znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 472/2011-27

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka v konaní o sťažnosti spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 268/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 268/2004   p o r u š e n é   b o l o.  

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 27 Cb 268/2004 konať bez zbytočných prieťahov.  

3. Spoločnosti L., a. s.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.  

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   nahradiť spoločnosti L., a. s., trovy konania   v sume   314,18   €   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   A.   B.   v lehote   2   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 268/2004.

2.   Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie pred okresným súdom začalo 7. júla 2004 podaním žaloby o zaplatenie sumy 126 603,43 € s príslušenstvom voči sťažovateľke, ktorá je v procesnom postavení žalovaného, a do podania ústavnej sťažnosti nie   je   právoplatne   skončené.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   chronológie   konania poukázala   taktiež   na   ňou   podanú   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   adresovala predsedníčke   okresného   súdu   25.   februára   2011.   Prípisom   sp.   zn.   Spr   2069/2011 z 24. marca   2011   podpredsedníčka   okresného   súdu   vyhodnotila   podanú   sťažnosť na prieťahy   ako   dôvodnú.   Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd   napriek   podanej sťažnosti na prieťahy nekoná vo veci plynulo, čo má za následok porušenie jej označených základných práv podľa ústavy a dohovoru.  

3. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 268/2004 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

4. Potom, ako ústavný súd konštatoval, že ústavná sťažnosť je prípustná a spĺňa aj ostatné   náležitosti   vyžadované   zákonom,   pristúpil   k jej   meritórnemu   prerokovaniu na neverejnom pojednávaní podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a dospel k záveru, že sťažnosť je opodstatnená.

5.   Ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   opakovane   vyslovuje   (I.   ÚS   24/2012, I. ÚS 30/2012),   že   právo   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo na vybavenie veci v primeranej dobe, je nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci a spravidla   podľa   jeho názoru   ide   prevažne o jednorázový, protiprávny a zároveň protiústavný atak týchto orgánov voči základným ústavou zaručeným právam   (slobodám),   ktorý   v dobe   tohto   ataku   predstavuje   trvalé   ohrozenie   po   práve existujúceho   stavu,   pričom   taký   atak   sám   osebe   nie   je   výrazom   (výsledkom)   riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov a ako taký sa vymyká obvyklému prieskumnému či inému konaniu; z tejto fakticidy musí neskôr vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci, nevyplývajúcim z príslušného rozhodnutia, nemožno čeliť inak (ultima ratio) než   ústavnou   sťažnosťou,   resp.   nálezom   ústavného   súdu,   obsahujúcim   okrem   iného   aj príkaz konať bez zbytočných prieťahov.

6. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej (ne)primeranosti sa potom opakovane pripomína,   že   túto   nemožno   vyjadriť   numericky,   lebo   je   podmienená   objektívne charakterom prerokovávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,   zložitosť   veci,   požiadavky   na   vykonávanie   dokazovania   v priebehu   konania, správanie a procesnú aktivitu sťažovateľa a ostatných účastníkov konania, ako aj správanie príslušných orgánov, teda v danom prípade príslušného okresného súdu.

7.   Hoci   ústavný   súd   spravidla   neskúma,   či   prieťahy   v konaní   spočívajú na subjektívnych   či   objektívnych   faktoroch,   je   v danom   prípade   nepochybné   a celkom zrejmé, že vytýkané celkové prieťahy v konaní sú spôsobené veľmi neefektívnou činnosťou okresného   súdu,   keď   tento   aj   napriek   7,5-ročnému   konaniu   a množstvu   nariadených pojednávaní neskončil danú, hoci aj skutkovo zložitú vec, a ktorý navyše nevyvodil proti mnohokrát absentujúcim účastníkom konania takmer žiadne účinné opatrenia.  

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je totiž zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou   o jeho rozhodnutie, alebo sa bráni voči nemu uplatnenému nároku, a to aj za predpokladu, že účastníci konania sú nečinní.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je podľa   § 117 OSP povinný robiť vhodné   opatrenia, aby sa   zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení konajúci sudca dôsledne nepostupoval.

9. Zbytočné prieťahy a neefektívnu činnosť priznala aj podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, takže ústavný súd môže bez ďalšieho konštatovať, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľky v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí vyše 7,5 rokov od podania návrhu na začatie konania na príslušnom súde.

10. Argumentáciu podpredsedníčky okresného súdu týkajúcu sa faktickej zložitosti veci, množstva pojednávaní a častej neprítomnosti účastníkov na pojednávaní považoval ústavný súd za irelevantnú práve s ohľadom na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím   vo veci,   a že z hľadiska   jednotlivca   nie   je rozhodujúce,   aké príčiny   viedli k celkovému stavu, že o „jeho“ veci nie je rozhodnuté dostatočne rýchlo.

11.   S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na   okresnom   súde   považovať   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   za   ústavne akceptovateľnú a ani za primeranú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

12.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   Okresným súdom   Bratislava I,   prikázal   tomuto   súdu,   aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka, domáhajúca sa konečného rozhodnutia súdu v prerokovávanej veci.

13.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

14.   Sťažovateľka   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 15 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

15.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   konštatovaním porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04), ale aj priznaním určitej peňažnej satisfakcie.  

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   5 000   €,   ktorá   zodpovedá   zásadám spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva   i ústavným   súdom v obdobných prípadoch a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, ale aj správanie účastníkov konania.

16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce   z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2011 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) po 123,50 € spolu   247   €,   plus   2-krát   paušálna   náhrada   hotových   výdavkov   po   7,41   €,   spolu   je   to 261,82 €, ktorá sa zvyšuje o DPH na sumu 314,18 €.   Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2012