znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 474/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   482/2015   –   sp.   zn.   Rvp   485/2015,   sp.   zn. Rvp 520/2015 – sp. zn. Rvp 523/2015, sp. zn. Rvp 1013/2015 – sp. zn. Rvp 1017/2015, sp. zn.   Rvp   1589/2015   –   sp.   zn.   Rvp   1600/2015,   sp.   zn.   Rvp   1619/2015   a   sp.   zn. Rvp 1620/2015, sp. zn. Rvp 2660/2015 – sp. zn. Rvp 2666/2015, sp. zn. Rvp 2856/2015 a sp.   zn.   Rvp   2946/2015   –   sp.   zn.   Rvp   2962/2015   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva   podľa   čl. 47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom   a   uzneseniami Krajského súdu v Žiline v spojení s postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 482/2015 – sp. zn. Rvp 485/2015, sp. zn. Rvp 520/2015 – sp. zn. Rvp 523/2015, sp. zn. Rvp 1013/2015 – sp. zn. Rvp 1017/2015, sp. zn. Rvp 1589/2015 – sp. zn. Rvp 1600/2015, sp.   zn.   Rvp   1619/2015   a   sp.   zn.   Rvp   1620/2015,   sp.   zn.   Rvp   2660/2015   –   sp.   zn. Rvp 2666/2015, sp. zn. Rvp 2856/2015 a sp. zn. Rvp 2946/2015 – sp. zn. Rvp 2962/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 482/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli od 13. januára   2015   do   27.   februára   2015   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného   práva   podľa   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ a „napadnuté rozhodnutia krajského   súdu“)   v spojení   s postupom   a uzneseniami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“   a „napadnuté   rozhodnutia   najvyššieho   súdu“) uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia v bodoch 1 až 52.

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   sa opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v exekučnom   konaní,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdenia relevantných   hmotnoprávnych   a   procesnoprávnych   ustanovení   príslušných   právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 482/2015 – sp. zn. Rvp 485/2015, sp. zn. Rvp 520/2015 – sp. zn. Rvp 523/2015, sp. zn. Rvp 1013/2015 – sp. zn. Rvp 1017/2015, sp. zn. Rvp 1589/2015 – sp. zn. Rvp 1600/2015, sp.   zn.   Rvp   1619/2015   a   sp.   zn.   Rvp   1620/2015,   sp.   zn.   Rvp   2660/2015   –   sp.   zn. Rvp 2666/2015, sp. zn. Rvp 2856/2015 a sp. zn. Rvp 2946/2015 – sp. zn. Rvp 2962/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu, ako i najvyššieho súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

8. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...

9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že o napadnutých rozhodnutiach krajského súdu uvedených v tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 6 a č. 8 až č. 52 už ústavný súd rozhodol svojimi rozhodnutiami uvedenými v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 6 a č. 8 až č. 52, a to ekvivalentne ku každému z napadnutých rozhodnutí krajského súdu.Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   o   napadnutých   rozhodnutiach   krajského   súdu vedených v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 6 a č. 8 až č. 52 už bolo ústavným súdom rozhodnuté tam uvedenými rozhodnutiami, v dôsledku čoho ústavný súd odmieta sťažnosti vedené v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 6 a č. 8 až č. 52 v časti týkajúcej sa napadnutých rozhodnutí   krajského   súdu   z dôvodu   ich   neprípustnosti   podľa   §   24   písm.   a) zákona o ústavnom súde.

10. V nadväznosti na napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 8 CoE 173/2012 z 19. decembra 2012 (uvedené v priloženej tabuľke pod č. 7) ústavný súd poznamenáva, že po   preskúmaní   predmetu   ústavnej   sťažnosti   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   522/2015 a napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 8 CoE 173/2012 z 19. decembra 2012 dospel ústavný súd k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery všeobecných súdov rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti   za škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnej argumentácii,   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, voči ktorému sťažnosti smerujú, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.   A keďže   v rozsahu   použitej   zásadnej/kľúčovej   argumentácie   sťažovateľky voči napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,   I.   ÚS   373/2014,   II.   ÚS   458/2014,   II.   ÚS   503/2015,   II. ÚS 504/2015, II. ÚS 506/2015,   IV.   ÚS   256/2014,   IV. ÚS 363/2014),   ktoré   skončili   odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovanom prípade   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto   v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu uvedeným v priloženej tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 52 ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím   na totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii   a skutkových   okolnostiach vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré boli predmetom posúdenia ústavným súdom už v predošlom období, je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľke sú notoricky   známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   týkajúcich   sa   postupu   najvyššieho   súdu v dovolacom konaní v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   I.   ÚS   67/2014,   I.   ÚS   330/2014,   I.   ÚS   331/2014, I. ÚS 332/2014,   I.   ÚS   436/2014,   I.   ÚS   437/2014,   I.   ÚS   510/2014,   I.   ÚS   511/2014, I. ÚS 533/2014,   I.   ÚS   622/2014,   I.   ÚS   623/2014,   I.   ÚS   626/2014,   II.   ÚS   111/2014, II. ÚS 112/2014, II. ÚS 113/2014, II. ÚS 114/2014, II. ÚS 115/2014, II. ÚS 116/2014, II. ÚS 140/2014, II. ÚS 141/2014, II. ÚS 142/2014, II. ÚS 143/2014, II. ÚS 144/2014, II. ÚS 145/2014, II. ÚS 146/2014, II. ÚS 583/2014, III. ÚS 169/2012, III. ÚS 291/2014, III. ÚS 381/2014, III. ÚS 382/2014, IV. ÚS 307/2014, IV. ÚS 377/2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne   názory,   a preto   v podrobnostiach   odkazuje   na   svoje   už   citované   rozhodnutia. Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   uvedené   v prílohe   tohto rozhodnutia   pod   č.   1   až   č.   52   týkajúce   sa   napadnutých   rozhodnutí   najvyššieho   súdu odmietol v tejto ich časti ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľky   v nich   uplatnených   (zrušenie   napadnutých   rozhodnutí   krajského súdu, ako i najvyššieho súdu, vrátenie vecí krajskému súdu na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 474/2015

p. č. sp. zn. sťažností

vedených

ústavným súdom

(Rvp) sp. zn. uznesení

najvyššieho súdu sp. zn. uznesení krajského súdu

(sp. zn. uznesení ústavného súdu)

1.Rvp 482/20156 ECdo 208/2013z 30. septembra 20143 CoE 96/2012 z 30. januára 2013(II. ÚS 614/2013)

2.Rvp 483/20151 Oboer 208/2013z 30. septembra 20146 CoE 12/2013 z 31. januára 2013(III. ÚS 55/2014)

3.Rvp 484/20153 Oboer 288/2013 zo 6. októbra 20143 CoE 14/2013 z 9. mája 2013(I. ÚS 742/2013)

4.Rvp 485/20152 ECdo 160/2014z 28. augusta 20149 CoE 10/2013 z 31. januára 2013(III. ÚS 55/2014)

5.Rvp 520/20153 Oboer 318/2013zo 6. novembra 20143 CoE 256/2012 z 25. júla 2013(III. ÚS 230/2014)

6.Rvp 521/20154 ECdo 130/2014z 23. septembra 20146 CoE 113/2013 z 30. septembra 2013(II. ÚS 582/2014)

7.Rvp 522/20151 Oboer 46/2013zo 14. októbra 20148 CoE 173/2012 z 19. decembra 2012

8.Rvp 523/20151 ECdo 229/2013z 30. októbra 20142 CoE 118/2012 z 12. decembra 2012(III. ÚS 192/2014)

9.Rvp 1013/20156 ECdo 198/2013z 30. septembra 20145 CoE 37/2013 z 28. marca 2013(II. ÚS 285/2014)

10.Rvp 1014/20151 Oboer 287/2013z 19. augusta 20147 CoE 74/2012 z 31. januára 2013(I. ÚS 742/2013)

11.Rvp 1015/20155 Oboer 184/2014z 20. októbra 201421 CoE 7/2013 z 29. apríla 2013(II. ÚS 410/2014)

12.Rvp 1016/20155 Oboer 287/2013z 22. októbra 20146 CoE 39/2013 z 28. marca 2013(IV. ÚS 69/2014)

13.Rvp 1017/20153 Oboer 209/2013zo 14. augusta 20147 CoE 21/2013 z 27. februára 2013(II. ÚS 285/2014)

14.Rvp 1589/20156 ECdo 248/2013z 26. novembra 20143 CoE 23/2013 z 23. mája 2013(I. ÚS 742/2013)

15.Rvp 1590/20156 ECdo 194/2013z 30. septembra 20146 CoE 2/2013 z 31. januára 2013(II. ÚS 99/2014)

16.Rvp 1591/20151 ECdo 259/2013z 27. novembra 20149 CoE 86/2012 z 20. decembra 2012(II. ÚS 215/2014)

17.Rvp 1592/20151 ECdo 241/2013z 30. októbra 201410 CoE 3/2013 z 31. januára 2013(II. ÚS 99/2014)

18.Rvp 1593/20156 ECdo 258/2013z 26. novembra 20147 CoE 2/2013 z 27. februára 2013(I. ÚS 686/2013)

19.Rvp 1594/20154 Oboer 271/2013 z 30. októbra 20145 CoE 4/2013 z 31. januára 2013(II. ÚS 99/2014)

20.Rvp 1595/20151 ECdo 263/2013z 27. novembra 201410 CoE 78/2012 z 27. marca 2013(II. ÚS 99/2014)

21.Rvp 1596/20154 ECdo 147/2013z 27. októbra 201420 CoE 6/2013 z 13. marca 2013(III. ÚS 227/2014)

22.Rvp 1597/20155 Oboer 183/2013z 25. novembra 20147 CoE 27/2013 z 28. marca 2013(IV. ÚS 174/2014)

23.Rvp 1598/20154 Cdo 337/2012z 22. októbra 201421 CoE 142/2012 zo 6. augusta 2012(II. ÚS 585/2013)

24.Rvp 1599/20153 Oboer 344/2013z 19. novembra 20146 CoE 54/2012 z 31. januára 2013(II. ÚS 101/2014)

25.Rvp 1600/20151 Oboer 292/2013z 30. septembra 20143 CoE 194/2012 z 11. apríla 2013(III. ÚS 227/2014)

26.Rvp 1619/20151 Oboer 297/2014zo 14. októbra 201410 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013(I. ÚS 756/2014)

27.Rvp 1620/20158 ECdo 26/2014z 12. novembra 201420 CoE 238/2012 z 30. mája 2013(III. ÚS 148/2014)

28.Rvp 2660/20154 ECdo 274/2014z 26. novembra 20149 CoE 2/2013 z 28. februára 2013(I. ÚS 686/2013)

29.Rvp 2661/20154 ECdo 143/2013z 27. októbra 201421 CoE 133/2012 zo 6. augusta 2012(II. ÚS 79/2013)

30.Rvp 2662/20158 ECdo 32/2014z 12. novembra 20142 CoE 11/2013 zo 6. mája 2013(I. ÚS 742/2013)

31.Rvp 2663/20154 ECdo 183/2014 z 26. novembra 201420 CoE 121/2013 z 18. marca 2014(I. ÚS 756/2014)

32.Rvp 2664/20151 ECdo 65/2014z 25. júla 201421 CoE 225/2012 z 20. marca 2013(II. ÚS 881/2014)

33.Rvp 2665/20154 ECdo 59/2013z 26. novembra 20143 CoE 113/2012 z 24. januára 2013(III. ÚS 369/2013)

34.Rvp 2666/20154 ECdo 157/2013z 26. novembra 201421 CoE 200/2012 z 13. februára 2013(II. ÚS 101/2014)

35.Rvp 2856/20152 ECdo 320/2013z 27. novembra 201420 CoE 246/2012 z 28. mája 2013(I. ÚS 742/2013)

36.Rvp 2946/20155 ECdo 89/2014z 10. júla 20148 CoE 58/2012 z 18. januára 2013(IV. ÚS 157/2014)37.Rvp 2947/20157 ECdo 268/20146 CoE 44/2014 z 30. mája 2014

8

z 20. novembra 2014(I. ÚS 798/2014)

38.Rvp 2948/20155 ECdo 210/2013z 9. apríla 20143 CoE 12/2013 zo 14. marca 2013(II. ÚS 541/2014)

39.Rvp 2949/20153 ECdo 49/2013z 9. októbra 20141 CoE 89/2012 z 31. júla 2012(IV. ÚS 261/2013)

40.Rvp 2950/20153 Oboer 321/2013zo 6. novembra 20141 CoE 206/2012 z 12. februára 2013(III. ÚS 394/2013)

41.Rvp 2951/20152 Cdo 392/2012z 22. októbra 201420 CoE 43/2012 z 1. augusta 2012(IV. ÚS 91/2013)

42.Rvp 2952/20154 ECdo 286/2013z 26. novembra 20143 CoE 181/2012 z 11. apríla 2013(III. ÚS 55/2014)

43.Rvp 2953/20153 ECdo 204/2013z 27. novembra 20147 CoE 25/2013 z 27. februára 2013(III. ÚS 55/2014)

44.Rvp 2954/20154 ECdo 22/2014zo 17. decembra 20149 CoE 80/2013 z 30. mája 2013(I. ÚS 194/2014)

45.Rvp 2955/20155 Oboer 65/2013 z 15. decembra 20141 CoE 159/2012 z 29. januára 2013(II. ÚS 164/2014)

46.Rvp 2956/20151 Oboer 257/2014zo 16. decembra 20145 CoE 40/2012 z 25. júna 2012(I. ÚS 52/2013)

47.Rvp 2957/20151 Oboer 263/2014z 3. novembra 201411 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014(I. ÚS 756/2014)

48.Rvp 2958/20152 Oboer 375/2013z 28. novembra 20143 CoE 51/2013 z 22. augusta 2013(I. ÚS 509/2014)

49.Rvp 2959/20158 ECdo 170/2014z 12. novembra 20148 CoE 121/2013 z 30. decembra 2013(I. ÚS 756/2014)

50.Rvp 2960/20154 ECdo 160/2014z 26. novembra 20145 CoE 111/2013 z 30. septembra 2013(I. ÚS 361/2014)

51.Rvp 2961/20155 Oboer 141/2013z 25. novembra 201420 CoE 204/2012 z 22. januára 2013(II. ÚS 541/2014)

52.Rvp 2962/20155 Oboer 188/2014z 25. novembra 201421 CoE 13/2014 z 5. marca 2014(I. ÚS 756/2014)