znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 472/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M. – G., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. M. – G. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta 2012 doručená sťažnosť Ing. I. M. – G., Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že «Dňa   07.   07.   2010   podala... na Okresný súd Košice   II   „Návrh   o zaplatenie   5150,30€   s prísl.“...,   pretože   K.,   a.   s... neuhradila včas... faktúru č. 2007072.

Dňa 18. 08. 2010 okresný súd vydal „Platobný rozkaz“ sp. zn. 35 Rob/171/2010- 18..., ktorým súd uložil odporcovi, aby sťažovateľke zaplatil sumu 5 150,30 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 150,30 € od 01. 04. 2008 do zaplatenia.

Odporca voči uvedenému platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 17. 09. 2010..., ktorý zdôvodnil tým, že odporca dielo nevykonal riadne a včas.

Okresný   súd   prevzal   dňa   20.   10.   2010   podanie:   „Podanie   na   súd   –   Vyjadrenie na odpor proti platobnému rozkazu“... Mám zato, že okresný súd od 20. 10. 2011 nekonal. Prvé   pojednávanie   vo   veci   samej   sa   uskutočnilo   dňa   10.   09.   2011,   ale   súd   vo   veci nerozhodol. Na pojednávaní sme navrhli vypočuť svedka p. Ž., pretože on býva v okrese Z., preto súd rozhodol, že bude vypočutý na Okresnom súde Zvolen a účastníci konania sme mali súdu zaslať otázky na uvedeného svedka. Listom: „Podanie na súd – zaslanie otázok na svedka a predloženie listín“ zo dňa 19. 9. 2011... sme súdu zaslali otázky na svedka, ktoré súd prevzal 21. 09. 2011. K vypočutiu svedka J. Ž. došlo až dňa 29. 02. 2012 na Okresnom   súde   vo   Zvolene,   čo   potvrdzuje   „Zápisnica“   zo   dňa   29.   02.   2012...   ale   od uvedeného dňa Okresný súd Košice II nekoná...

Postupom   súdu,   ako   aj   jeho   nečinnosťou   vznikla   sťažovateľke   značná   škoda. Sťažovateľka nemôže disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 51 050,30 € s prísl., pretože okresný súd vo veci samej za viac ako rok a štyri mesiace nerozhodol. Uvedené spôsobuje sťažovateľke psychické a zdravotné problémy. Taktiež jej to spôsobuje finančnú ujmu, pretože na zaplatenie svojich odvodov do poisťovni si musela požičať peniaze.».

Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 6. júna 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa   § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   v   ktorom   vytýkala   okresnému   súdu nečinnosť v jej právnej veci. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 114/2011 z 13. júla 2011 uviedol, že túto sťažnosť považuje za nedôvodnú, pretože vo veci sa plynulo koná.

Sťažovateľka   na   základe   uvedených   skutočností   navrhla,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci   nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   38   Cb/228/2010   porušené,   prikázal   okresnému   súdu   v   tomto   konaní   konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   20.   augusta   2012 opakovane namieta,   že   podľa   jej   názoru   v   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 38 Cb 228/2010   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   čím   je   porušované   jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

Z   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   svojím   uznesením sp. zn. IV. ÚS 530/2011 z 15. decembra 2011 (doručeným sťažovateľke 28. decembra 2011) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky z 25. novembra 2011 na porušenie jej základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 38   Cb   228/2010   odmietol   ako   zjavne   neodôvodnenú,   pričom   svoj   výrok odôvodnil krátkou dĺžkou uvedeného konania, ako aj tým, že v postupe okresného súdu nezistil žiadne dlhodobejšie obdobie nečinnosti okresného súdu.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo svojej rozhodovacej činnosti (spis vedený na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 530/2011), ako aj z informácií okresného súdu ustálil priebeh konania takto:

Sťažovateľka podala na okresnom súde 7. júla 2010 „Návrh o zaplatenie 5 150,30 € s prísl.“ proti   spoločnosti   Košická   stavebná   spoločnosť,   a.   s.   (ďalej   len   „odporkyňa“). Okresný   súd   18.   augusta 2010 vydal platobný rozkaz, proti   ktorému podala odporkyňa 17. septembra 2010 odpor. Dňa 20. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu. Dňa 29. novembra 2010 bola vec preradená do registra Cb. Zákonný sudca   11.   mája   2011   nariadil   termín   pojednávania   na   12.   september   2011,   ktoré   bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka predloží okresnému súdu otázky na svedka, ktorý bude vypočutý dožiadaným súdom. Dňa 21. septembra 2011 boli okresnému súdu doručené požadované otázky sťažovateľky na svedka, ktoré okresný súd 30. novembra 2011 zaslal odporkyni na vyjadrenie v lehote 30 dní.

Svedok   bol   Okresným   súdom   Zvolen   vypočutý   29.   februára   2012.   Okresný   súd uznesením   z 8.   marca 2012 rozhodol,   že   do   konania na strane odporkyne vstúpi   nový účastník Ing. Ján Kotrbanec. Okresnému súdu sa uznesenie z 8. marca 2012 nepodarilo doručiť Ing. Jánovi Kotrbancovi, preto následne zisťoval jeho pobyt. Spis v tejto veci sa nachádza na lehote do 13. septembra 2012.

Zo sťažnosti sťažovateľky aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 530/2011 je zrejmé, že sťažovateľka opakovane žiada o preskúmanie porušenia ňou označených práv v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb   228/2010.   Opakovaná   sťažnosť ústavnému súdu doručená 20. augusta 2012 sa teda týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol. Ústavný súd však prvú sťažnosť sťažovateľky z 25. novembra 2011 odmietol už v rámci jej predbežného prerokovania uznesením sp. zn. IV. ÚS 530/2012 z 15. decembra 2011, t. z. že rozhodoval iba o splnení podmienok konania.

Ani   nová   sťažnosť   sťažovateľky   nevyriešila   dôvod   zjavnej   neopodstatnenosti uvedený v uznesení ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 530/2011 z 15. decembra 2011. Konanie v predmetnej veci od jeho začatia (7. júla 2010) do podania sťažnosti ústavnému súdu (20. augusta   2012)   trvá   len   necelých   25   mesiacov   a   navyše   v   ňom,   ako   vyplýva   z už uvedeného   stručného   prehľadu   vykonaných   procesných   úkonov,   okresný   súd   vykonal niekoľko procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu veci samej.

Ústavný súd preto konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho názoru možnosť   prijatia   záveru   o   takom   postupe   okresného   súdu,   z   ktorého   by   bolo   možné vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011, I. ÚS 136/2011), resp. jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný   súd   v   ďalšom   priebehu   konania   nebude   postupovať   efektívne   a   plynulo, sťažovateľka zvážila možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012