SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 476/2012-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 11286/2012 až sp. zn. Rvp 11320/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 36 Er 4242/2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009, sp. zn. 36 Er 134/2011, sp. zn. 36 Er 1774/2011, sp. zn. 36 Er 941/2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010, sp. zn. 36 Er 795/2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010, sp. zn. 36 Er 372/2011, sp. zn. 36 Er 272/2011, sp. zn. 36 Er 329/2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 794/2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011, sp. zn. 36 Er 167/2011, sp. zn. 36 Er 7085/2010, sp. zn. 36 Er 942/2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11286/2012 až sp. zn. Rvp 11320/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11286/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 36 Er 4242/2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009, sp. zn. 36 Er 134/2011, sp. zn. 36 Er 1774/2011, sp. zn. 36 Er 941/2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010, sp. zn. 36 Er 795/2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010, sp. zn. 36 Er 372/2011, sp. zn. 36 Er 272/2011, sp. zn. 36 Er 329/2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 794/2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011, sp. zn. 36 Er 167/2011, sp. zn. 36 Er 7085/2010, sp. zn. 36 Er 942/2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11286/2012 až sp. zn. Rvp 11320/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) osobitne podanými návrhmi požiadala zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Zvolený súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd podľa nej doteraz nerozhodol.
Sťažovateľka zastáva názor, že v napadnutých konaniach je okresný súd neodôvodnene nečinný, resp. koná neefektívne, a preto podala 23. novembra 2010 a 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému súdu podľa jej tvrdenia nedostala žiadnu odpoveď (sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu priložené neboli).
Uvedeným postupom okresného súdu v napadnutých konaniach malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.
Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, a prikáže okresnému súdu, aby v nich konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11286/2012 až sp. zn. Rvp 11320/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutých konaniach
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhoch sťažovateľky smerujúcich proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutých konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 36 Er 4242/2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009, sp. zn. 36 Er 134/2011, sp. zn. 36 Er 1774/2011, sp. zn. 36 Er 941/2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010, sp. zn. 36 Er 795/2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010, sp. zn. 36 Er 372/2011, sp. zn. 36 Er 272/2011, sp. zn. 36 Er 329/2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 794/2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011, sp. zn. 36 Er 167/2011, sp. zn. 36 Er 7085/2010, sp. zn. 36 Er 942/2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zo sťažností zistil, že sťažovateľka požiadala podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 36 Er 4242/2010 8. júna 2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010 7. júna 2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010 2. júna 2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009 26. augusta 2009, sp. zn. 36 Er 134/2011 14. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 1774/2011 8. marca 2011, sp. zn. 36 Er 941/2011 24. januára 2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011 2. februára 2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010 22. októbra 2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010 7. septembra 2010, sp. zn. 36 Er 795/2011 21. januára 2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010 6. augusta 2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010 21. septembra 2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011 22. februára 2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010 4. novembra 2010, sp. zn. 36 Er 372/2011 13. januára 2011, sp. zn. 36 Er 272/2011 4. januára 2011, sp. zn. 36 Er 329/2011 5. januára 2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011 8. apríla 2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010 7. júna 2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010 28. mája 2010, sp. zn. 36 Er 794/2011 17. januára 2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010 2. júna 2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010 1. júna 2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010 7. júna 2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010 4. novembra 2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010 2. júna 2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010 24. mája 2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011 1. marca 2011, sp. zn. 36 Er 167/2011 13. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 7085/2010 18. októbra 2010, sp. zn. 36 Er 942/2011 24. januára 2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010 24. mája 2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 2. septembra 2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010 6. augusta 2010.
Podľa zistenia ústavného súdu exekútor predložil návrh okresnému súdu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku vo veci sp. zn. 36 Er 4242/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010 15. júla 2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 134/2011 18. januára 2011, sp. zn. 36 Er 1774/2011 25. marca 2011, sp. zn. 36 Er 941/2011 14. februára 2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011 23. februára 2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010 9. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010 26. novembra 2010, sp. zn. 36 Er 795/2011 10. februára 2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010 19. októbra 2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010 26. novembra 2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011 15. marca 2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010 21. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 372/2011 28. januára 2011, sp. zn. 36 Er 272/2011 25. januára 2011, sp. zn. 36 Er 329/2011 27. januára 2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011 16. mája 2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010 15. júla 2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 794/2011 10. februára 2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010 4. augusta 2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010 21. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011 23. marca 2011, sp. zn. 36 Er 167/2011 20. januára 2011, sp. zn. 36 Er 7085/2010 9. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 942/2011 14. februára 2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010 15. júla 2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 26. novembra 2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010 19. októbra 2010.
Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. 36 Er 4242/2010, sp. zn. 36 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 4247/2010, sp. zn. 37 Er 4280/2009, sp. zn. 36 Er 134/2011, sp. zn. 36 Er 1774/2011, sp. zn. 36 Er 941/2011, sp. zn. 36 Er 1070/2011, sp. zn. 36 Er 7082/2010, sp. zn. 36 Er 6884/2010, sp. zn. 36 Er 795/2011, sp. zn. 36 Er 6008/2010, sp. zn. 36 Er 6879/2010, sp. zn. 36 Er 1471/2011, sp. zn. 36 Er 7273/2010, sp. zn. 36 Er 372/2011, sp. zn. 36 Er 272/2011, sp. zn. 36 Er 329/2011, sp. zn. 36 Er 2583/2011, sp. zn. 36 Er 4251/2010, sp. zn. 37 Er 4252/2010, sp. zn. 36 Er 794/2011, sp. zn. 36 Er 4248/2010, sp. zn. 36 Er 4249/2010, sp. zn. 36 Er 4562/2010, sp. zn. 36 Er 7274/2010, sp. zn. 36 Er 4246/2010, sp. zn. 36 Er 4254/2010, sp. zn. 36 Er 1742/2011, sp. zn. 36 Er 167/2011, sp. zn. 36 Er 7085/2010, sp. zn. 36 Er 942/2011, sp. zn. 36 Er 4255/2010, sp. zn. 36 Er 6883/2010 a sp. zn. 36 Er 6009/2010 zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, spravidla návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predčasne, a preto v týchto častiach sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru, že v sťažnosťami napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012