znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 477/2010-12 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   N.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. a spol., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 34 Cb 171/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 33 Rob 46/2009) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti N., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti N., s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. M. M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Cb   171/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 33 Rob 46/2009).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom podaným na okresnom súde 19.   februára 2009   sa   voči   odporcovi   E.,   a. s.,   B. (ďalej len „odporca“), domáhala zaplatenia sumy 40 903,10 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania z titulu dlhu za vykonané práce. Podľa názoru sťažovateľky   súd   vo   veci postupoval spôsobom, ktorý porušuje   právo   účastníkov   konania   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov. V dôsledku   uvedeného   preto   podala   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť podľa § 62   a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov. V odpovedi zo 7. januára 2010 na uvedenú sťažnosť podpredseda okresného súdu uviedol, že sťažnosť považuje za odôvodnenú, v dôsledku čoho vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka na prijatie opatrení na odstránenie uvedeného stavu a sám prisľúbil, že vec bude sledovať.

3.   Sťažovateľka   na   základe   uvedených   skutočností   navrhuje,   aby   ústavný   súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikáže okresnému súdu vo veci konať, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia. II.

4. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila 4. marca 2009 na okresnom súde návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 40 903,10 € proti odporcovi, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 33 Rob 46/2009. Dňa 9. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka ho uhradila 24. apríla 2009 na depozitný účet D 10/b. Okresný súd vydal 11. mája 2009 platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob 46/2009, proti ktorému podal odporca 1. júna 2009 odpor. Okresný súd vyzval 2.   júna   2009   odporcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a sťažovateľku   na   vyjadrenie k podanému odporu. Sťažovateľka podala k podanému odporu svoje vyjadrenie 23. júna 2009. Spis bol 7. augusta 2009 prevedený do registra „Cb“ a zaevidovaný pod sp. zn. 34   Cb   171/2009.   Dňa   22.   septembra   2009   doručil   odporca   okresnému   súdu   návrh   na odpustenie   súdneho   poplatku.   Sťažovateľka   doručila   19.   novembra   2009   predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda okresného súdu   v odpovedi sp. zn. Spr. 2252/09 zo 7. januára 2010 uznal prieťahy v konaní v období od 2. júna 2009 do 18. decembra 2009 a uviedol, že „... vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu...“. Okresný súd uznesením č. k. 34 Cb 171/2009-66 z 29. januára 2010 žiadosti odporcu nevyhovel a oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznal.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   odporca odvolanie. Spis bol 2. marca 2010 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. 2 Cob 71/2010 z 21. septembra 2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 6. októbra 2010. Z uvedeného vyplýva, že spis sa v období od 2. marca 2010 do 6. októbra 2010 nachádzal na krajskom súde. Okresný súd v súčasnom období doručuje účastníkom konania rozhodnutie krajského súdu.

III.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetom je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 33 Rob 46/09, ktoré je v súčasnosti vedené už pod sp. zn. 34 Cb 171/2009.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02 a iné).

Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

7.   K samotnému   postupu   okresného   súdu   je   potrebné   prisvedčiť   podpredsedovi okresného súdu, že v konaní vzniklo krátke obdobie nečinnosti súdu, ktoré možno hodnotiť ako prieťah vo veci, a to od 2. júna 2009 a 18. decembra 2009, keď okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, sťažovateľku na vyjadrenie k podanému odporu a po doručení žiadosti odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov z 22. septembra 2009 bola výzva odporcovi zaslaná 18. decembra 2009. Ide o viac ako šesťmesačné obdobie, v ktorom   okresný   súd   čakal   na   vykonanie   úkonov   účastníkmi   konania,   navyše   ide o ojedinelý prieťah   v konaní,   ktorý   nemožno považovať za taký   významný, aby založil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   celkovú   doterajšiu   dĺžku   konania   (ktorá   do   dňa   rozhodovania o ústavnej sťažnosti predstavuje 22 mesiacov) a berúc do úvahy obdobie od 2. marca 2010 do 6. októbra 2010, v ktorom sa spis nachádzal na krajskom súde, ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu nemôže hodnotiť ako konanie s prieťahmi, ktoré by malo za následok porušenie základných práv sťažovateľky. Takýto postup ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah v konaní, ktorý však nenadobudol intenzitu porušenia základných práv sťažovateľky.

8. Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v preskúmavanom konaní smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky   spôsobom   zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania).

Z   už   uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už bezpredmetné rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 8. decembra 2010