znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 475/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť D. N., P., Ľ. N., P., a L. N., P., zastúpených   advokátkou JUDr. M. K., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom sp. zn. 7 D/165/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. N., Ľ. N. a L. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2011 doručená sťažnosť D. N., Ľ. N. a L. N. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sú ako oprávnení dedičia po poručiteľovi Ing.   J. N. účastníkmi   dedičského   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 D 165/2008.   Podľa   sťažovateľov   je   okresný   súd   v celom   konaní   nečinný.   Sťažovatelia poukázali   na   skutočnosť,   že   hoci   okresnému   súdu   bolo   oznámené   jedným   z nich,   že poručiteľ mal majetok, okresný súd aj napriek tomu dedičské konanie zastavil uznesením sp. zn. 7 D 165/2008 z 25. júna 2010. Sťažovatelia preto podali sťažnosť ústavnému súdu, o ktorej bolo rozhodnuté nálezom sp. zn. III. ÚS 450/2010 z 3. mája 2011. Týmto nálezom ústavný   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   z 25.   júna   2010,   následkom   čoho   preto dedičské konanie po poručiteľovi stále prebieha a okresný súd by vo veci mal efektívne konať.   Napriek   tomu   však   podľa   sťažovateľov   okresný   súd   nekoná,   celé   konanie   na okresnom súde je „... tvorené jedným nádherným súvislým prieťahom“.

3.   Sťažovatelia   preto   navrhli,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o ich   sťažnosti   nálezom ktorým vysloví, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a   prikáže   okresnému   súdu   konať   bez   prieťahov.   Sťažovatelia   zároveň navrhujú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre   každého   zo   sťažovateľov,   ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   pred   ústavným súdom.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS   390/08).   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

6. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 7 D 165/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ako sťažovatelia sami uvádzajú, okresný súd uznesením z 25. júna 2010 konanie vo veci samej zastavil. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné, a teda dedičské konanie po poručiteľovi bolo skončené. Ústavný súd však nálezom sp. zn. III. ÚS 450/2010 z 3. mája 2011 okrem iného zrušil uznesenie okresného súdu z 25. júna 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nález ústavného súdu z 3. mája 2011 bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľov 1. júla 2011 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol 4. júla 2011. Z toho vyplýva, že až od uvedeného dátumu, t.   j. od 4. júla 2011 dedičské   konanie opätovne prebieha   na okresnom súde. Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 25. augusta 2011 a na poštovú prepravu bola podaná 22. augusta 2011. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu prebiehalo dedičské konanie na okresnom súde celkove tri roky.

Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   zbytočné prieťahy   podľa   uvedeného   článku   ústavy   (napr.   II. ÚS 199/02,   I. ÚS 197/03, IV. ÚS 296/04).

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 124/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

7. Po oboznámení sa so sťažnosťou, ako aj stavom konania ústavný súd nezistil v postupe okresného súdu také prieťahy, ktoré by mali za následok porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu totiž konanie na okresnom súde prebiehalo tri roky. Takáto dĺžka konania objektívne sama osebe ešte nevyvoláva pochybnosť o možnosti vyslovenia existencie zbytočných prieťahov v konaní,   ktoré zatiaľ ako celok zodpovedá   dobou   svojho   trvania času,   v ktorej   je ešte možné uzavrieť dedičské konanie.

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu treba poukázať na to, že   v prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

8. Keďže sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd už nerozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov (prikázanie okresnému súdu konať vo veci, priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   priznanie   náhrady   trov   právneho   zastúpenia), pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľov.

9. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011