znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 477/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J. J., P.,   zastúpeného advokátom   Mgr.   R.   L.,   P., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. ORP- DI-SK-563/2010 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. J. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21.   septembra   2011   doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   sa domáhal   vyslovenia   porušenia   základných   práv   garantovaných   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom príslušného policajného orgánu, ktorý od 30. júla 2010 nevydal konečné rozhodnutie vo veci dopravného priestupku, ktorého sa mal v rovnaký deň dopustiť.

2. Sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie označených práv, okresnému riaditeľstvu Policajného zboru prikázať konať bez zbytočných prieťahov, priznať primeraného finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 246,62 €.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na   jej   odmietnutie.   Návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrh, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Tento princíp subsidiarity na jednej strane odráža požiadavku vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi verejnej moci, ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje,   čo   nachádza   výraz   v inštitúte   neprípustnosti   sťažnosti   (§   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde), a na strane druhej z neho vyplýva, že z dôvodov subsidiarity sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 a nasl. ústavy), teda orgánu,   ktorý   poskytuje   ochranu   základným   právam   a slobodám   jednotlivca   len   vtedy (ultima ratio), pokiaľ základné práva neboli rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci.

7.   Ústavný   súd   z obsahu sťažnosti   a jej   príloh   zistil,   že   táto   bola podaná zjavne predčasne, lebo – slovami zákona o ústavnom súde – neboli vyčerpané všetky procesné prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje; za taký sa v danom prípade považuje aj začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t Občianskeho súdneho poriadku).

8. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť   podľa   ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bez toho, že by sa zaoberal jeho obsahovými námietkami.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011