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   okresný   súd,   pokiaľ   by   v   napadnutom konaní   postupoval   v   súlade   so   zákonom   a   podanú   obžalobu   riadne   preskúmal,   najmä preveril prípravné konanie, ktoré jej podaniu predchádzalo, mal podľa sťažovateľa trestné stíhanie zastaviť, resp. obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi z dôvodu závažných procesných   chýb.   Okresný   súd   však   vo   veci   sťažovateľa   vydal   trestný   rozkaz,   teda považoval   skutkový   stav   zistený   v   prípravnom   konaní   za   spoľahlivo   zistený.   Proti uvedenému trestnému rozkazu podal sťažovateľ odpor. Okresný súd nariadil prvý termín hlavného pojednávania na 8. január 2013, teda takmer dva roky a štyri mesiace od vydania trestného rozkazu, čo sťažovateľ považuje za neprimerane dlhé obdobie nečinnosti. Hlavné pojednávanie sa však nekonalo, pretože predvolanie naň bolo obhajcovi sťažovateľa zaslané na neaktuálnu adresu sídla jeho advokátskej kancelárie, hoci už v odpore proti trestnému rozkazu obhajca uviedol zmenenú adresu svojej kancelárie.

Ďalší termín hlavného pojednávania bol okresným súdom nariadený na 26. február 2013,   pričom   hlavné   pojednávanie   sa   nekonalo   z   dôvodu   pobytu   obhajcu   sťažovateľa na dlhodobo   plánovanej   dovolenke   v   zahraničí.   Dosiaľ   posledný   termín   hlavného pojednávania bol nariadený na 18. apríl 2013. Hlavné pojednávanie sa opätovne nekonalo z dôvodu poruchy na nahrávacom zariadení v súdnej sieni.

V ďalšej argumentácii sťažovateľ poukázal na nesprávny postup zákonného sudcu v jeho   právnej   veci,   ktorý   bezdôvodne   odmietol   návrh   sťažovateľa   na   doplnenie dokazovania výsluchom   jeho kolegov.   Súčasne uviedol,   že mu pred podaním   obžaloby nebolo umožnené preštudovať trestný spis.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na aktuálnu judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zohľadňuje 3 kritériá – právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.

K uvedeným kritériám sťažovateľ uviedol:„Z hľadiska posúdenia kritéria zložitosti veci sme toho názoru, že predmetná trestná vec nie je právne ani fakticky zložitá.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je v konaní aktívny a poskytol súdu primeranú súčinnosť a dostatočné podklady pre rýchle konanie a rozhodnutie.

Čo sa týka postupu Okresného súdu Bratislava I v predmetnom trestnom konaní, tento   v   mnohých   ohľadoch   nemožno   označiť   za   postup   vykonávaný   s   odbornou starostlivosťou   a   v   súlade   so   zákonom.   Ako   sme   už   uviedli,   berúc   do   úvahy   skutkové a právne okolnosti prípadu, predovšetkým však zjavnú nedôvodnosť samotného trestného stíhania   a   opakované   závažné   porušenia   zákona   zo   strany   polície   a   prokuratúry v prípravnom konaní, bol okresný súd sťažovateľovi povinný poskytnúť rýchlu a efektívnu súdnu ochranu...

Z   doterajšieho   postupu   Okresného   súdu   Bratislava   I   je   zrejmé,   že   súd   svojou nečinnosťou,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   postupuje   v   zjavnom   rozpore   s viacerými   ustanoveniami   Trestného   poriadku,   Ústavy   Slovenskej   republiky  ,   Listiny základných práv a slobôd a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda svojvoľne.

Svojím   nezákonným   a   svojvoľným   postupom   Okresný   súd   Bratislava   I   vytvára pre sťažovateľa   mimoriadny   stav   právnej   neistoty   a   spôsobuje   mu   značnú   majetkovú aj nemajetkovú ujmu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti   navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 52/2010 porušené bolo. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 52/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   100.000   € (slovom: „stotisíc eur“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti toho nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   sťažovateľovi   zaplatiť   náhradu   trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., B., vedený v T. a. s., č. účtu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Ústavný súd sa po oboznámení so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jeho práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že od podania odporu proti trestnému rozkazu sťažovateľom, t. j. od 10. novembra 2010 neuskutočnil v jeho trestnej veci hlavné pojednávanie, a teda neodstránil právnu neistotu sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 1. marca 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   z   13.   marca   2013   sp.   zn.   Spr.   2063/2013 uviedla: „K namietaným prieťahom v období od vydania uvádzam, že v danom období nebolo   možné   po   podaní   odporu vytýčiť termín   hlavného pojednávania   a   to   z dôvodu, že spisový materiál bol zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky. O podanej ústavnej sťažnosti   sa   súd   dozvedel   až   na   základe   Vami   podaného   odporu.   Následne   si   spis 6 T 52/2010   vyžiadal   Ústavný   súd   SR.   Po   vrátení   spisu   z   Ústavného   súdu   SR   sa   súd oboznámil s jeho nálezom,. Pripojil potrebný spisový materiál z iných súdov a vytýčil termín hlavného pojednávania. Vzhľadom na dobu od podania odporu do vytýčenia pojednávania, uvedená   trestná   vec   vykazuje   prieťahy   v   konaní,   za   ktoré   sa   –   Vám,   v   mene   vedenia Okresného   súdu   Bratislava   I   ospravedlňujem.   Vzniknuté   prieťahy   neboli   spôsobené subjektívnym   zavinením   zákonného   sudcu   a   ku   dňu   podania   Vašej   sťažnosti   boli odstránené.“

Ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení pre účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou alebo neefektívnou   činnosťou.   Ako   je   zo   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   príloh   zrejmé, už v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu   bol   v   jeho   veci   nariadený   už   tretí   termín   hlavného   pojednávania,   hoci   k   jeho uskutočneniu nedošlo z dôvodov na strane okresného súdu, ako aj pre neprítomnosť obhajcu sťažovateľa z dôvodu jeho pobytu na dovolenke.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil tieto skutočnosti:

- vo   veci   sťažovateľa   už   bolo   okresným   súdom   vydané   meritórne   rozhodnutie   – trestný   rozkaz   zo   17.   septembra   2010,   ktorým   okresný   súd   uznal   sťažovateľa   vinným pre pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1 a § 256 ods. 2 písm. b) a 5 písm. b) Trestného zákona účinného v čase skutku a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na dobu päť rokov. Toto rozhodnutie sa nestalo právoplatným z dôvodu sťažovateľom podaného odporu.

- po doručení sťažnosti ústavnému súdu sa uskutočnilo v trestnej veci sťažovateľa hlavné pojednávanie 21. júna 2013, ktoré bolo odročené na 27. september 2013 z dôvodu výsluchu ďalších svedkov, pričom vo veci je navrhovaný výsluch 20 svedkov.

- spis   okresného   súdu   sa   z   dôvodu   sťažovateľom   podanej   námietky   zaujatosti voči zákonnému   sudcovi   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   od   4.   marca   2013 do 14. júna 2013; uvedené obdobie nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   na   kratšie   obdobia   nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom   ovplyvnili celkovú   dĺžku   súdneho konania (napr. I.   ÚS   19/00).   Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto túto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013