znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 471/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom   JUDr.   Stanislavom   Rojkom,   Advokátska   kancelária   JUDr. Rojko   s. r.   o., Železničná   90/12,   Považská   Bystrica,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv podľa čl. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 51 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 461/2014 z 30. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1, čl. 51 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 461/2014 z 30. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   krajský   súd   napadnutým   rozhodnutím v konaní   o určenie   vlastníckeho   práva   v napadnutej   časti   výrok   o náhrade   trov   konania zmenil   tak,   že „odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi (sťažovateľovi,   pozn.) náhradu trov konania vo výške 232,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,14 Eur...“. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2015.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v stanovenej lehote podal podnet generálnemu prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   na   podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý preskúmala Krajská prokuratúra v Trenčíne podaním č. k. Kc 63/15/3300-9 z 3. júla 2015 a následne Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním č. k. VI/1 Pz 334/15/1000-5 z 29. júla 2015,   ktorá   sťažovateľovi   oznámila,   že „dôvody   na   podanie   mimoriadneho   dovolania nezistila“. Oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 7. augusta 2015, preto   sa   domnieva,   že   vyčerpal   všetky   opravné   prostriedky   a „sú   dané   aj   formálne podmienky pre konanie o ústavnej sťažnosti“.

4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Sťažovateľ   v   konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   v   bode   1 označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 30. júla 2014.

8.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

9. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   a   s   prihliadnutím   na   dátum   právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu (pozri bod 2), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   (2.   októbra   2015),   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne   preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06, I. ÚS 20/2015). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podanie mimoriadneho   dovolania   adresované   generálnemu   prokurátorovi   nezakladá podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania,   a   preto   takýto   podnet   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   považovať za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 2 a 8).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015