znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 475/2010-16Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 v zložení z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka, o návrhu   Ing.   Ľ.   M.,   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   T.,   L.,   na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V. z 21. mája 2010 takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. z 21. mája 2010 v časti, v ktorej bola Ing. Ľ. M. uložená pokuta vo výške 622,75 € za to, že v lehote do 31. marca 2007 nepodal   vôbec   písomné   oznámenie   o svojich   majetkových pomeroch   a majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny rok 2006,   z r u š u j e.

2. V ostatných   častiach   rozhodnutie   Obecného   zastupiteľstva   obce   V. z 21. mája 2010   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. júna 2010 doručený návrh Ing. Ľ. M. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) z 21. mája 2010.

2. Z obsahu návrhu a jeho príloh ústavný súd zistil, že navrhovateľ bol v období od 28. decembra 2006 do 26. mája 2009 starostom obce V. V uvedenom období bol preto verejným   funkcionárom,   na   ktorého   sa   vzťahovali   ustanovenia   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). Podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva z 21. mája 2010 navrhovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona tým, že:

v lehote   do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   funkcie   starostu,   teda   do

27. januára 2007,   nepodal   písomné   oznámenie   o svojich   majetkových pomeroch   a majetkových   pomeroch   svojej   manželky,   ale   podal   ho   až

9. februára 2007, za čo mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona vo výške 622,75 €,

v lehote   do   31.   marca   2007   vôbec   nepodal   písomné   oznámenie   o svojich majetkových pomeroch a majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny   rok   2006,   za   čo   mu   bola   uložená   pokuta   podľa   čl.   9   ods.   10 ústavného zákona vo výške 622,75 €,

v lehote   do   31.   marca   2008   nepodal   písomné   oznámenie   o svojich majetkových pomeroch a majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny   rok   2007,   ale   podal   ho   až   9.   marca   2009,   a v lehote   do

30. apríla 2008 nepodal vôbec potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007, za čo mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona vo výške 668,39 €,

v lehote   do   31.   marca   2009   nepodal   písomné   oznámenie   o majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny rok 2008, ale podal ho až

9. júna 2009, za čo mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona vo výške 1 017,33 €.

Navrhovateľovi   bola   preto   rozhodnutím   obecného   zastupiteľstva   uložená   pokuta v celkovej výške 2 931,22 €.

3. Rozhodnutiu obecného zastupiteľstva predchádzalo zasadnutie komisie na ochranu verejného   záujmu   obce   V.   (ďalej   len   „komisia“)   23.   marca   2010.   Na   tomto   zasadnutí komisie,   ktorá   konanie   začala   z vlastnej   iniciatívy,   bola   otvorená   zalepená   a podpísaná obálka s písomnosťami o majetkových pomeroch navrhovateľa ako bývalého starostu obce V.   a jeho   manželky.   Po   oboznámení   sa   so   všetkými   písomnosťami   komisia   zistila,   že navrhovateľ   ako   starosta   obce   viackrát   nesplnil   povinnosti,   ktoré   mu   vyplývali   z čl.   7 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Preto   komisia   odporučila   obecnému zastupiteľstvu začať proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ústavného zákona a uložiť mu pokutu za každé porušenie jeho povinností osobitne. Na základe týchto informácií obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 26. marca 2010 prijalo uznesenia č. 78/2010/02R, č. 79/2010/02R, č. 80/2010/02R a č. 81/2010/02R, ktorými bolo schválené začatie konania proti navrhovateľovi   pre   porušenie   jednotlivých povinností vyplývajúcich mu z čl. 7 ods. 1   písm.   e)   ústavného   zákona.   Obecné   zastupiteľstvo   prijalo   tiež   uznesenie č. 82/2010/02R,   ktorým   uložilo   obecnému   úradu   zaslať   navrhovateľovi   ako   bývalému starostovi   oznámenie   o začatí   konania   podľa   ústavného   zákona.   Konanie   bolo navrhovateľovi oznámené listom zo 14. apríla 2010 označeným ako „Začatie konania“, ktorý mu bol doručený 23. apríla 2010.

4. Navrhovateľ sa k oznámeniu vyjadril listom, ktorý bol obecnému úradu doručený 12. mája 2010. Vyjadril v ňom svoje presvedčenie, že počas doby výkonu funkcie starostu obce   si   splnil   všetky   povinnosti,   ktoré   mu   ukladal   ústavný   zákon   o ochrane   verejného záujmu.   Poukázal   na   to,   že   písomné   oznámenia   o svojich   majetkových   pomeroch a manželky   podával   načas,   že   boli   kontrolované   komisiou   a táto   k nim   nemala   žiadne výhrady,   nežiadala   ďalšie   vysvetlenia   či   doplnenia.   Konanie   podľa   ústavného   zákona odmietol,   pretože   ho   považuje   za   neobjektívne   a založené   na   obrovskej   nevraživosti niektorých osôb voči nemu.

5.   Obecné   zastupiteľstvo   považovalo   tieto   námietky   navrhovateľa   za   nedôvodné a dospelo k záveru, že navrhovateľ ako starosta skutočne porušil povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona. Dňa 21. mája 2010 preto vydalo rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi za   porušenie   povinností   vyplývajúcich   z   čl.   7   ods.   1   písm.   e)   ústavného   zákona (konkretizované v bode 2 tohto nálezu) uložilo pokutu v celkovej výške 2 931,22 €.

6.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   navrhovateľ   ústavnému   súdu   návrh   na   jeho preskúmanie, pretože je toho názoru, že rozhodnutie, ako aj v ňom uvedená výška celkovej pokuty nie sú v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby ústavný súd „...   na základe vyššie uvedených skutočností zrušil Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva zo dňa 21.05.2010 o uložení pokuty v celovej výške 2.931,22   eur   a zároveň   žiadame,   aby   Ústavný   súd   uložil   obci   V.   úplne   uhradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania, ktoré Ústavný súd vyčísli“.

7. Pred rozhodnutím o návrhu si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie Obce V. (ďalej len „obec“).   Zo   stanoviska   obce   v zastúpení   starostom   vyplýva,   že   rozhodnutie   o uložení pokuty navrhovateľovi v celej jej výške považuje za správne ako po formálnej, tak aj vecnej stránke. Navrhovateľ si v štyroch prípadoch nesplnil povinnosti, ktoré mu ako starostovi obce ukladal ústavný zákon, čo odôvodňuje rozhodnutie, ako aj uloženie pokuty v celej jej výške.

8. Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sa   konanie o preskúmanie   rozhodnutia   vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva   konanie   o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.Z citovaných   ustanovení   zákona   vyplýva,   že   v konaní   o preskúmanie   rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo, alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, a v akom rozsahu, t. j. či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce   z   ústavného   zákona   porušil,   alebo   neporušil,   teda   či je z tohto hľadiska   rozhodnutie   orgánu   konajúceho   vo   veci   ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona oznámenie podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.

9. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj spisového materiálu, ktorý si ústavný súd vyžiadal od obce, je zrejmé, že navrhovateľ bol v období od 28. decembra 2006 do 26. mája 2009 starostom obce, teda verejným funkcionárom a vzťahoval sa na neho ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Ústavný zákon ukladal navrhovateľovi tieto povinnosti :A. Podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie starostu, oznámenie o tejto skutočnosti. Navrhovateľ sa funkcie starostu ujal 28. decembra 2006, preto mal oznámenie podať do 27. januára 2007.

B. Počas výkonu funkcie starostu podať vždy do 31. marca oznámenie a do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní z dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný   na   daňové   účely   potvrdzujúci   sumu   príjmov,   ktoré   navrhovateľ   získal   za predchádzajúci kalendárny rok.

K povinnosti v bode ANavrhovateľ v návrhu na preskúmanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva nepoprel, že   oznámenie   nepodal   do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   funkcie   starostu.   Za nesplnenie   tejto   povinnosti   bola   navrhovateľovi   uložená   pokuta   vo   výške   622,75   €; navrhovateľ   však   považoval „nárok   vyrubiť   pokutu“ za   premlčaný   v zmysle   §   101 Občianskeho zákonníka „z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 28.01.2007“.

K povinnosti v bode BNavrhovateľ   uviedol,   že   povinnosť   podať   oznámenie   do   31.   marca   2007   za predchádzajúci kalendárny rok 2006 si splnil riadne a včas, pretože ho podal 9. februára 2007. Navrhovateľ považoval aj tento nárok za premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pričom podľa neho premlčacia lehota začala plynúť 1. apríla 2007. Obecný úrad vo svojom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedol, že navrhovateľ v tento deň, t. j. 9.   februára   2007,   podal   oznámenie   uvedené   v   bode   A tohto   nálezu.   Svoje   stanovisko odôvodnil obecný úrad tým, že je zrejmé, že si navrhovateľ najprv splnil povinnosť „skôr splatnú“.

K povinnosti podať do 31. marca 2008 oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok 2007, ktoré navrhovateľ podal oneskorene až 9. marca 2009, a v lehote do 30. apríla 2008 podať potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007, ktoré podľa rozhodnutia navrhovateľ vôbec nepodal, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 668,39 €, navrhovateľ neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že tieto povinnosti si splnil riadne a včas. Navrhovateľ len všeobecne v návrhu uvádzal, že svoje povinnosti si riadne plnil, pretože súbežne podával oznámenie aj na Mestskom úrade v L. z dôvodu výkonu funkcie náčelníka mestskej polície.

K povinnosti podať do 31. marca 2009 písomné oznámenie o majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny rok 2008, ktoré podľa rozhodnutia podal až 9. júna 2009, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1 017,33 €, navrhovateľ uviedol, že ho podal včas, avšak z dôvodu jeho straty na obecnom úrade a nepresného vedenia registratúrneho denníka prijatých a odoslaných dokumentov na obecnom úrade, došlo k jeho oneskorenému podaniu. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že počas celej doby výkonu funkcie starostu presadzoval   a chránil   verejný   záujem.   Poukázal   tiež   na   to,   že   komisia   obecného zastupiteľstva,   ktorej   navrhovateľ   oznámenia   podával,   ich   kontrolovala   a nemala   o nich žiadne pochybnosti a ani ho nežiadala o podanie vysvetlenia.

10. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ ako starosta obce mal povinnosť podávať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehotách   tam   uvedených.   Medzi   účastníkmi   nebolo   sporné   ani obdobie,   za   ktoré   mal navrhovateľ oznámenie podávať. Pokuta bola navrhovateľovi uložená za to, že oznámenie nepodal včas, prípadne že ho nepodal vôbec. Preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či si navrhovateľ svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z čl. 7 ústavného zákona, plnil riadne a včas   alebo   či   z jeho   strany   skutočne   došlo   k porušeniu   týchto   povinností   tak,   ako   to v napadnutom rozhodnutí uzavrela komisia.  

Navrhovateľ nepoprel, že nepodal včas, t. j. do 27. januára 2007 oznámenie. Preto ústavný súd dospel k názoru, že navrhovateľ touto nečinnosťou porušil povinnosť uloženú mu v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.

Navrhovateľ však paušálne nesúhlasil s tým, že si nesplnil včas povinnosť podať oznámenie do 31. marca 2008 za predchádzajúci kalendárny rok 2007 a že vôbec nepodal potvrdenie o podanom daňovom   priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007, avšak   nijako   nepreukázal   splnenie   tejto   povinnosti.   Z uvedeného   potom   vyplynulo,   že navrhovateľ tým porušil povinnosť uloženú mu v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že navrhovateľ mal v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. a) oznámenie podať komisii obecného zastupiteľstva, nie Mestu L. z titulu súbežného výkonu funkcie náčelníka mestskej polície. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom obecného úradu, že ak navrhovateľ vykonával funkciu náčelníka Mestskej polície mesta L. a z toho titulu podával tomuto subjektu písomné oznámenie, nešlo o oznámenia v zmysle čl. 7 ústavného zákona, pretože náčelník mestskej polície nie je verejným funkcionárom v zmysle tohto zákona vo vzťahu k uvedenému mestu.

Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tým, že nepodal včas, teda do 31. marca 2009 písomné oznámenie   o majetkových   pomeroch   manželky   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   2008. Navrhovateľ túto námietku odôvodnil len stratou oznámenia na obecnom úrade v dôsledku nepresného   vedenia   registratúrneho   denníka   prijatých   a odoslaných   dokumentov. Navrhovateľ však neponúkol, a teda ani nepreukázal žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by tomu nasvedčovali; inak túto skutočnosť vôbec nenamietal vo svojej odpovedi na návrh na začatie konania,   a tiež   nepredložil   potvrdenie   komisie   obecného   zastupiteľstva,   z ktorého   by vyplývalo, že písomné oznámenie o majetkových pomeroch manželky za rok 2008 podal včas.   Preto   sa   ústavný   súd   v tejto   časti   stotožňuje   s napadnutým   rozhodnutím,   ktoré konštatovalo, že navrhovateľ v tomto smere opäť porušil povinnosť uloženú mu v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že vo všetkých už uvedených prípadoch navrhovateľ porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali   z   čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona. Porušenie povinností vyplývalo z toho, že navrhovateľ nepodal včas   písomné   oznámenie   prípadne   že   vôbec   nepodal   potvrdenie   o podanom   daňovom priznaní   k dani   z príjmov   fyzických   osôb   za   rok   2007.   V jednom   prípade   dokonca navrhovateľ   ani   nenamietal   porušenie   tejto   povinnosti.   Preto   bolo   odôvodnené   začatie konania proti navrhovateľovi, ako aj uloženie pokuty za jednotlivé porušenia. Ústavný súd preto rozhodnutie obecného zastupiteľstva v týchto čiastkových výrokoch potvrdil.  

11.   Odlišné   stanovisko   však   ústavný súd   zaujal k tej   časti   rozhodnutia   obecného zastupiteľstva, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta za to, že do 31. marca 2007 nepodal   vôbec   písomné   oznámenie   o svojich   majetkových   pomeroch   a majetkových pomeroch manželky za predchádzajúci kalendárny rok 2006. Argumentáciu navrhovateľa, ktorý s uložením pokuty nesúhlasil s poukazom na to, že písomné oznámenie podal včas, t.   j. 9.   februára 2007,   považoval ústavný súd za opodstatnenú.   Zo   spisového materiálu týkajúceho sa navrhovateľovej veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal od obce, je zrejmé, že navrhovateľ 9. februára 2007 predložil komisii obecného zastupiteľstva písomné oznámenie podľa čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona, ktorého súčasťou bolo aj potvrdenie o jeho príjmoch za predchádzajúci rok 2006 vydávané na daňové účely. Komisia potom konštatovala, že „...si splnil povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 a 8 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.“. Pritom z už uvedeného je zrejmé, že 9. februára 2007, keď bolo oznámenie komisii predložené, už bol navrhovateľ v omeškaní so splnením povinnosti podať oznámenie do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie starostu. Ústavný súd sa preto stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že povinnosť podať oznámenie do 31. marca 2007 za predchádzajúci kalendárny rok 2006 si splnil riadne a včas, pretože ho podal už 9. februára 2007. Navrhovateľ sa v tomto prípade nedopustil porušenia ústavného zákona, preto ani nebolo opodstatnené začatie konania proti navrhovateľovi a uloženie pokuty, ktorá   bola navrhovateľovi uložená v sume 622,75 €. Ústavný súd preto   v tejto časti   zrušil rozhodnutie obecného zastupiteľstva   podľa   § 73b ods. 3 in fine zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd považoval   námietku premlčania nároku vznesenú navrhovateľom v priebehu   konania   za   bezpredmetnú.   Právny   vzťah   medzi   verejným   funkcionárom a orgánom   obce   oprávneným   na   konanie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   podľa ústavného   zákona   je   verejnoprávnym   vzťahom,   a   nie   občianskoprávnym   vzťahom, u ktorého možnosť premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka neprichádzala vôbec do úvahy.

13.   Ústavný   súd   nepriznal   navrhovateľovi   náhradu   trov   konania   pred   ústavným súdom (§ 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde) z dôvodu, že mal úspech len v nepatrnej časti. P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 8. decembra 2010